2. slávnosť svätodušná 2011

Kázňový text: 1. Korintským 2,11–13
11 Lebo kto z ľudí vie, čo je v človekovi krome ducha človeka, ktorý je v ňom? Tak ani vecí Božích nepoznal a nezná nikto, iba Duch Boží. 12 A my sme nedostali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo všetko nám je z milosti darované od Boha, 13 čo aj hovoríme, no, nie učenými ľudskej múdrosti slovami, ale učenými od Svätého Ducha, s duchovnými vecmi duchovné porovnávajúc.

Zažili ste už niekedy absolútne zamietavý postoj voči Bohu?

• nemyslím na bežný nezáujem
• na bežné reakcie vlažných ľudí
• nie takých, ktorí nemajú vzťah k cirkvi ako k organizácii, ale v duchu v nejakého boha podľa svojich predstav veria
• takých je veľa, majú toľko slušnosti, že vás dokážu vypočuť, porozprávať sa a oponovať

Myslím na reakcie:

• o Bohu nechcem ani počuť
• viac mi o tom nehovor
• to sú úplné bludy, buď ticho
• a utekajú

Na Gemeri boli takéto reakcie častejšie ako ich vnímam tu.

Človek stojí v úplnej opozícii voči Bohu

• nenávidí, hnevá sa,
• akoby sa až bál všetkého, čo súvisí s niečím duchovným a vnímal to ako niečo, čo ho ohrozuje

Je to STRACH

• strach zo všetkého duchovného
• strach z niekoho vyššieho, kto vás pozná a vidí do vás – to im naháňa hrôzu
• boja sa duchovných vecí, poznania niečoho duchovného – v konečnom dôsledku sa boja vplyvu na seba a svoju osobu

Človek je predsa slobodná bytosť

• slobodná natoľko, že rozhoduje o sebe a svojom živote
• rozhoduje aj o tom, kto ho bude ovplyvňovať
• srdce človeka je ako dom, ktorý má dvere, ale dajú sa otvoriť iba z vnútra

Obraz v jednom kostole – Ježiš klope na dvere ľudského srdca, ale na dverách nie je kľučka

Pavel píše kresťanom do Korintu: …prijali sme Ducha, ktorý je z Boha

• otvorili sme svoje dvere slobodne a dobrovoľne
• Duch Svätý nie je násilník – pôsobí iba toľko, koľko mu človek dovolí, aký priestor mu na konanie určí
• Diabol sa vnucuje nasilu, tlačí sa, presadzuje, ukrajuje z ľudskej slobody

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––––––––
Je o tom jedna zaujímavá scénka : Kto býva v dome tvojho srdca?
Jeden človek otvoril dvere pocestnému, bol milý a prosil o prenocovanie na jednu jedinú noc, nechcel ani posteľ, povedal, že bude len v kútiku

• na druhý deň už nechcel odísť
• o pár dní sa už rozťahoval
• potom si doviedol kamarátov
• nakoniec bol domáci len v kútiku vlastného domu

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––––––––

Vyzerá to ako rozprávka, ale je to realita, ktorá sa v ľudských životoch dennodenne deje

• ľudia opantaní alkoholom, závisťou, neprajnosťou a hnevom
• zlo z nich sa derie a vychádza na povrch

Pán Boh má úplne iný prístup

• ak sa človek otvorí pre Ducha Svätého a nechá ho vojsť, vždy je to iba toľko, koľko mu človek dovolí

Kedy a ako tie dvere človek otvára?

• veríme, že Duch Svätého sme prijali pri krste
• Duchu Svätému nemôžeme rozkazovať
• s Kristom vždy prichádza aj Duch Svätý
• pri krste tie dvere otvárajú za nás rodičia
• vzdávajú sa hriechu a všetkého zlého
• prosia o to, aby sa ich dieťa stalo Božím dieťaťom
• od malička je tam priestor na pôsobenie
• ak dieťa dospeje a odmietne Ducha Svätého – BIBLIA hovorí, že sa Duch Svätý zarmúti
• sme chrám Ducha Svätého a Duch Svätý prebýva v nás, kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh

Obraz s autom – to mi je blízke

• Ten, kto šoféruje auto, je vodič – rozhoduje, ako idete a kde idete.
• ak vpustíte diabla, časom sa vám stane, že sa ocitnete na zadnom sedadle a už nie vy rozhodujete, kde pôjdete, už sa iba veziete (môže to byť poľahčujúca okolnosť – taký človek robí niekedy to, čo už ani sám nechce)
• ale každý nesie zodpovednosť za to, komu otvoril dvere

o alkoholik príde domov opitý a zbije ženu – na vidne je alkohol, ktorý ho zotročil – ale on nesie zodpovednosť za to, že mu dal v živote taký priestor

Duch Svätý sedí vždy namieste spolujazdca

• Nikdy neberie volant z vašich rúk
• On radí a usmerňuje, ale nikdy nejde proti vôli človeka

Preto je tých, ktorí slúžia Bohu, menej ako tých, ktorí počúvajú diabla.

Na začiatku som hovoril o ľuďoch, ktorí sú úplne nepriateľskí voči BOHU:

• sú tak opantaní diablom, že sú plne v jeho moci
• alebo je tam strach, že prídu o svoju slobodu

Apoštol Pavel však píše: ….ak vás Syn oslobodí, budete skutočne slobodní…:

• tak sa začína úplne nový proces v rozmýšľaní a uvažovaní
• …duchovný človek rozmýšľa duchovne
• to je dôvod, prečo nám neveriaci ľudia nerozumejú

Na jednej evanjelizácii jedna sestra rozprávala o tom, ako cíti Božiu prítomnosť, ako vie, že Boh je pri nej a radí jej v živote. Reakcia niektorých neveriacich ľudí, ktorí tam sedeli, bola:

• o čom to rozpráva, ako môže cítiť Boha?
• tomu vôbec nerozumiem
• pojmy ako : Boh ku mne hovorí, počúvam Ducha Svätého – to sú pre neveriacich ľudí úplne abstraktné a nepochopiteľné veci

Duchovné posudzujeme duchovne

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––-
Jeden príbeh:
Starý indián na prechádzke lesom hovoril svojmu vnukovi, ako je to vo vnútri každého človeka. V každom človeku sú dvaja vlci:

• Jeden je láskavý, mierny, pokojný, nežný, ľudský a priateľský
• Druhý je zákerný, podlý, plný hnevu a závisti, všetkej zloby

Potom bolo chvíľu ticho a vnuk sa opýtal. Dedo, a ktorý z tých dvoch vlkov zvíťazí? A dedo na to: Ten, ktorého budeš viac v sebe živiť.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––-

Jedným je Duch Svätý a jeho ovocie: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť.
Tým druhým je diabol: A zjavné sú skutky tela ako: cudzoložstvo, smilstvo, nečistota, zmyselnosť, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, svár, nenávisť, hnevy, zvady, rozbroje, roztržky, závisti, vraždy, opilstvá, hodovania a im podobné. O týchto vám vopred hovorím, ako som už skôr povedal, že tí, čo robia také veci, nebudú dedičmi kráľovstva Božieho.

Čo v sebe viac kŕmite, čomu dávate príležitosť, čo rozvíjate?

• do akého spoločenstva chodíte?
• kde trávite veľa času?
• kde sa veľa ohovára, burcuje k hnevu a nenávisti?
• Alebo tam, kde sa učí láske, kde sa hovorí o dobrých veciach života?

AMEN

Piesne: 253; 171; 170; 181; 223; A:45
Texty: Ján 6,44–47; Žalm 51,12–21