1. po Zjavení 2011

Kázňový text: Joz 3:5–11, 17

Prvá nedeľa po Zjavení sa obsahovo nesie v téme Ježišovho krstu. Prečítal som vám však udalosť, ktorá sa odohrala oveľa skôr pred narodením Ježiša Krista. A, aj keď v nej bola reč o vode, nebola symbolom krstu, pretože, keď cez vody Jordánu Izrael prechádzal, tak tie sa rozostúpili a z vrchu, odkiaľ voda pritekala jednoducho prestala tiecť.

Chcel by som iba na začiatok trochu priblížiť situáciu, v akej sa celý Izrael na čele s Józuom nachádzal. Piata kniha Mojžišova končí slovami o Mojžišovej smrti, ktorý sa nikdy do Kanaánu, teda do zasľúbenej zeme, nedostal. Vyšiel na vrch Nébo, odkiaľ mu Hospodin ukázal celú krajinu Gileád až po Dán. Tam na tej hore zomrel a Izraelský národ stratil svojho vodcu. Nahradil ho jeho nástupca Józua, ktorý mal pred sebou komplikovanú úlohu. Stáli s celým národom pred hranicami Kanaánu a potrebovali množstvo odvahy, aby prekročili Jordán a začali dobíjať územie.

Raz však už presne tak blízko boli, ale preto, že nedôverovali Božím slovám, že túto krajinu im Boh dáva, museli sa 40 rokov plahočiť po púšti, až kým nanovo nabrali odvahu a nezačali viac dôverovať Bohu.

Faktom však je, že výmena vodcov neprišla celkom vo vhodný čas. Izraelci vedeli, že Hospodin bol s Mojžišom. Presvedčili sa o tom už viackrát a niekedy možno až kruto na vlastnej koži. Ale otázka bola, či bude Hospodin aj s Józuom? Či sa vôbec do toho dobíjania majú pustiť? Celá tá situácia pri Jordáne s tým, ako sa rozostúpili jeho vody a oni prešli suchou nohou, pritom celé leto bolo plné koryto, mala len dokázať, že Hospodin stojí aj na strane Józuovej tak, ako bol s Mojžišom, keď na začiatku putovania prešiel cez Červené more.

Toľko histórie na začiatok. A teraz už to, čomu by sme sa spolu mali v dnešnú nedeľu venovať. Je to len kratučká veta: Potom Józua povedal ľudu: Posväťte sa, lebo zajtra Hospodin učiní divné skutky medzi vami. Tá prvá vec, ktorú chcem dnes zdôrazniť, je, že ak čakáme nejaký Boží zásah do nejakej situácie, do našich životov, ak očakávame nejakú zmenu, je dôležité, aby sme niečo urobili aj my. Józua vyzval celý Izrael k tomu, aby sa posvätil.

Napadlo ma, žeby som vám niečo také povedal dnes v oznamoch. Bratia a sestry, budúcu nedeľu ideme v zbore urobiť nejakú akciu, posväťte sa a tak príďte na bohoslužby.

• No, a teraz som veľmi zvedavý: čo by ste urobili doma v to nedeľné ráno?
• Alebo by ste niečo robili cez týždeň?

Očividne, Józua nemusel ľuďom vysvetľovať, čo majú robiť. Nehovoril a nevysvetľoval žiadny postup, ktorí by mali dodržať. Z toho mi vychádza, že celý Izrael vedel, čo je potrebné urobiť, keď sa majú posvätiť.

Čo by ste teda urobili vy, ak by som vás ako farár požiadal, aby ste v nedeľu prišli na bohoslužby posvätení? Musím sa priznať, že ak by som niečo také počul aj ja, ako farár, z úst niekoho iného, ostal by som určite zaskočený.

A potom ma hneď napadla jedna vec, ale veľmi kresťanská nie je. Ukradnúť v katolíckom kostole svätenú vodu a vyliať si ju na hlavu, ale nie som si istý, že by to pomohlo.

Posväťte sa! Ale čo to vlastne je? Izraelci v tej dobe na očistenie mali určite nejaký rituál. Niečo podobné ako kultické umývanie rúk pred jedlom v dobe Pána Ježiša Krista. Ale posvätiť sa znamenalo očistiť sa. Zbaviť sa duchovnej špiny hriechov. V ten deň, keď mal Izrael nastúpiť posvätený, každý jeden človek sa mal postaviť zmierený s Bohom a s ľuďmi. Pripravený a prichystaný s pokojným a čistým svedomím.

Je to veľmi zaujímavá vec. Ak je farár dlhšie v zbore, dozvie sa o mnohých osobných konfliktoch, ktoré medzi nami ľuďmi sú. Veci, ktoré sa ťahajú možno i roky. Tí ľudia sa spolu nerozprávajú, a ak áno, tak iba tak cez zuby: Dobrý deň!!! A to je všetko, čo dokážu urobiť. Alebo len na seba s hnevom zazerajú. Priznám sa, že by som to radšej nechcel vedieť, pretože by to bolo pre mňa oveľa jednoduchšie.

Ale aj Izraeliti mali takéto nezhody a spory medzi sebou, čo je úplne prirodzená a normálna vec. A mnohé sa ťahali i roky, alebo i desiatky rokov. A zrazu príde deň, keď Józua dal každému z ľudu na vedomie: zajtra je deň, kedy sa postavíte pred Boha pripravení a posvätení. Budete tu stáť čistí pred Bohom, urovnáte svoje vzťahy, nájdete spolu zmierenie a pokoj a budete tu stáť posvätení. Znamenalo to aj oddelení pre Pána Boha, určení len na službu Jemu. Pripomínam, že to nebolo pred hocičím, bola to vážna vec. Zajtra učiní Hospodin divné veci medzi vami, povedal Józua. Prekročili rieku Jordán a postavili sa na územie Kanaáncov. Postavili sa do rizika, vojny, ktorá bola veľmi blízko. A tu už išlo skutočne o všetko, lebo išlo o život.

Myslím, že väčšina si pamätala, teda buď zažila, alebo aj počula o tom, ako to dopadlo pre neveru, keď ich na púšti začali štípať ohnivé hady a množstvo z ľudí pomrelo. Alebo, ako to bolo, keď si postavili zlaté tela počas toho, čo bol Mojžiš na hore Sinaj. V podstate ich celá táto situácia dotlačila k tomu, aby vyriešili všetky hriechy a všetky veci, ktoré zaťažovali ich svedomie pred Bohom a skutočne na druhý deň tam stáli ako posvätení a očistení ľudia. História len potvrdila, že to Izraelcom ten deň vyšlo a šlo to dobre i v tie dni ďalšie, keď dobili mesto Jericho. V to ráno nastúpili pripravení.

Povedzte mi, ako by to dopadlo v našom zbore? Myslíte si, že by sme sa vedeli takto prichystať na nejaký deň, aby sme nastúpili do chrámu skutočne ako posvätení ľudia? Ale ozaj všetci do jedného?

Alebo by ste iba povedali: Čo ten farár zase vymýšľa? Veď prídem do kostola, sedím tu a počúvam, čo ešte k tomu treba? Aké posvätenie? Načo by to bolo dobré?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Ak má Boh urobiť niečo dôležité, potrebuje na to verných, oddaných a pripravených ľudí. A ak ich je viac, je to o to lepšie. Izraelci v ten deň ukázali, že im všetkým spolu záleží na tom, aby bol Boh s nimi a aby ich viedol.

Chcem vám vysvetliť, že nehovorím nič nezvyčajné a nebiblické. Citujem Božie slovo: Buďte svätí, lebo ja, Hospodin váš Boh, som svätý. 3M 19,2 Prečo máme v poriadku bohoslužieb hneď po predspeve Konfiteor, alebo, ak tam nie je, tak je tam pieseň Kyrie, teda prosba o zmilovanie a očistenie od hriechov? Dôvod je prozaický, aby spoločenstvo ľudí, ktoré sa v kostole stretne k oslave Boha, k modlitbám, bolo očistené od hriechov, oddelené od všetkého zlého. Aby bolo posvätené.

To isté máme pred každou Večerou Pánovou, keď v spovedi vyznávame svoje hriechy a prosíme o odpustenie, ale aj pri krste, keď sa rodičia odriekajú nevery, hriechu a všetkých diabolských skutkov. Čo vlastne robia? Posväcujú sa, aby tam stáli čistí a ospravedlnení, keď chcú, aby pri nich konal Boh.

Výzva k posväteniu je výzvou ku každým bohoslužbám, ku každému spoločenstvu veriacich ľudí i ku každej sviatosti. Je to niečo, čo má byť pri veriacom človeku bežné.

A preto sa musím opýtať inak. Prišli ste dnes do tohto zhromaždenia posvätení?

Musím sa priznať, že len preto, že som vedel, o čom budem hovoriť, som na to doma myslel a modlil sa za to a aj pri Konfiteore, ktorý sme vyznávali, som viac sledoval, čo pred Bohom hovorím. Ale v bežnú nedeľu na to veľmi nemyslím.

Musím vám pripomenúť aj to, že posvätenie nevybavíte iba Konfiteorom pred službami Božími. Za odpustením a zmierením je potrebné vyjsť z domu a zájsť možno k susedovi, k človeku, s ktorým tie vzťahy nie sú najlepšie.

Je to vec, ktorá je dôležitá pre celé spoločenstvo. Keď sa Izraelci po dobití Jericha pustili dobiť mesto Aj, vrátili sa domov s ohromnou porážkou a pritom mali ten boj vyhrať. Mnoho Izraelských mužov zomrelo. Dôvod? Jeden jediný muž menom Áchan, porušil Hospodinov príkaz a zobral si nejaké cennosti z mesta Jericha. Kvôli lakomosti jedného človeka zomrelo množstvo Izraelských bojovníkov. Jeden jediný hriech a jeden jediný hriešnik.

Posväťte sa! Posväcujte sa! Je to veľmi vážna výzva pre všetkých nás. Berte vážne každú vašu účasť na bohoslužbách, berte veľmi vážne každú jednu prípravu, keď prichádzate do spoločenstva veriacich ľudí. Posväťte sa, nech Pán Boh vidí, že nám na Jeho prítomnosti i Jeho diele, ktoré chce konať skrze nás, záleží.

AMEN

Piesne: 649; 57; 265; 345; 656/17; A:13
Texty: Iz 42,1–4; Kol 1,15–19; Luk 3,15–17.21–22; Ž 1,1–6