5. po Svätej Trojici 2012

Kázňový text: 1Kr 19;15–16,19–21

Bolo to práve minulý rok, keď sme pre detský tábor vybrali tému proroka Elizea. Bol to povolaný Boží muž, ktorý nemá svoju vlastnú biblickú knihu, ako povedzme Izaiáš, či Jeremiáš. Spomína sa v historických knihách starej zmluvy ako muž, ktorý oznamoval Božiu vôľu za kráľov Jórama, Jehúa, Jóácháza a Jóáša, roky okolo 850 až 800 pred Kristom.

Sme v nedeliach po Svätej Trojici a ja mám väčšiu možnosť vybrať si ku kázni biblický text a tak to aj tohto roku urobíme ako minulý. Zoberieme si nejaké starozmluvné obdobie a skúsime si ho priblížiť. Na jednej strane spoznáme históriu Židovského národa, na strane druhej sa na ich životných skúsenostiach aj my môžeme niečo naučiť.
Považujem za prínos aj to, že si budete môcť doma vopred prečítať verše, o ktorých budem ja na nasledujúcu nedeľu hovoriť. A budete si môcť vytvoriť na všetky tie udalosti aj vlastný názor, skôr, ako vám ja začnem podsúvať ten svoj.
Aj keď tie udalosti budú z veľmi dávnej doby, budeme ich mať pred sebou ako príklad viery. Zaujímavosťou tých starozmluvných dejín je aj množstvo zázrakov, ktoré v dnešnej dobe nevidíme, alebo ich až tak veľmi nevnímame. Potom sa na to aj sťažujeme, pretože tvrdíme, že aj my sme veriacimi ľuďmi, ale Božie zásahy do toho nášho sveta nie sú až tak markantné, ako to bolo za čias Izraelských kráľov, či Božích starozmluvných prorokov. Vtedy Boh zázraky konal a dnes ich už také nerobí?
Aj na to je treba hľadať v Božom slove odpoveď. A musím povedať, že je veľmi krásne viditeľná.
Ale vrátim sa ešte na začiatok, ako som vlastne došiel k prorokovi Elizeovi. Hľadal som niekoho, o kom veľmi veľa nevieme a chcel som tým dosiahnuť to, aby vás vaša vlastná zvedavosť dotlačila k tomu, aby ste sa na tie stránky Biblie sami doma pozreli a niečo si vopred prečítali. A keďže sme deťom na výlete minulý rok čo to základné o Elizeovi hovorili, tak by sme o ňom mali vedieť niečo aj my, dospelí.
Dnes si prečítame, ako došlo k povolaniu tohto muža za proroka.

TEXT: 1Kr 19;15–16,19–21

Musím sa priznať, že ma toto na príbehoch starej zmluvy vždy fascinovalo. Robili ohromné životné rozhodnutia len na základe náznakov, drobností, ktoré sa dali všelijako možne vykladať a interpretovať. Napriek tomu mnohých tých veľkých mužov to doviedlo k tomu, že i drobný podnet viedol k zmene celého ich života. V Elizeovom prípade to bol obyčajný plášť, ktorý mu hodil na plecia boží muž Eliáš.
Pripúšťam, že v tom čase bol Eliáš v celom Izraeli známy ako veľký Boží prorok. Bolo to už po súde na vrchu Karmel, keď tam stal ako jediný za Božích prorokov a oproti nemu bolo 500 Baálových kňazov. Tá udalosť sa určite rozniesla po celom Izraeli, ale napriek tomu, že mal Eliáš úctu a bol považovaný za Božieho proroka, prehodený plášť na Elizeovom chrbte sa dal vysvetliť všelijako.
Žiadne dlhé reči, žiadne presviedčanie, aby sa postavil do Božej služby, žiadne vymenované výhody, len jednoduchý plášť hodený na Elizea, zmenil celý jeho život. Predstavujem si, ako sa dnes ľudia rozhodujú pre nové zamestnanie a zamestnávateľ začne hovoriť o výhodách: ponúkame naším zamestnancom stravné lístky, navyše pár dní voľna a ďalšie zľavy a výhody, atď. atď… Nič také tam nebolo. Ešte aj pre samotného Eliáša to bolo divné, keď povedal: …vráť sa, veď čože som ti urobil?
Koľko presviedčania potrebujeme dnes, keď chceme, aby človek niečo urobil? Aby zmenil svoj zabehaný spôsob života? Aby sa zapojil do nejakej duchovnej práce? Teraz nemyslím len na nejakú všeobecnú prácu. Bavme sa dnes čiste o duchovných veciach.

• Cítili ste v živote nejaké duchovné povolanie vo svojom vnútri, pre nejakú službu, alebo prácu v cirkvi? Také vnuknutie, alebo impulz, či výzvu?
• Povedzme navštevovať chorých v našom zbore a starať sa o nich?
• Viesť detskú besiedku v Obišovciach?
• Alebo venovať sa nejakej skupinke mládežníkov?
• Mali ste nejaké vnútorné nutkanie, povedať niečo, začať diskusiu na biblických hodinách, alebo pripraviť si nejaký výklad Božieho slova?

Tých vecí na službu je veľmi veľa. Potrebujeme teraz vedúcich na detský tábor. Rozmýšľame nad zborovým výletom. Nechceli by ste urobiť naň nejaký program? Necítite, že vás Pán Boh tlačí, aby ste sa do niečoho zapojili? Potrebujeme prispievateľov do zborového časopisu, potrebujeme tých, ktorý napíšu svoju skúsenosť, ktorú mali s Bohom. Nikdy ste nemali také vnútorné nutkanie, žeby ste to mali byť práve vy?
Mám pocit, že dnes ľudia potrebujú presviedčať argumentmi, potrebujú počuť, aké výhody budú mať z toho, že sa niekde zapoja a čo im to prinesie, ale nie je tu vôbec akési vnútorné povolanie pre nejakú službu.
Teda buď niet povolania, alebo sme tak nevnímavý a necitlivý, že nás to musí drgnúť, aby sme sa pohli a nejakú prácu začali robiť.
Elizeus bol obyčajný človek. Nič o ňom spred tejto udalosti nevieme. Len to, že oral a mal niekoľko záprahov volov pred sebou. Bola to ťažká práca, ktorú robil a možno s ňou veľmi spokojný nebol, ale toto by boli len dohady. Prehodený Eliášov plášť na svojich pleciach vnímal ako pozvanie slúžiť tomuto Božiemu mužovi.
Upozorňujem na to slovo slúžiť, pretože, podľa toho čo urobil Elizeus s tými volmi, bol z majetnej rodiny. Zabil ich a mäso rozdal ľuďom. Rozlúčil sa s rodičmi a stal sa posluhovačom Eliáša. Človek z bohatej rodiny sa stal sluhom, len tak, dobrovoľne, lebo cítil vnútorné povolanie.
V dnešnej dobe by sme to nazvali skôr degradácia, ako povýšenie a postup. Ale on to urobil. Tak závažný a tak rozhodný krok, ktorý mu úplne zmenil život. A on ho urobil kvôli nejakému plášťu na svojich pleciach. Pritom to mohlo znamenať čokoľvek a vyložiť sa to dalo akokoľvek. Mohol ho z pliec zhodiť a pokračovať v oraní.

• Dokážeme my, ľudia 21. storočia ešte vnímať nejaké povolanie do služby Bohu?
• Dokážeme ešte v dnešnej dobe na základe nejakého vnútorného volania urobiť vážnejšie životné rozhodnutie?
• Dokáže vás k tomu vyzvať povedzme nejaké Božie slovo ktoré počujete v kostole a máte pocit, že sa vás dotýka, že to bolo o vás a vy by ste mali potom niečo vo svojom živote zmeniť?

Občas myslím na to, keď máme modlitebnú chvíľu v kostole a je dlhšie ticho, nehovorí vám niečo vo vás: Ja by som sa mal pomodliť! Ja som ten na ktorého modlitbu sa teraz čaká!
To čo urobil Elizeus, to potrebovalo veľa odvahy. Rozhodol sa odísť z domu a rozhodol sa stať služobníkom. Nie je to veľmi vzdialené tomu, čo učil Pán Ježiš učeníkov, že kto chce byť medzi vami prvý, nech je sluhom všetkých. Božie volanie je asi vo väčšine prípadov volaním do služby. Nebolo to povolanie k veľkým zázrakom, k davu obdivovateľov a k sláve, ale k obyčajnej a jednoduchej službe.
Do tej sa mnohým ľuďom nechce. Zoberte si len službu spevokolu. Raz za čas zaspievame a dostaneme potlesk, ale to sú týždenne dve hodiny cvičenia. Benzín a náklady s tým ako sa do Kysaku dostať a keď niekde chceme vycestovať, tak sa tiež skladáme, aby sme mali na cestu.
Zoberte si službu deťom a mládeži. Nič z toho nie je honorované a odmeňované. Zoberte si službu v presbyterstve, ani tam nerozdávame odmeny, ani mesačne, ani ročne. A nech sa zapojíte do čohokoľvek v cirkvi, je to vždy o čase, ktorý pri tej službe stratíte, o financiách, ktoré obetujte, o námahe, ktorú vynaložíte na niekoho iného.
Možno to je ten dôvod, pre ktorý to vnútorné volanie nepočujeme a nechceme počuť a tvárime sa, že k nám sa nikdy Boh nijakým spôsobom neprihovoril, ani nás nikdy k ničomu nepovolal.
Ale potom si to zoberte aj z druhej strany. Koľko krát by ste nejakého človeka volali na pomoc, keby povedzme ani na päť volaní by nikdy neprišiel? Bude ho volať znova?
Koľko povolaní do nejakej služby pri tebe brat, sestra ostalo bez odozvy? Myslíš si, že by ťa Pán Boh mal znova k niečomu pozvať? Zareaguješ už? Prídeš? Urobíš vážne rozhodnutie?
AMEN

Piesne: 213; 486; 203; 647; A 52; 656/17
Texty: 1M 50,15–21; R 8,18–23; Mt 12,33–37; Ž 90,12–17