Štedrý večer 2010

Kázňový text: Ján 3,17–19

_____________­________________________­_________
O psovi a zrkadlách
Stará indická bájka rozpráva o psovi, ktorý sa ocitol v izbe, kde bolo 100 zrkadiel. Pes uvidel zrazu v jednom okamihu tisíc predstaviteľov svojho plemena. Prepadol ohromnej panike a začal ceriť zuby a zlostne vrčať. Všetky psi v zrkadlách robili to isté. Strašne cerili zuby. Pes sa strašne vyľakal a začal behať dookola tak dlho, až od únavy zomrel.
A pritom stačilo tak málo, aspoň raz priateľsky zakývať chvostom.
_____________­________________________­________

Nechcel by som vám v dnešný večer pokaziť vianočnú náladu a atmosféru, v ktorej ste určite všetci naladení. Ľudia, ktorí prichádzajú na Štedrý večer do kostola, majú svoje očakávania. Farár by mal povedať niečo, čo ich poteší, niečo povzbudzujúce, aby z kostola odchádzali s dobrým pocitom vo svojom vnútri.

Mohlo by to byť aj niečo zaujímavé v podobe nejakého príbehu, prípadne, keď sa na nič vlastné nezmôže, nech aspoň pekne prerozpráva to, čo sa v tie prvé Vianoce narodenia Pána Ježiša Krista stalo. To je očakávanie, ktoré určite dnes večer máte aj vy.

Neboli by ste radi, aby vás na Štedrý večer farár kritizoval, že prídete do zhromaždenia iba raz za rok, že zabúdate na Boha a duchovné veci. A potom, človek si povie: „Prídem len raz, aj to mi celý čas len niečo vyčíta a pripomína.“ Tak si poviete, že toto mi skutočne na Vianoce, keď chcem mať pokoj a kľud a k tomu ešte dobrú náladu, netreba.

Ale skúste sa vžiť do mojej pozície.

• Ako povedať veci ktoré nemôžem nevšímavo obísť?
• Čo povedať, aby sa nikto neurazil?
• Čo povedať, aby sa to ľuďom páčilo a aby ich to aj nejakým spôsobom oslovilo?

Ale takéto uvažovanie je celé zlé. Dobre, sú miesta, kde to takto funguje. Keď sa človek vyberie niekde do divadla, alebo na nejaké kultúrne vystúpenie, všetci aktéri si uvedomujú, že ak nezaujmú diváka, ten druhýkrát na také vystúpenie nepríde.

• Ale môžeme takto uvažovať aj o tomto mieste?
• Má na podobnom princípe fungovať aj spoločenstvo veriacich ľudí?

Možno, žeby niekto povedal: Áno, je to niečo podobné. Ja si však jednoznačne myslím, že nie. Cirkev, služby Božie, vianočné sviatky – to nie je kultúra. A ani nikdy nesmie byť. A ak to niekomu tak pripadá, tak sa veľmi mýli. A ak aj my farári z toho robíme kultúru, tak robíme jednu velikánsku chybu. Pretože tu nejde o dobrý pocit, ktorý máte mať, keď vyjdete z kostola.

Niekedy je požehnaním to, že budete zdeptaní a budete mať výčitky svedomia, či prežívať pocity viny. Potom si poviete: Toto bolo pre mňa dôležité a bolo to pre mňa dobré. Preto sa farárovi po kázni netlieska, lebo tu nie je na to, aby vytváral zaujímavý kultúrny program. Je to o živote a smrti, je to o vašej a mojej budúcnosti. Je to o súde a spravodlivosti. To, že sa deti popletú v scénke, alebo nebudú vedieť básničky, to neznehodnocuje služby Božie. Tu ne ide o formu, ale o obsah.

Chcem vám pre tieto Vianoce prečítať slová samotného Pána Ježiša, ktoré povedal v osobnom rozhovore s učeným židom Nikodémom. Tento text je zaznamenaný v evanjeliu Jánovom 3,17–19.

Čítanie textu: Ján 3,17–19

Náš text začína slovami o tom, prečo Boh neposlal na svet svojho Syna. Jednoznačne ho neposlal, …aby odsúdil svet. To je na začiatok dobrá správa. Lenže v tom istom texte je napísané, že ….kto neverí, už je odsúdený. Je to akoby rozporuplný text.

Viete, my Vianoce vnímame, ako sviatky pokoja a lásky. Sú to sviatky, ktoré stoja na dobrej zvesti o príchode Božieho Syna na svet. Má to byť niečo dobré a pozitívne. Veď Boh miluje tento svet a svojho Syn nám dal ako prejav najväčšej lásky. Lenže viete, že s darčekmi je to niekedy veľmi komplikované. Niekedy potešia a niekedy zasa sklamú.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––-
Poznám očakávania našich detí. Viem presne, čo by chceli a viem, po čom veľmi túžia. Lenže náš rodinný rozpočet nemá šancu pokryť ich túžby a predstavy toho, čo by pod tým vianočným stromčekom mohlo podľa nich byť. A tak je skutočne otázne, či to čo dostanú ich aspoň trochu poteší, alebo budú sklamaní, že nedostali to po čom túžili.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––-

Keď dal Pán Boh svojho Syna ľudstvu ako dar, vedel, že k nemu budú mať ľudia rozdielny prístup. Staručký Simeon, ktorý na ôsmy deň po narodení držal Pána Ježiša na rukách povedal: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať… L 2,34. Preto v takéto krásne sviatky, ktoré by sme radi naplnili iba pokojom a pohodou, musíme hovoriť aj o súde. Pre jedných prišiel Ježiš na povstanie a pre druhých na pád. A pád nikdy nie je pre človeka príjemná vec.

Práve dnes si pripomíname narodenie, teda deň, kedy sa to všetko začalo lámať a deliť a to lámanie a delenie sa týka aj vás.

• Je pre teba, brat a sestra, osoba Pána Ježiša Krista na povstanie alebo na pád?
• Je to tvoj Spasiteľ, alebo Sudca?
• Aký dar to pre teba od Boha je?

Toto je vec, ktorá sa nedá obísť. Viem, že mnohí by povedali: To nie je moja vec, mňa sa to netýka, ja som takýto dar nežiadal a ani som o nič neprosil. Ja na to odpoviem, iba že ľutujem, ale toto sa už stalo a s tým nič nenarobíte.

Dnes prídete domov a pod stromček vám niekto z rodiny položí darček. Či ste si ho priali alebo nepriali, jednoducho tam bude ležať a možno to bude len nejaká košeľa, ponožky, alebo pyžamo. Veci, po ktorých ste nijako extra netúžili. A hneď ste pred situáciou, ktorá vám ponúka dve možnosti. Buď si ho zoberiete, rozbalíte a potešíte sa mu a urobíte tým radosť aj tomu, kto vás obdaroval, alebo po rozbalení pokrútite nosom a poviete: A to mi je načo, toto nechcem. Nechcite však vidieť, čo sa odohrá vo vnútri toho, kto vám ten dar z lásky kupoval.

Pán Ježiš sa narodil na svet a pre nás prišiel ako dar z nebies. A s tým, brat, sestra, nič nenarobíš. Dar od Boha ťa čaká doma a je na tebe, ako naň zareaguješ. Ak ho nechceš prijať, je to tvoja slobodná vôľa, ale urazíš toho, kto ti tento dar nesmiernej hodnoty daroval. A aj tieto Vianoce budú pre teba na pád.

Ale Pán Boh skutočne neposlal Syna na svet, aby ho odsúdil. Jeden neznámy muž raz napísal: Viera v Boha vidí neviditeľné, verí v neuveriteľné a dostáva nemožné.

Keď prídete dnes domov a budete v kruhu rodiny rozbaľovať darčeky a tešiť sa z toho, ako sa im najúprimnejšie tešia deti, spomeňte si na to, že i vám Pán Boh niečo na Vianoce priniesol. Ten dar stojí za to priať a tešiť sa z neho a veriť v neuveriteľné. Pretože už nikdy v živote nič cennejšie nedostanete.

AMEN

Piesne: 12,A 9, 47, A 11, 53, 592, 60
Texty: Mich 5,1–4a; G 4,4–7; L 2,1–14; Ž 2,1–4