2. po Zjavení 2011

Kázňový text: 2Mojžišova 33:17b-23

Dnes sa budeme, bratia a sestry, venovať jednej odvekej túžbe človeka. Túžbe, ktorá je aj v každom jednom z nás. Túžbe vidieť Boha. Keď som si čítal náš kázňový text, zarazila má žiadosť tak veľkého a slávneho muža ako bol Mojžiš. Povedal Bohu: Ukáž mi svoju slávu!

Na jednej strane to znie veľmi odvážne, až provokačne. Možno pri niekom inom by to Pán Boh zhodnotil ako pokúšanie a my predsa Pána Boha pokúšať nemáme. Mojžišova žiadosť sa veľmi podobá diablovej žiadosti, ktorú predložil Pánovi Ježišovi, keď od neho chcel, aby zoskočil z nástrešia chrámu. Ježiš to vtedy jednoznačne zamietol. Od farizejov a zákonníkov počúval Pán Ježiš často takéto požiadavky v zmysle, ak si Syn Boží, urob toto, či ono. Alebo ukáž nám nejaké znamenie. Vždy vtedy počuli títo ľudia odmietavé stanovisko. Nie som tu na to, aby som plnil vaše túžby, robil vám zázraky na požiadanie a dokazoval vám, kto som.

Mojžišovu žiadosť, vidieť Božiu slávu, však Pán Boh nezamietol a ani ju nezhodnotil ako pokúšanie Boha, až na to, že mu pripomenul, že tu na zemi nikdy človek nebude môcť vidieť Božiu tvár, pretože pre svoju hriešnosť by určite zomrel.

No povedzte, nebolo by to zaujímavé vidieť Boha? Alebo aspoň kúsoček, tak ako to videl prorok Eliáš, keď sa skrýval v jaskyni? Či prorok Jeremiáš, keď mal videnie? Nikto z nich nevidel priamo Pána Boha, ale dostali sa do jeho absolútnej blízkosti. Urobilo ich to výnimočnými. Musím však povedať, že vo všetkých tých prípadoch bola najprv hrôza z toho, že sa hriešny ľudia stretávajú so Svätým Bohom. Ale aj tak to boli veľmi zvláštne chvíle.

Vidieť Boha, dokázať a potvrdiť svoju vieru by bolo celkom fajn, ale mám pocit, že o takéto zázračné chvíle sme už tu na zemi prišli.

Ale poďme po poriadku. Mojžišova túžba vidieť slávu Hospodinovu neprišla niekedy v začiatkoch. Neprišla v čase, keď si Mojžiš Božou existenciou nebol istý a pochyboval nad tým, že nejaký Boh existuje. Túto žiadosť vyslovil potom, čo rozbil dosky zákona s desiatimi Božími prikázaniami. Bol to čas, keď už mal množstvo skúseností s Bohom, keď Boh cez jeho ruky urobil množstvo zázrakov. Túžba vidieť Hospodinovu slávu nebola túžbou: Bože, dokáž mi, že existuješ, že si. Bola to túžba: Bože, si nesmierne veľký, ja to viem a chcem ťa ešte lepšie a viac spoznať.

A či si už zoberiete Eliáša alebo proroka Jeremiáša, aj pri nich nešlo o to základné, existuješ, Bože, či neexistuješ. V tomto boli jednoznačne títo ľudia iní od všetkých, ktorí takéto túžby vyslovili nahlas, alebo len v kútiku svojho srdca. V otázke Božej existencie mali títo veľkí Boží ľudia jasno. Preto ich požiadavky Pán Boh nechápal ako pokúšanie, ale ako túžbu čím viac sa mu priblížiť.

Otázky o Bohu budú vždy trápiť a zaťažovať ľudí. Aký je Boh? Kto to vlastne je? Čím sme pre neho my? Potrebuje nás, či sme mu ľahostajní?

Som farár a niečo z Božieho slova viem, aj keď by sa určite dalo ešte oveľa, oveľa viac. Ale aj tak mám mnoho otázok o tom, ako Boh prijme, či neprijme človeka.

• Ako nás bude súdiť?
• Čo všetko nám dokáže odpustiť?
• Ako bude brať náš nezáujem o neho?
• Prepáči nám, keď sme si niečo z Božieho slova zle vysvetlili a tak učili iných?

Je toho veľmi veľa, čo by nám mohol o sebe priblížiť. Aj o tom je tá Mojžišova žiadosť: chcem vidieť, Bože, Tvoju slávu. Kto si? S kým mám do činenia?

Už som raz povedal, že ľudia v minulosti vedeli o Bohu podstatne menej, ako my. Spoznávali Boha len na základe vlastných skúseností s ním a to bolo veľmi pomalé a aj veľmi náročné.

Zoberte si takého Abraháma, ktorému Pán Boh povedal, aby obetoval svojho syna, ako spaľovanú obeť. Nikdy nič také Boh od človeka dovtedy nechcel. Abrahám bol prvým, kto musel podstúpiť takúto skúšku, ale určite sa naučil jednu vec. Pán Boh skúša vieru človeka, testuje ho. Keď sa porovnáme s hociktorým človekom starej zmluvy, musíme jednoznačne povedať, že o Bohu vieme oveľa viac, aj ho oveľa lepšie poznáme, aj keď to stále nie je dokonalé.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––
V jednom kráľovstve pred mnohými rokmi si pozval kráľ do svojho paláca slepcov, vraj aby ho zabávali. Určil veľkú odmenu tomu, kto najlepšie opíše, ako vyzerá slon.

• Prvý sa dotkol nohy slona a riekol: Slon vyzerá, ako peň stromu.
• Druhý chytil slona za chvost a vysvetľoval: Slon vyzerá, ako dlhé lano.
• Tretí sa dotkol kla a vyhlásil, že slon je ako meč.
• Iný, ktorý držal v ruke ucho, tvrdil, že slon je podobný listu palmy.

Tak to pokračovalo dlhý čas a kráľ sa s celým dvorom zabával na tom, ako sa títo ľudia zúrivo hádali, ale nevedeli dospieť k žiadnemu spoločnému názoru.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––––––––-

Ten príbeh vystihuje naše hľadanie Boha. Zažijeme nejakú skúsenosť s Bohom, možno nepríjemnú, a potom si myslíme, že Boh je len prísny a trestajúci a že Bohu nevadí, keď sa človek trápi.

• Musím povedať, že do určitej miery je to pravda. Pán Boh je prísny a je aj trestajúci. Biblia dokonca hovorí, že je žiarlivým Bohom.

Mladí ľudia majú väčšinou pocit, že Boh je láskavý, tolerantný a predovšetkým odpúšťajúci a že všetko vo svojej milosti prepáči.

• Áno, aj to je pravda. Nevieme si predstaviť toľko lásky a toľko odpustenia, ktoré má Boh voči nám.

Ten pohľad na Pána Boha sa v živote človeka postupne mení práve životnými, osobnými skúsenosťami. Len sa musíme naučiť byť tolerantnejší k pohľadom iných a ozaj si treba uvedomiť, že niekedy môžeme Pána Boha poznať len akoby z jednej strany. Prejde nejaký čas a možno zažijeme chvíle, keď budeme mať aj inú skúsenosť.

Ale musím dnes povedať, že to nie je všetko, čo v dnešnej dobe máme. Nemusíme všetko vyskúšať na vlastnej koži, aby sme lepšie spoznali Boha. Myslím, že Pán Boh našej ľudskej túžbe vidieť ho a vidieť Jeho slávu vyhovel. Ten, pred našimi očami zakrytý a nepoznateľný, Boh povedal, že sa nám ukáže a dá sa nám spoznať. A to prišlo vďaka osobe Pána Ježiša Krista. To je jasná odpoveď na našu ľudskú túžbu: Chceme vidieť Boha. Pán Ježiš povedal: Kto mňa videl, videl Otca.

Uvedomte si, bratia a sestry, že toto je jednoznačná Božia odpoveď. A to je aj dôvod, prečo som povedal, že vieme o Bohu viac, ako ktorýkoľvek človek, žijúci v časoch Starej Zmluvy. Chceš človeče vidieť Boha? Tak otvor oči a hľadaj. Pozeraj sa okolo seba a spoznávaj ho, lebo chce, aby si ho poznal. A nečakaj na to, že sa ti ukáže pred očami. To by bola veľmi pohodlná a pre nás neschodná cesta.

Biblia hovorí: Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť. Vzývajte Ho, dokiaľ je blízko.

Blaise Pascal na túto tému raz vyslovil vetu: Namiesto sťažovania sa, že Boh je skrytý, vzdávajme mu vďaku za to, že toľko zo seba odhalil.

A na koniec ešte jednu skúsenosť istého francúzskeho vedca, ktorý robil výskum v púšti. Za sprievodcu si vybral domáceho Araba. Ten pri západe slnka rozprestrel na zem koberec a začal predpísané modlitby.
Čo to robíš, pýta sa vedec.
Modlím sa, odpovedá Arab.
A ku komu sa modlíš, pýtal sa vedec.
K Alahovi, odpovedal mohamedán. Videl si ho niekedy a dotkol si sa ho niekedy, pokračoval učenec v otázkach.
Nie, dostal odpoveď.
Ty budeš asi pomätený, myslel si Francúz.

Nasledujúce ráno vyšiel učenec zo stanu a riekol:
Dnes v noci tu bola ťava.

Oči domorodca sa okamžite rozžiarili.
Videli ste tú ťavu a dotkli ste sa jej?, položil mu takú istú otázku.
Nie, odpovedal.
Vy budete asi nejaký pomätený vedec, vyhlásil spokojne domorodec.
Ale predsa okolo stanu sú zreteľné stopy ťavy, bránil sa vedec.

Práve vyšlo slnko v celej svojej kráse. Arab ukázal tým smerom a povedal:
Pozrite, pane, to sú stopy Boha.

Amen

Piesne: 229; 237; 231; 236; 656/17; A:21
Texty: Jer 17,12–14; Ef 1,7–14; J 5,31–36; Ž 66,1–2