5. po Veľkej noci 2011
Kázňový text: Izaiáš 12,1–6
1 Potom v ten deň povieš: Ďakujem Ti, Hospodine, lebo – hoci si sa hneval na mňa – Tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma. 2 Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením. 3 S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy. 4 V ten deň poviete: Ďakujte Hospodinovi, vzývajte Jeho meno, zvestujte Jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že je vyvýšené Jeho meno. 5 Ospevujte Hospodina, lebo slávne veci učinil, nech je to známe na celej zemi. 6 Jasaj a plesaj, obyvateľka Siona, lebo je veľký uprostred teba Svätý Izraela!
Takýto nádejný text vyšiel z úst muža, proroka menom Izaiáš. Bolo to 700 rokov pred narodením Ježiša Krista. Sú to slová o lepších časoch, ktoré v budúcnosti prídu. Opis veľkých nádejí. Hneď v prvom verši je to krásne vystihnuté: ….hoci si sa hneval na mňa, Tvoj hnev sa odvrátil a potešil si ma. Pre Izaiáša to bol dôvod na radostný chválospev o Hospodinu. Avizoval, že príde čas, keď človek bude jasne vidieť dôvod na oslavu Boha, že bude ďakovať a oslavovať Božie meno. Bol to prorocký text a nenaplnil sa nejako veľmi skoro.
Ak by sme tento text vztiahli na Pána Ježiša Krista a na kráľovstvo Božie, ktoré s ním prišlo, tak prorok Izaiáš preskočil mnoho krušných rokov, ktoré po napísaní týchto veršov, čakali Izraelský národ. Najprv zánik bratského severného kráľovstva, potom niekoľko bezbožných kráľov, ktorí doviedli krajinu na okraj záhuby, a nakoniec babylonské zajatie. Potom nadvládu Peržanov, Grékov a nakoniec Rimanov. To boli časy veľkého utrpenia a bolo nanajvýš čudné sa radovať a tešiť takto predčasne.
Je zaujímavé, ako sa svedkovia viery dokázali tešiť takto skoro, dávno pred tým, než sa to všetko stalo skutočnosťou. To, ako keby som sa dnes tešil, že budeme druhý krát majstrami sveta v hokeji, ale až v roku 2058. Hokejových fanúšikov som touto správou teraz určite „potešil“. No skúste sa z niečoho takého tešiť dnes. Nemá to celkom zmysel, takto predbehnúť dobu, pretože realita po posledných majstrovstvách sveta je iná.
Izaiáš síce preskočil dobu, ale bolo to preto, aby ľuďom vlieval nádej a optimizmus. Burcoval ich k tomu, aby sa nevzdávali ani vo chvíľach, keď už to bolo veľmi ťažké.
Celý ten text skôr pripomína nejaký oslavný žalm, ako slovo Božieho proroka. Je z neho cítiť pokoj, kľud, radosť z obdobia, ktoré príde a ktoré bude pre tých, ktorí sú verní Bohu ohromným požehnaním. Beriem to ako fakt. Pre židovský národ príchod Spasiteľa sveta mal byť v ich dejinách ozaj niečím prelomovým.
- Mňa dnes však zaujíma, či sa my môžeme takto tešiť na niečo pozitívne, niečo veľkolepé, niečo, čo v nás vyvolá taký pokoj a kľud, ako to vychádza z týchto Izaiášových slov?
- Budeme mať teda v budúcnosti, či už ďalekej alebo blízkej, dôvod na radosť?
- Na čo sa môžeme do budúcna tešiť ako kresťania?
- Čo má prísť také v tých nasledujúcich dňoch a rokoch, čo nám prinesie pokoj a kľud?
Pýtam sa preto, že celkovo medzi ľuďmi do budúcna nie je veľký optimizmus. Mne z toho skôr vyplýva, že tú svoju budúcnosť ľudia dnes vidia vo veľmi čiernych farbách a s ťažkými otáznikmi. Najväčšie problémy sú: znova zvyšovanie cien, čo bude z mladej generácie, ktorá je ťažko zvládnuteľná a vo výchove sme niečo riadne dobabrali, čo nevieme už napraviť. Problémom sú teplotné zmeny na Zemi. Veľmi zvláštne návalové dažde, po ktorých sú len samé záplavy. Na druhej strane dosť sucho, atď. atď.
Tak čo, môžeme očakávať? A máme vôbec očakávať nejaké zlepšenie? A tu myslím predovšetkým na nás kresťanov.
- Príde nejaká lepšia doba?
- Niečo, čo nás bude ešte tešiť?
- Keď nebudeme musieť krútiť hlavami nad rozvrátenými rodinami, rozhádanými priateľmi a susedmi, vážnymi chorobami a zanedbanými deťmi?
Božie slovo nehovorí veľmi optimisticky o tom, čo má prísť. Stačí si spomenúť na slová Pána Ježiša: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad a mor a miestami zemetrasenia. A všetko toto je počiatok bolesti. Z týchto slov veľa dôvodov na radosť človek asi mať nebude. Takže sa vážne pýtam, či si budeme môcť niekedy povedať slová proroka Izaiáša: S radosťou budem čerpať vodu z prameňov spásy.
Bolo to ešte v Materskej škôlke v Lubeníku, kde som občas chodil k malým deťom. Keď som raz prišiel, na chodbe plakal jeden chlapec. A bol to teda riadny expert. Nebolo všetko podľa jeho vôle a on bol na smrť urazený. Trucoval, stál na chodbe, plakal a hovoril: Tu budem, nikam nejdem. Ostatné deti boli v triede, ja som ho volal, ale ani tak nechcel prísť k ostatným. Hlasný rev premiešaný s hnevom. Veď viete, ako to deti vedia. Ale potom si prišiel do triedy zobrať vreckovku, vyfúkal si nos, sadol si medzi ostatných a zrazu úsmev na tvári, akoby sa pred pár sekundami nič nestalo. A zase vystrájal, že ho bolo treba upozorňovať a napomínať.
Tá rýchlosť, ktorou vedia deti zabudnúť na niečo zlé, obrátiť stranu a zrazu byť celkom iné, je úžasná. Nepotrebujú hodiny na to, aby sa ukľudňovali, spamätávali, aby zabudli na to, čo bolo. Všetko je to rýchle. A ich radosť nie je poznačená smútkom, ktorý pred pár minútami prežívali.
Viem, že pri dospelom človeku je to iné.
Nám vie celý deň pokaziť susedov pes, lebo nám vyvráti smetnú bedňu, alebo človek v obchode, ktorý nás predbehne v rade. A my sa pre takú vec vieme chmúriť na mnohých ďalších, ktorí za to vôbec nemôžu. Niekedy kvôli takýmto detailom vieme byť nazlostený hodiny a vie nám to pokaziť celý deň. A vtedy sa človek nedokáže tešiť z toho, čo od Pána Boha dostane. Škoda, že nevieme byť ako deti, že nevieme rýchlo zabudnúť.
Nám sa nepodarí zmeniť beh sveta, toto všetko musí prísť. V Božom slove je jeden veľmi vážny text, že zvody na hriech vo svete musia prísť, ale beda človeku, z ktorého vychádza zvádzanie. Zvody a hriech vo svete musia byť. Nezastavíme globálne otepľovanie, ani nenapravíme zanedbanú výchovu všetkých detí, ani nezariadime vo svete všetku spravodlivosť. Takto to aj podľa Božieho slova musí ísť. Ale iné je nasmerovanie sveta a iné je nasmerovanie môjho a vášho života. Cieľ, alebo, ak chcete, koniec nemusí byť rovnaký. S Pánom Bohom môžeme vo svojom živote prežiť veľké víťazstvá, ktoré nás búdu tešiť, a my za ne budeme oslavovať Hospodina.
Nie je všetko v živote človeka čierne a beznádejné. Hoci niekedy máme pocit, že sa na nás Hospodin hnevá, ale jeho hnev sa vie rýchlo odvrátiť a môže prísť potešenie.
Buďme v tomto viac ako deti, naučme sa rýchlo zabúdať na to, čo je v živote zlé a čo nám berie chuť do života. Výhodou je, že my sa dokážeme z toho aj niečo naučiť, ale nemalo by nás to hodiny a hodiny ubíjať. A skúsme sa viac tešiť a viac si pripomínať to, čo sa nám podarilo.
Každý z nás by mohol vymenovať veci, ktoré mu priniesli do života bolesť. A v tom okamžiku by sme aj povedali, že ten Boží hnev sa na nás obrátil, ale každý máme aj mnoho vecí, pri ktorých by sme mohli povedať, že nás Boh potešil, že jeho hnev voči nám už skončil. Jeden Biblický text hovorí: ….…večer sa rozšíril plač, ale k ránu je plesanie.
Pripomínajte si, bratia a sestry, v živote veci, za ktoré môžete chváliť a oslavovať Hospodina. Čakáme predsa ešte mnoho, mnoho dobrého v živote, aj keď vo svete, ktorý je čím ďalej tým viac poznačený hriechom. Boh nám vždy dáva do života veci, situácie, ale aj ľudí, ktorí nám prinášajú potešenie a nádej, a to je dôvod, prečo slová proroka Izaiáša o radostnej oslave Hospodina sú aktuálne aj dnes. Naša viera nás vedie k veľkým nádejám a dúfaniam, nemusíme žiť preto v beznádeji.
Nedajte si, bratia a sestry, zobrať radosť zo života, z požehnania, ktorého je hojne v našich životoch.
AMEN
Piesne: 353; 146; 203; 473; 654; A 63
Texty: Dan 6,7–11; Ef 3,14–21; L 10,1–10; Ž 95,1–7
