25. po Sv. Trojici 2012

Kázňový text: Mt 25,1–13

Keď som sa pripravoval na dnešnú kázeň bol som riadne „vytočený“. Väčšinou je piatok doobeda čas, keď si sadám a dávam dohromady nedeľný príhovor. Deti sú v škole, doma je kľud a ja mám čas rozmýšľať, niečo si prečítať a niečo napísať.

Lenže tohto týždňa som si v piatok k raňajkám zapol televízor, kde na TA3 išli práve ranné správy. Pravdou je, že veľa optimizmu, či nadšenia pri niečom takom nechytíte. Takže informovali o tom, že pôžičku Grécku ešte neschválil, prímerie medzi Izraelom a Hamasom v Gáze sa zatiaľ dodržiava, aj keď v Tel Avive vybuchol autobus, potom spomínali streľbu vo Zvolene a troch mŕtvych. Ozaj to nie sú nejaké optimistické správy. Ako ďalšie spomínali štrajk učiteľov a už ani neviem čo všetko.
Ale potom prišla správa o tom, že bývala riaditeľka Slovenskej pošty by mala dostať za 14 mesiacov, čo pôsobila v tejto funkcii v odmenách a v odstupnom cez 180 000,– eur. Pritom za minulý rok podľa kontroly Slovenská pošta prehĺbila svoju stratu o 1,5 milióna eur.
Takže peňazí niet, firma, ktorej šéfuje, ide dole vodou, ale niekto sa tu baví o odmenách a odstupnom vo výške 180 000 eur? No a už bolo po pokojnom piatkovom ráne. Ak prínos nejakého učiteľa pre našu spoločnosť je ocenený na hodnotu okolo 400 až 500 eur za mesiac (taký je jeho plat – tak si jeho prácu cení náš štát) a prínos nejakého súdneho úradníka je tiež nejakých 400 až 500 eur, ako je možné ohodnotiť nejakého riaditeľa mimo platu takouto nehoráznou sumou?
Rozmýšľam, čo by taký človek mal urobiť pre náš štát, našu spoločnosť alebo nejakú firmu, aby si zaslúžil po 14 mesiacoch jednorazovú odmenu 180 000,– eur. Vynašiel perpetuum mobile, čo vytrhne Slovensko z krízy? Alebo vynašiel motorové vozidlo, ktoré bude poháňané vzduchom?
Nehovoriac o tom, že ďalšia správa bola zo sveta, o nórskom vrahovi Breivikovi, ktorý pri svojom vyčíňaní zabil 77 ľudí a dostal trest 21 rokov. Sprava hovorila o tom, že napísal 27 stranový list, v ktorom sa sťažuje na mäkké pero s ktorým píše, ktoré mu spôsobuje bolesť a preto požaduje atramentové. V cele má knižnicu a plánuje písať knihy, takže potrebuje v cele lepšie svetlo. A k tomu ďalšie a ďalšie veci, ktoré bude jeho advokát riešiť ešte niekoľko mesiacov.
Neviem si predstaviť, čo musia cítiť pri takýchto správach príbuzní tých 77 obetí.
A potom mi ešte odišla baterka na aute a musel som kúpiť novú, takže som bol nazlostený na celý svet.
Ozaj mám niekedy pocit a pýtam sa sám seba, ako je možné, že sa niečo také deje? V akom svete to vlastne žijeme? Keď niet na platy učiteľov, ale v stratovej firme je na vyplácanie 100 000,– odmien? Keď vrah 77 ľudí sa sťažuje, že ho bolí ruka, pretože na písanie mu dali mäkké pero a potrebuje lepšie svetlo a knižnicu a televízor s videom? Ako je možné, že tento svet ešte za takých podmienok funguje a že Pán Boh nevyhlásizáverečnú,pretože takéto veci sú predsa neprijateľné? A to v podstate ešte nevieme o ničom. Sú to len drobnosti určitých krívd a nespravodlivostí ku ktorým sa dostanú novinári. Čo všetko sa ešte deje na celom svete, čo nie je ani odkryté ani odhalené? Nepredstaviteľné zlo.
To ma vedie k otázke, či je možné toto ešte niekedy zastaviť? Zvrátiť to a usporiadať inak, aby tej spravodlivosti bolo o čosi viac? Majú šancu niečo zmeniť štrajky, ktoré sa po celom svete robia? Prinesie to nejaké spravodlivejšie prerozdelenie?
Musím povedať, že v tejto veci som skôr skeptik, že nejaké veľké zlepšenia nečakám.
Mám na to aj svoje dôvody. Niet dosť morálnych, zásadových ľudí, ktorí by to lepším smerom vedeli zvrátiť. Myslím si, že vo svete nie je dosť tých, ktorých rebríček hodnôt nie je pomýlený a choro poprehadzovaný.
Pomiešali sme si veci. Nevieme, čo je dobro a čo je zlo. Spochybnili sme všetko, čo malo svoje jasné pravidlá a hranice. Keď Božie slovo opisuje v Starej zmluve Kanaánske národy, hovorí o nich ako o národoch, ktoré boli zvrátené, porušené a páchali ohavnosti. To isté sa dočítate pri zničení Sodomy a Gomory. Ohromný úpadok obidvoch týchto miest, morálny, mravný i nábožensky ich odsúdil k zániku. Jediným riešením bolo vyhladiť ich. Ja viem, že to znie strašne, ale toto nebol jediný a ani ojedinelí prípad v histórii ľudstva. Biblia opisuje príchod potopy za čias Noacha, keď Boh oľutoval, že učinil človeka. Ľudia boli skazení a nebola reálna cesta nápravy.
Väčšinou je to tak, že jedna generácia vychováva tú druhú na svoj obraz a to je jeden začarovaný kruh. Nie je to cesta k zlepšeniu. Preto pri potope začínal Boh akoby odznova.
So stratou morálky, čestnosti, mravných hodnôt, prichádza úpadok spoločnosti.A ja sa pýtam, kto túto spoločnosť pozdvihne?Cirkev Kristova a celkovo kresťanstvo stráca vplyv na smerovanie života ľudí.
Kto bude ukazovať na to, čo je mravné a morálne, čo je podľa Božích zásad, a teda čo je pre život človeka dobré?
Nevieme už veľmi ovplyvniť smerovanie Slovenska, nehovoriac o tom, žeby sa kresťanské princípy dostávali do Európskej únie.
O úpadku spoločnosti nesvedčia len ekonomické kauzy, podvody a zdieranie ľudí, ktoré vidíme na dennodennom poriadku. Je tu ohromná nespravodlivosť. Televízie chrlia prípady jeden za druhým, kde ľudia ostávajú oklamaní a podvedení a spravodlivosti sa už nikdy nedovolajú.
Dokladom chorej spoločnosti je napríklad i to, že ochrana zvierat je dôležitejšia ako ochrana človeka. Ľudia sú pohoršení, keď niekto nechá vyhladovať psa a máme to hneď v televízii (nie je to nič dobré). Ale že máme ľudí bez domova a žijú ešte horšie, to nikto nerieši. Je to pomýlené, keď zviera má prednosť pred človekom.Sami posúďte, nie je to doklad chorej spoločnosti?
Namiesto normálneho života v rodine a v manželstve sa propaguje homosexualita. A tam, kde by takýmto ľuďom bolo treba pomôcť a liečiť ich, my sa v spoločnosti bavíme, či im netreba zveriť deti do výchovy.
Tam, kde by sme mali mať úctu k šedinám a mali by sme si vážiť starých ľudí, tam sa začína riešiť problém eutanázie, pretože nám dôchodcovia odčerpávajú veľa peňazí z dôchodkového systému.
Choré a zlé uvažovanie. Bude sa to dať zvrátiť? Alebo aspoň spomaliť, či nejako zastaviť?
Uvedomujem si pri tom veľmi ťažkú pozíciu kresťanov v tomto svete. Poznáme cestu, vieme čo je dobré, vieme ako tejto chorej spoločnosti pomôcť.Problémom však je, že nás už nikto nechce počúvať.Alebo je problém, v tom, že veľmi málo kričíme?
Bez ohľadu na to, kam sa celá naša spoločnosť pomaly uberá, my by sme mali mať na pamäti, že nás Boh povolal k inému životu. Že máme iné ciele, iné priority a iné kritéria toho, čo je a čo nie je dobré. A nám jasne hovorí Božie slovo, že sa nemáme pripodobňovať tomuto svetu.
Pozývam nás všetkých k tomu, aby sme skutočne ukázali aspoň tomu najbližšiemu okoliu to čo je dobré a čo nás približuje Bohu.
Nerozoberal som dnes Biblický text, ktorý som vám na začiatku prečítal. Je svedectvom o novom kráľovstve, ktoré pre nás Boh prichystal. Izaiáš v ňom krásne vysvetli, čo pre nás Boh pripravil. Spoločnosť, kde nebude nepoctivosť a nespravodlivosť, kde si ľudia navzájom nebudú ubližovať a podvádzať. Myslím, že sa na toto miesto môžeme všetci tešiť, ale faktom ostáva, že takéto miesto sa tu na zemi vybudovať nedá. Toto pre nás pripravil Boh v nebesiach, na to nás upozorňuje dnešná nedeľa, ktorá je nedeľou večnosti.

AMEN

Piesne: 352; 355; 668; 663; 654; A 63
Texty: Iz 65,17–25; 2Pt 3,8–14; Mt 25 1–13; Ž 126,1–6