2. adventná 2010

Kázňový text: Zjavenie 20:11–15

Advent je časom, v ktorom zdôrazňujme príchod Pána Ježiša Krista. A my budeme dnes spolu rozprávať o ďalšom momente, ktorý posledný advent bude doprevádzať. Tým je posledný súd.

Čítanie textu: Zjavenie 20:11–15

Neviem, či máte nejaké skúsenosti so súdmi. Asi väčšina nie. Možno ešte tak z televízie zo súdnej siene. Nevidel som doteraz ešte žiadnu časť, ale úplne mi stačia reklamné ukážky. Keď počúvam, čo všetko sa na súdoch rieši, niekedy sú to veci skutočne humorné, ale veľa krát je to všetko len na poriadny plač.

Súd je veľmi zvláštna ustanovizeň. Naše ľudské súdy majú vždy svojho sudcu, ktorý celému tomu predsedá, o všetkom rozhoduje a vedie celý priebeh. Mal by to byť niekto absolútne nezaujatý a nestranný.

Vždy je tam aj nejaký žalobca, ktorý žaluje a obviňuje súdeného. Je to niekto kde dostane priestor, čas, ale aj prostriedky, aby našiel dôkazy na obvineného, ktoré ho usvedčia s nejakej trestnej činnosti.

A musí tam byť aj obhajca, ktorý sa ho pre zmenu zastáva. To znamená, že stojí na strane obžalovaného a pomáha mu vysvetliť veci, ktoré pri súde odzneli, podať ich možno v lepšom svetle, ale tak isto aj zháňať dôkazy, ktoré by potvrdili nevinu jeho klienta.

Súčasťou pojednávania našich súdov je vo väčšine prípadov verejnosť, ktorá môže sledovať celý priebeh súdu.

No a obísť nemôžeme svedkov. Či už sú to svedkovia obžaloby, ktorí potvrdzujú nejaký priestupok obžalovaného, ale aj svedkovia obhajoby, ktorí zase dokazujú jeho nevinu.

Ak som na niekoho zabudol, môže to byť, ale myslím, že tých najpodstatnejších som spomenul.

Je to kvôli tomu, lebo vám chcem, bratia a sestry, pripomenúť, že sa so súdom ešte každý jeden človek raz stretne. A nebudeme na ňom ako nezaujatí pozorovatelia alebo svedkovia. Každý z nás si raz vyskúša pozíciu obžalovaného. A na to by som vás chcel ani nie tak pripraviť, lebo to sám dobre neviem, ako skôr upozorniť.

Na súde sa ocitne človek pre podozrenie z nejakého trestného činu, teda keď urobíte niečo nelegálne.

• Myslím, že v tomto prípade je úplne logické sa opýtať, prečo by som mal byť súdený?
• Prečo by som sa mal raz ocitnúť na nejakom súde, ako obžalovaný?

Bežne sa ľudia snažia žiť podľa zákonov a normálny človek si dáva pozor na to, aby neurobil vec, za ktorú by sa mal na takom mieste ocitnúť. Lenže ja dnes nehovorím o ľudskom súde, ale o Božom. A Božie slovo je v tom dosť nekompromisné, keď hovorí: Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, lebo je napísané: Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude kľakať predo mnou a každý jazyk bude vyznávať Boha. R 14,10–11

Je tu určitá podobnosť s našimi súdmi. Aj na našich súdoch sa na lavici obžalovaných ocitnú ľudia nedobrovoľne. A tak to bude aj na tom Božom. Všetci sme zhrešili a nemáme slávy Božej. To znamená, že nikto tam nebude stáť bezdôvodne. A nebudeme tam iba ako svedkovia, ale každý jeden ako obžalovaný.

Ľudské súdy majú svoje muchy, svoje nedokonalosti. Sudca, ktorý rozhoduje o vine, či nevine človeka, má obmedzené možnosti. Je to človek, ktorý na začiatku pojednávania nepozná pravdu. Môže si prezrieť súdny spis, môže si naštudovať dôkazové materiály, ale nikdy nevie 100% pravdu. Najmä, keď sú to ťažké prípady a chýbajú svedkovia. Veľa krát sú to detaily, podľa ktorých sa rozhoduje o vine či nevine človeka. Niekedy sa dokonca pozná pravda, pozná sa aj vinník, ale nedá sa mu to dokázať, lebo chýbajú svedkovia. Ale sudca nemôže urobiť v tejto veci vôbec nič. Má obmedzené možnosti. Teraz nedávno prepustili po 15 rokoch v Amerike človeka, ktorý bol odsúdený neprávom. Je to len jeden z mnohých dôkazov nedokonalosti našich ľudských súdov.

My však čakáme súd, v ktorom nebudú chýbať dôkazy. Nebudú sa strácať svedkovia a nebudú ani často meniť svoje výpovede. Hovoríme o súde, kde sudca bude poznať pravdu a kde spravodlivosť konečne nebude slepá. A ani váhy spravodlivosti nebudú nerozhodné.

Súdy sú miesta, kde vychádzajú na povrch veci, ktoré by ľudia nikdy dobrovoľne nahlas nevyslovili. Keď sa odhalia podvody, manželská nevera, pochybný charakter človeka.

Musím povedať, že my čakáme takýto súd, ktorý skutočne odhalí všetko i tie najtajnejšie veci každého z nás. I to čo sme si mysleli, že je už dávno zabudnuté a nikdy na povrch nevyjde. Každý máme svoje tajomstvá, o ktorých nevie vôbec nikto. Sú zamknuté tu, v našej hlave. A myslíme si, že sú zamknuté dobre, lebo o nich nevedia ani tí moji najbližší. Mám z toho trochu strach, keď si uvedomím, že tieto veci raz niekto odhalí a otvorí. Čakáme Božiu spravodlivosť. Nič nebude tajné, všetko vyjde na svetlo Božie.

Z posledným súdom však súvisí aj otázka: Kto nás teda bude súdiť? Pred koho sa postavíme? Božie slovo hovorí: A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi… J 5,22. Podľa tohto ale aj ďalších citátov vieme, že na súdnej stolici bude sedieť Pán Ježiš Kristus.

Ale kto bude žalobcom? Kto sa postaví proti nám? Kto bude vyťahovať všetky naše previnenia, nepríjemnosti, naše zlé rozhodnutia, naše strašné skutky ale aj slová?

Hľadal som v Božom slove tieto veci a uvedomil som si, že to vychádza tak, že my sami budeme žalobcami, náš život, všetko to tajné, čo bude viditeľné a zjavné bude žalovať na nás. Ale bude to aj Božie slovo, podľa ktorého sme mali žiť, prikázania, ktoré sme mali zachovávať.

Pán Ježiš raz povedal Židom, že ich sudcami budú ich vlastné deti, ich vlastní potomkovia. A raz im dokonca spomenul samotného Mojžiša: Nemyslite si, že ja budem žalovať na vás u Otca; iný žaluje na vás: Mojžiš, v ktorého ste zložili nádeje… J 5,45. Náš vlastný život bude naším žalobcom.

Ale je potrebné povedať i to, že na Božom súde určite bude aj niekto, kto sa zastane svojich. V liste Rímskym to apoštol Pavel krásne napísal: Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje. Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. R 8,33–34. To je určite v súdnictve rarita, pretože sudca a obhajca bude jedná a tá istá osoba. Určite by to bolo v rozpore s našim súdnym systémom, ale v tom dokonalom Božom to je možné.

Musíme si však vysvetliť prečo.

Naše súdy rozhodujú medzi vinným a nevinným, tým, ktorému sa vina dokázala a zaslúži si trest a tým, pri ktorom sa dokázala nevina. Boží súd bude v tomto iný. Jeho verdikty nebudú: vinný alebo nevinný. Boží súd rozhoduje – ospravedlnený alebo neospravedlnený. Pred Bohom niet nevinného človeka, pred Bohom niet spravodlivého človeka. Boží súd bude rozdeľovať ľudí podľa toho koho viny sú zahladené a odpustené a koho viny ostali.

Pred Bohom niet vinných alebo nevinných, sú iba ospravedlnení a neospravedlnení. Je to skutočne veľmi čudný súd. Súd, na ktorom sa budú chcieť mnohí obhajovať sami, ale nebudú sa vedieť obhájiť. …..Pane a kedy sme ťa videli, hladného, alebo smädného, a kedy sme ťa videli nemocného a nenavštívili sme ťa? A Ježiš im odpovie: Čokoľvek ste neurobili jednému s týchto najmenších, mne ste neurobili…..

Tu na zemi pred súdom potrebujete dobrého obhajcu a ja si myslím, že toto bude platiť i pri tom poslednom. Budeš sa brat sestra obhajovať sám, alebo už máš toho najlepšieho obhajcu, akého len človek môže mať?

Naše súdy rozhodujú niekedy o maličkostiach. Dedičstvá pozemky, krádeže, sprenevera, spory. Možno niekedy aj o vážnejších veciach ako sú vraždy, ale pri tom poslednom pôjde o úplne všetko. Myslím na to teraz v advente často, žeby nebolo múdre nechať to iba tak.

AMEN

Piesne: 10; 6; 4; 13; 656/11; A:2;
Texty: Jóel 3,2–5; Žid 10,35–39; Mk 1,14–15; Ž 110,1–7