23. po Svätej Trojici 2010

Kázňový text: Rímskym 14:7–9

Už dosť dlho beží v televízii reklama na jednu nemenovanú sporiteľňu. Nápadov a motívov je viac, ale vždy je tam hlavnou myšlienkou otázka: S kým bankujete? Dosť dlho mi to trvalo, kým som to pochopil, pretože slovo „bankovať“ slovenčina nepozná a je to taký vymyslený ťah. Zapamätáte si nové slovo, ktoré si budete pamätať vždy v súvislosti s nejakou spoločnosťou alebo výrobkom. Je to veľmi šikovný reklamný trik. Niečo podobné je: Ahoj ja som Dede….. to meno pozná celé Slovensko, či chcete, alebo nechcete, máte to v hlave a predpokladá sa, že o to viac si budete pamätať firmu, ktorá za tým je.

Ale vráťme sa k tej otázke: S kým bankujete? V podstate sa táto otázka pýta na to s kým ste spojení, s kým máte kontakty, kam sa obraciate, keď potrebujete s niečím pomôcť. Takýmto spôsobom sa pred nás stavajú mnohé spoločnosti, ako záruky istoty a bezpečia. Na nás sa môžete spoľahnúť aj v komplikovaných časoch. My sme zárukou vášho bezpečia.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––
Máme s manželkou životné poistenie spolu so sporením a nedávno nám došiel list, že sa táto spoločnosť spája s ďalšou nadnárodnou spoločnosťou, ktorá je väčšia a operuje v mnohých ďalších štátoch a budeme znova patriť k ďalším státisícom spokojných klientov. Oznamovali nám to v liste, ako senzačnú správu, s ktorou sa chceli pochváliť. Problém je len v tom, že v dnešnej dobe sa firmy zlučujú len vtedy, keď majú finančné problémy, takže to, čo oznamujú, ako úžasnú správu klientom, je len oznam o tom, že vaše usporené peniaze sa presúvajú niekde do ďalšieho veľkého súdka, ktorý je tiež síce prázdny, ale robí sa tam s väčšími peniazmi, tak to neznie až tak zle. Len je to ďalej od Slovenska a keď si raz budem chcieť tie peniaze zobrať, už ani nebudem vedieť, kam sa vlastne obrátiť.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––-

S kým bankujete? Taká jednoduchá otázka. Ale je vôbec ešte s kým? Je sa na koho obrátiť? Je sa na koho ešte spoľahnúť?

Padá dôvera v inštitúcie. Ľudia prichádzajú na to, že sa môžete spoľahnúť skôr iba na samého seba. Dôkazom toho je, že stúpa napríklad cena zlata. Už nie fondy a investície do obchodov a bankových inštitúcii, ale kúpa cenného kovu je spoľahlivejšou investíciou. Už ani nehnuteľný majetok nie je takým dobrým spôsobom investovania, pretože aj ceny nehnuteľností veľmi rýchlo skáču a sú nestabilné. Takže „kúpte si hŕbu zlata“ a skryte si ju niekde doma. Pod vankúš však neodporúčam, je to veľmi tvrdé. S tým súvisí aj to, že do módy prišlo zdôrazňovanie potrieb osobného života. Myslieť na seba, svoje potreby, svoje pohodlie. Niekedy stála v popredí aspoň rodina a rodinné vzťahy, ale dnes aj toto akoby išlo bokom. Muž nechá manželku a deti a žije svoj vlastný život. Stávajú sa už často aj prípady, keď žena odíde a nechá manžela a deti a žije si vlastný život.

Každý zdôrazňuje, že sa chce mať vo vzťahu dobre a taký vzťah, v ktorom sa dobre necíti je nanič. To je dôvod hľadať si lepší život.

Dôraz sa kladie na seba samého.
Preto dnes každý naháňa pozemské veci, preto sa taký dôraz kladie na jedlo, oblečenie, bývanie, dovolenky, kariéru. Už je čím ďalej, tým menej počuť: Robím to pre rodinu. A ak to aj niekto povie, väčšinou to nie je pravda. Lebo ak by človeku na rodine záležalo, tak by sa jej radšej viac venoval, ako sedel v práci.

Uvedomujem si aj to, že sme sa takýmto životným štýlom dali strhnúť. Čo ma je po kom? Ja som dôležitý, moje prežívanie a moje pocity. Sme ohromní individualisti. Vidno to už pri deťoch. Nevedia sa spolu vôbec zabaviť. Nevedia sa zahrať nejakú spoločenskú hru. Nikto v ničom nedokáže ustúpiť a tak je stále konflikt na konflikte. Akoby sme mali klapky na očiach, nič a nikoho nevideli. Ten stav je chorý, nie je to vôbec dobré.

A teraz náš kázňový text. Apoštol Pavel píše: Nikto z nás nežije sebe….. Je akoby trochu mimo reality, pretože práve opak je pravdou.

Najprv som si myslel, že sa to týka len veriacich ľudí. Tak sa to dalo jednoducho pochopiť. Veriaci ľudia majú žiť pre Pána Ježiša Krista, v ktorého veria, lenže každý jeden život človeka je darom od Boha. Nie len tých, ktorí v Boha veria.

Tento rok som na cintoríne na pamiatku zosnulých spomínal jedno prirovnanie.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––
Ľudský život je ako perzský koberec. Život zatiaľ z tej spodnej strany, kde je množstvo uzlíkov a chaoticky pomiešaných farieb, ktoré celkom nedávajú logiku a ktoré, ak nie sme odborníkmi, vieme len ťažko pochopiť. Zmysel dávajú až vtedy, keď sa na ten koberec pozriete z druhej strany. Až tam uvidíte zmysel všetkého čo je zo spodu také podivné a chaotické.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––

Práve to by mohlo byť vysvetlenie slov apoštola Pavla: Nikto z nás nežije sebe….

• Som tu pre niekoho, môj život sa prepája zo životom iných ľudí.
• Sú to bližšie spojenia, rodinné, ale aj vzdialenejšie.
• Môj život je ovplyvňovaný životmi ľudí v mojej blízkosti. Radosť tých druhých nás poznačuje, ich smútok nás ovplyvňuje, ich rany nás tiež svojim spôsobom zasahujú.

To prepojenie, to sú ako tie nitky pospájané a premotané na spodnej časti koberca s životmi iných ľudí. A toto spojenie nemôžete zrušiť. Boh nás na tento svet postavil nie ako nejakých individualistov, ale ako ľudí, ktorí vytvárajú a budujú vzťahy.

Predstavte si, žeby v koberci bola farebná niť, ktorá by nikde a s nikým nebola zapletená a zviazaná. Vypadla by. Nikto by ju nedržal a ona by nikoho nedržala. Nikto z nás nežije sebe a pre seba. Sme tu, lebo vytvárame prostredie iným ľuďom a tí iní ho zasa vytvárajú nám.

Preto je ten moderný individualizmus chorý a zlý a nie je dobré takto smerovať svoj život. Ja ovplyvňujem vás a vy ovplyvňujete mňa. Dohromady naše životy vytvárajú pred Pánom Bohom určitý obraz, ktorý by mal byť Bohu milý a príjemný. On spája naše životy a vytvára jeden zmysluplný a nádherný obrazu života ľudí.

Ale nie iba život zapadá do tohto obrazu. Pavel hovorí, že nikto z nás ani sebe neumiera. Dosť čudný pohľad na smrť. My považujeme smrť veľa krát za niečo márne, nezmyselné a zbytočné, čomu nerozumieme. Zdá sa nám, že je to niekedy až hlúpe.

Práve v nedeľu minulý týždeň pri Pustom poli na východe Slovenska zomreli pri jednej nehode 3 mladí ľudia. Najstarší mal 20 rokov. Nájsť v tom nejakú logiku a pochopenie je ťažké.

Pavel hovorí: …lebo ak žijeme, Pánovi žijeme a ak umierame Pánovi umierame A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme.

Sme v rukách oveľa väčšieho Majstra a Tvorcu. Tri podivné uzly smrti mladých ľudí zo spodnej strany koberca, ktoré nám ľuďom nedávajú zmysel, vytvárajú na vrchnej strane ucelený obraz. A Boh vie presne prečo sú tam. Možno takýto uzol bude držať niekoho z ľudí, ktorých sa táto smrť najviac dotkla.

Ale toto chce Pán Boh, aby sme chápali aj pri svojich životoch. Spolu vytvárame určitý obraz a naše vzťahy a spojenie, kontakty, stretnutia, to všetko by malo byť ovplyvnené tým, že nežijeme sebe ani sebe neumierame. Sme tu pre niekoho ku komu nás náš Boh postavil. Z toho mi vychádza iba jedno, podľa neho by mali vyzerať aj naše vzťahy. Mali by byť poznačené a ovplyvnené oveľa vyšším a väčším cieľom.

A poďme znova na začiatok. S kým teda bankujete? S niekým kto tu na zemi vystupuje ako veľký organizátor ľudských životov a ponúka všemožné istoty a zabezpečenia a záruky, ale tiež to všetko vidí iba zo spodnej strany. Alebo sa obrátite s dôverou na niekoho, kto ľudský život vidí s úplne inak. Vidí obraz, ktorý dohromady vytvárajú naše životy a organizuje to tak, aby to všetko dávalo zmysel a bolo to krásne.

Text: R 14,7–9: Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými.

AMEN

Piesne: 287; 351; 203; 645; 654; A:64
Texty: Jób 147,1–6; R 14,1–9; Mt 24,15–28; Ž 76,2–13