1. pôstna 2012

Kázňový text: Jakub 1,12
Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokúšaní, lebo keď sa osvedčil, prijme veniec života, ktorý zasľúbil (Pán) tým, čo Ho milujú.

_____________­______________________

Blahoslavený muž, ktorý vytrvá v pokušení…, ako jednoducho a jasne to znie a hneď dodávam, že sa to týka aj žien, nie iba mužov. Vytrvať v pokušení, čo je na tom také ťažké a zložité?

Tento týždeň mi nahralo do karát to, čo sa deje v našej politike a chcem to v súvise s našou dnešnou témou spomenúť. Zase sa začalo veľmi otvorene hovoriť o kupovaní poslancov a ja som v podstate prvýkrát zaevidoval aj konkrétnu sumu peňazí, o ktorej sa hovorí. Musím sa priznať, že som uvažoval o tom, koľko sa môže dať človeku za to, že zdvihne ruku za niečo, či niekoho, ale bol som šokovaný, aký som bol naivný. Pomýlil som sa minimálne o dve nuly. Myslím, že to je prvý krát, čo niekto spomenul sumu, ktorá sa ponúkala poslancom pri voľbe generálneho prokurátora. Bolo to 300-tisíc eur. (musel som si to prepočítať na koruny 9 037 800,– Sk) musím sa priznať, že som bol z toho trochu v šoku.

Ale šokuje ma viac niečo iné. Povedzte mi, aký charakter musí mať človek, čo by také niečo odmietol? Aký musí byť zásadový, aký musí byť pevné presvedčený, aby povedal, že neprijme a nechce 9 miliónov korún za jedno zdvihnutie ruky? Prepočítaval som si to a zistil som, že je to môj terajší mesačný plat za 62 a pol roka. A asi budeme na tom všetci dosť podobne.

Uvedomujem si, že je to z úplne inej sféry a ľudia v politike sú platovo niekde úplne inde, ale myslel som na to, že je to také ohromné pokušenie, ktorému títo ľudia musia čeliť. A preto sa ani veľmi nečudujem, že padajú vlády a nikdy nič nefunguje podľa vopred daných dohôd na nejakých koaličných radách. Vždy sa nájde niekto, kto nedokáže povedať nie.

Predstavte si seba na takomto mieste. Dokázali by ste vy povedať nie? Jedno jediné zdvihnutie ruky a máte doriešený celý svoj život až do smrti a v troche skromnosti aj vaše deti. Aké ťažké, je niečomu takému odolať.

Nechcem dnes nič obhajovať, ani to, čo sa v politike deje, chcel som len ukázať, aký ťažký verš napísal apoštol Jakub vo svojom liste, keď hovoril, že je blahoslavený každý, kto vytrvá v pokušení. Nie je to vôbec jednoduchá vec a je to skutočne o pevnom charaktere človeka, o zásadovosti a rozhodnosti, o pevnej vôli, ale aj o poznaní toho, čo je pre človeka nebezpečné, a čo škodí jeho menu, dobrej povesti, ale predovšetkým jeho vlastnej duši.

Čo je teda pokušenie? Odkiaľ prichádza? Čo je jeho cieľom?

Biblia hovorí o pokúšaní na mnohých miestach. Hovorí o pokúšaní našimi vlastnými žiadosťami, hovorí o ľuďoch, ktorí skúšali druhých. Pána Ježiša často skúšali farizeji a zákonníci, doslova ho pokúšali, čo vie a aké názory má na mnohé veci, ktoré sa v Izraeli diali. Takýto spôsob skúšania je častý u rodičov dodnes, keď preverujú svoje deti. Skúšame ich, či im môžeme dôverovať, či sa na ne môžeme spoľahnúť. Nie je za tým zlý úmysel. Veľakrát skúšam našich chlapcov, či povedia pravdu, keď sa niečo dozviem pomimo nich. Pýtam sa na niečo, na čo odpoveď už viem. Chcem len vedieť, či povedia pravdu. A keď zistím, že klamú mám možnosť im dohovoriť a povysvetľovať veci. Nevidím to, ako niečo zlé.

Myslím, že keď nás takýmto spôsobom skúša Pán Boh, tiež za tým netreba vidieť nič zlé. To je to Jakubovo tvrdenie: …ani On (Pán Boh) nepokúša nikoho. V tom zmysle, že každá skúška našej viery a oddanosti má u Boha výchovný charakter. Boh neskúša človeka s úmyslom, aby nás ponížil a aby nás priviedol na zlé cesty a k hriechu.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––––––
Ak ste sa učili ako deti niekedy s rodičmi bicyklovať, tak viete, že keď vás otec prvý krát prestal držať, tak to neznamenalo, že chcel, aby ste si rozbili hlavu a kolená, ale aby ste sami získali stabilitu.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––––––-

Toto je vec, ktorú pri pokúšaní a skúšaní musíme jasne rozlišovať. Je iné pustiť ruky a nechať, aby ste sa sami naučili bicyklovať. A je iné do vás drgnúť, aby ste spadli. To prvé robí Pán Boh, aj keď to môžeme niekedy nazvať skúšanie a nemusí vždy dopadnúť dobre. A to druhé robí diabol, ktorý má s nami úplne iný úmysel. Obrazne povedané: Pán Boh nás chce naučiť sa bicyklovať a byť samostatný a diabol chce, aby sme si rozbili hlavu a doudierali kolená.

Keď Pán Ježiš povedal učeníkovi Petrovi, aby vystúpil z lode a skúsil chodiť po vode, nešlo mu o to, aby sa vykúpal v Genezaretskom jazere. Ale išlo o to, aby sa naučil spoliehať sa na Ježiša a Jeho slovo.

Musím povedať aj to, že pokúšanie nie je hriech. Aj Pán Ježiš bol pokúšaný a zostal bez hriechu. Pokúšanie sa stane hriechom až vtedy, keď sa človek poddá zlu a príjme ho. A keď sa z toho ešte ani nič nenaučí a v tom zle zostane, tak je to problém.

Začal som dnes peniazmi a politikou, ale nás sa konkrétne takéto pokúšanie veľmi netýka. Či áno? Ponúkal vám niekto 300 000,– eur? Myslím, že je mnoho iného, čo je pre nás pokušením. Pokušenie, ktoré je šité na nás a na našu mieru.

• Byť čestný a poctivý v podnikaní, platiť dane, či špekulovať a podvádzať?
• Hovoriť vždy pravdu, či si ju podľa potreby prikrášľovať?
• Zneužiť svoje postavenie vo svoj prospech?
• Zobrať si niečo, čo nie je moje?

Začína sa to drobnosťami. Už naše deti sa od malička učia rozoznávať veci a vedieť, čo je dobré a zlé. Už v detskom veku sa formuje charakter človeka.

–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­––––––––––
Nedávno som počul rozprávať jedného pána, ako išiel opitý autom domov a na vlastnej bráne si rozbil spätné zrkadlo na aute. Hovoril: No, ta čo. Skočil som na ďalší deň do Košíc a večer som si na parkovisku našiel také auto ako moje a urval som mu späťák.
Ostal som úplne vyvalený. Dospelý človek, ktorý ma dve deti, jedná takýmto spôsobom.
–––––––––––––­––––––––––––––––––––––––­–––––––––––

• Ako zvládate pokúšanie, ktoré vám do cesty stavia diabol?
• Ako viete zvládať žiadosti a túžby vlastného tela?
• Oko ovládate žiadosti svojich očí?
• A ako to s vami je, keď vás Pán Boh skúša a chce vás niečo nové naučiť?

Nie je to len tak, keď človek zlyhá. Vieme, že ten kto vytrvá, je blahoslavený, ale čo s tým, kto nevytrvá?

Ešte vždy to nie je nejaká bezvýchodisková situácia. Pokánie, teda ľútosť, a náprava môžu dať veci do poriadku, ale ak to ostane tak, tak človek stráca veľmi veľa. Už, či si to uvedomuje, alebo nie.

Časom prídete o sebaúctu, stanete sa bezcharakternými, človek stratí všetky možné kritériá a nebude vedieť zhodnotiť, čo je dobré a čo je zlé. A postupne stratí všetky zábrany a to zlo bude konať ako na bežiacom páse.

Po rozhovore s tým človekom mi nešlo do hlavy, ako sa môže s niečím takým ešte pochváliť? Ja by som sa za to celý život hanbil, pre neho to bola frajerina, ktorú treba povedať na pobavenie.

Toto sú následky, keď človek nezvládne pokúšanie. Nestane sa to zo dňa na deň, ale príde to postupne. Budete robiť veci, za ktoré sa slušní ľudia hanbia. No vám budú pripadať normálne.

Končím dnes Božím slovom z 1. listu Korintským: Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť. 1K 10,13

AMEN

Piesne: 85; 87; 82; 116; A 25; 656/5
Texty: 1M 3,1–7.14–29; 2K 6,1–10; Mt 4,1–11; Ž 31,2–6