6. po Svätej Trojici 2012

Kázňový text: 2Kr 2,1–14

Minulý týždeň sme si prečítali prvý text spomínajúci muža Elizea. Bolo to jeho povolanie za proroka a následne jeho reakcia, ktorá bola ozaj obdivuhodná. Elizeus sa tak stal sluhom proroka Eliáša. Nakoniec sa však zo služobníka stal žiak, ktorý sa postavil na Eliášovo miesto. Úplne podrobný opis udalostí, ktoré sa odohrali počas doby, kým Elizeus slúžil Eliášovi nemáme. Dnes si prečítame text, ktorý hovorí o Eliášovom vzatí do neba a o tom, ako sa Elizeus stal Eliášovým nástupcom.

TEXT: 2Kr 2,1–14

Stojí pred nami dnes udalosť plná nepochopiteľných a rozumom nevysvetliteľných udalostí. Už minule som spomínal, že v Starej zmluve sa s takýmito udalosťami stretneme oveľa častejšie. V našich časoch ich však jasne postrádame.
Eliášovo vzatie do neba je aj v Božom slove ojedinelým prípadom. O vzatí do neba hovorí ešte 1. kniha Mojžišová hneď na začiatku pri Enochovi, o ktorom sa píše, že chodil s Bohom a zrazu ho nebolo, lebo Boh ho vzal. Nie je tam však reč o ohnivom voze, ktorý videl Elizeus a ďalší 50 prorocký učeníci.
Keď sa takto poobzerám po tomto kostole a vidím vaše tváre, uvažujem nad tým, či týmto slovám o ohnivom voze, o vzatí do neba, o plášti, ktorým keď buchli po vodách Jordánu tie sa následne rozostúpili, či tomu vôbec veríte? Či sa niečo také skutočne mohlo stať? Či si to vôbec pripúšťate ako udalosti, ktoré sa uskutočnili, alebo to beriete ako nejakú rozprávku?
Ak toto počúva rozumovo uvažujúci moderný človek, tak musí povedať, že pre deti je to celkom zaujímavý a milý príbeh a určite im to treba spomenúť ako rozprávku pred spaním.
Ale brať to v dnešnej dobe, ako reálnu historickú udalosť, to predsa od nás farár nemôže chcieť. Ale ja to od vás vážne chcem a mám na to aj logické dôvody. Nemyslím si, že veľké veci sa diali iba niekedy v minulosti.

Pred pár rokmi našej jednej známej objavili nádor na mozgu. Nebol zhubný, len veľmi rýchlo rástol a tlačil na dôležité časti. Čakala ju operácia. Po prvej, keď sa prebrala, povedal lekár, že nemohol vybrať všetko naraz, pretože sa bál, žeby poškodil mozog. Operácia trvala cez 6 hodín. Zotavila sa a čakala ju ďalšia. Nebola o nič kratšia ani o nič menej náročná. Aj tak nebolo možné vybrať všetko. Asi po roku bola na ďalšom zákroku, keď jej gama-nožom odstraňovali ďalšie zvyšky nádoru. Počas všetkých tých zákrokov sa za ňu veľmi vytrvalo modlili blízky ľudia, známy zo zboru. Teraz sa cíti dobre a práve minulý týždeň bola na pravidelnej kontrole. Lekár urobil potrebné testy, všetky vyšetrenia a povedal jej: Janka, vy ste zázrak medicíny. Tie diery po nádore sa všetky zaplnili.

Ja sa musím priznať, že verím na zázraky, verím v nekonečnú Božiu moc, ktorá sa prejavuje v živote človeka. A keď je treba, tak aj neskutočnými a neuveriteľnými vecami. Ale uvedomujem si aj pri čítaní tohto nášho textu, že to záleží na viere človeka v Boha. Nie na sile nejakej správnej modlitebnej formulky, nie na množstve modliacich sa ľudí, nie na zázračnom plášti, ako z nejakého rozprávkového filmu, ale na úprimnej a pevnej viere v nášho Boha.
Keď si položíte otázku: Ako je možné sa také veci odohrali v živote jedného muža Eliáša? Odpoveď je jednoznačná. Prejdite si jeho život, v ktorom ho Boh viedol často krát do ohromného rizika a on ani na jednu chvíľu nezaváhal. Nezapochyboval. Absolútne dôveroval Bohu. Preto je v jeho živote to, čo v tých našich chýba.
Mal sa postaviť pred kráľa Achába a kráľovnú Jezábel a vyhlásiť, že Boh oznamuje, že na jeho slovo nebude pršať. A on to urobil, aj keď pár týždňov na to ho hľadal v kráľovstve každý jeden vojak, lebo ho mali príkaz zabiť.
A o nič hroznejšie to nebolo, keď sa po troch rokoch postavil pred kráľa a odohral sa Boží súd na vrchu Karmel. Eliáš tam stál sám ako kôl v plote a proti nemu stálo 500 bálových kňazov. Koľko viery ten človek musel mať, že tam stál a nezaváhal ani trochu? Nezapochyboval o tom že by ho Hospodin mohol zradiť a on tam sám bude okamžite zabitý. Veľké veci sa dejú všade tam, kde je absolútna oddanosť a poslušnosť Bohu.
Pán Ježiš to vysvetľoval učeníkom: Veru, hovorím vám: Keby ste mali vieru ako horčičné zrno, a povedali by ste tomuto vrchu: Prejdi odtiaľto ta,– prejde! Nič vám nebude nemožné. Mt 17,20
 Nie je to teda nič, čo by Božie slovo nepoznalo a čo by aj niektorí ľudia nevyskúšali na vlastnom živote. Učeník Peter dokázal na slová Pána Ježiša chodiť po vode, apoštol Pavel vrátil život chlapcovi, ktorý spadol z okna a Elizeus sa dotkol plášťom rieky Jordán a ona sa na chvíľu rozostúpila.
Ja si osobne myslím, že veriaci ľudia už vo svojom živote zažili mnoho neuveriteľných a neskutočných vecí, len sme na nich zabudli, či ich zlým spôsobom pomenovali. Biblia neopisuje nič, čo by sa nemohlo reálne stať, najmä ak si uvedomíme, že Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko čo je v ňom, že on sám povedal, že takúto moc dá ľuďom, ktorí mu budú plne dôverovať a spoliehať sa na neho. Sám Pán Ježiš raz povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. Mk 10,27
 Ja viem, že by sme radi v dnešnej dobe videli takéto Božie zázraky. Radi by sme ich ukazovali neveriacim ľuďom a oháňali sa nimi ako dôkazmi o Božej existencii. Ale toto nie je o nejakej zázračnej šou Dávida Copperfielda, kde sú premyslené a prešpekulované triky. Je to o úprimnej viere, presvedčení a oddanosti sa Bohu. Ak je toto v živote človeka, je tam aj Božie zázračné konanie, ak to okolnosti vyžadujú.
Myslím, že je na mieste sa pýtať, či vôbec môžem očakávať, že bude Boh takto konať aj v mojom živote?
Myslím, žeby Pán Boh by odpovedal protiotázkou:

• A kedy si naposledy dokázal takúto vernosť a oddanosť mne a môjmu slovu?
• Kedy sa prejavila tvoja viera bez pochybnosti a bez zaváhania?
• Kedy si zobral na seba riziko, len preto, že som od teba očakával plnú dôveru a poslušnosť?

Zapierame nášho Boha niekedy pre detaily a bezvýznamné veci, keď nám absolútne nič nehrozí. Hanbíme sa otvoriť ústa pred cudzími ľuďmi a priznať sa im, že sme veriaci, nehovoriac o tom, že sa hanbíme i pred svojimi vlastnými. Tá naša viera často pokulháva na obidve nohy. Sme neistí a nestáli a napriek tomu sa dožadujeme mocných Božích prejavov. A to nehovorím len o vás, ale aj o samom sebe, lebo napriek tomu že som farár, tak veľa tej odvahy viery tiež nemám.
Toto bolo iné v živote takých veľkých mužov, ako bol Eliáš, alebo Elizeus. Boli veľkí pre svoju oddanosť a vernosť Bohu, ktorá nepoznala pochybnosti. Naša viera v Boha je plná otázok, nejasností a nerozhodnosti. A to je problém, ktorý nás obmedzuje a brzdí.
Nakoniec pripomínam, že aj viera je darom, za ktorý sa máme modliť.

AMEN

Piesne: 390; 345; 202; 552; A 53; 656/17
Texty: 2M 14,8–10.15–31; R 6,3–11; Mt 5,20–26; Ž 139,1–4.6–12