2. po Zjavení 2013

Kázňový text: J 12, 32–34

Musím sa priznať, že som sa po dlhom, dlhom čase potešil tomuto textu, ktorý je určený ako kázňový na dnešnú nedeľu. Väčšinou sa v našej cirkvi točíme okolo niekoľkých často opakujúcich sa kázňových textov a pritom v Božom slove je toho veľa, čomu by sme sa mohli a mali venovať.
Je možno viac teologický, je v ňom vidieť uvažovanie a špekulovanie zástupu ľudí, ktorý vtedy Ježiša nasledoval. Je v ňom cítiť túžbu po poznaní a pochopení.

Mám pocit, že v našej cirkvi je to veľmi zriedkavý a ojedinelý jav.Málo sa pýtame na veci, ktorým nerozumieme. Nerozprávame sa o tom, čo nám nie je jasné, čo sa nám zdá v Božom slove nelogické, čomu neveríme a s čím nesúhlasíme. Skôr sa všetci tvárime tak, že nám je všetko pochopiteľné, prijateľné a so všetkým súhlasíme.
Na nič sa nepýtate, to teda znamená, že nemáte žiadne pochybnosti a všetko vo vašom duchovnom živote je v poriadku. Lenže asi to tak nie je.
Každý človek má pochybnosti vo svojej viere v Krista, skôr je problém v tom, že sme ostali stáť na jednom mieste a nepátrame ďalej. Pochybnosť ostala pochybnosťou v našom vnútri a my ju nijakým spôsobom neriešime. Čo vedie k tomu, že nás to samých zvnútra zožiera.
Myslím, že nie sme horší ako kresťania niekde inde a ja som vám v tomto veľmi podobný. Preto mi hneď po prvom prečítaní buchlo do očí to, že ten zástup sa pýtal a chcel pochopiť a porozumieť, ako je to s Kristom.
Zo zákona Židia vedeli, že Mesiáš ostane naveky. To je informácia, ktorú poznali dlhé roky. Boli to naučení. A zrazu im Ježiš začal hovoriť, že Mesiáš musí zomrieť.
Tých otázok súvisiacich s touto témou bolo určite viac. Mal to byť potomok Dávidov, mal byť ako kráľ Dávid, ktorý však bol človekom a zomrel. Dávid nemohol žiť ako človek naveky, ale židovský zákon hovoril o Mesiášovi, o Kristovi, že bude naveky. To vyvolávalo nové a nové otázky. Tak ako tomu celému rozumieť?
Určite, že sa tieto nejasnosti dali prehliadnuť bez povšimnutia, ale oni skutočne nesedeli.

• Čo urobíte s informáciami, ktoré vám nesedia, ktoré jednoducho neviete dať do súladu s tým, čo už viete?
• Čo robíte ak počujte niečo aj z mojich úst, čo vám nesedí s vierou v Krista?
• Necháte to nepovšimnuté a idete ďalej?

Pozeral som raz v televízii s chlapcami akúsi súťaž, v ktorej mali súťažiaci prejsť cez jednu náročnú trať. Boli tam rôzne prekážky, šplhanie, skákanie, či lezenie. Súťažiaci sa na prekonanie týchto prekážok pripravovali niekoľko mesiacov. Videl som asi troch, ale ani jednému sa nepodarilo dôjsť do cieľa. Ale oni sa nevzdávajú a budú ďalej trénovať a budú to skúšať znova.

Aj v duchovnom živote je to o tom, čo zvládne a čo nezvládne moja viera. Po ktorú životnú prekážku dôjdem a kde padnem. Nie som si sám sebou istý. Prílišná suverénnosť vo viere je skôr prejav namyslenosti a pýchy ako niečoho, čo stojí za pochvalu.
Apoštol Pavel v prvom liste Korintským napísal: A tak, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 1K 10,12. Skôr je to teda o rešpekte pred tým čo všetko môže život priniesť, aké všelijaké pokušenia, rôzne pochybnosti, ktoré môžu prísť, ktoré môžu zakolísať našou vierou a naším presvedčením.
Tak či onak, je dôležité bojovať a zápasiť, pýtať sa a hľadať odpovede a to je to, čo nám akosi v duchovných veciach chýba.
Viem, že s mnohými vecami, ktoré počujete pri výklade Božieho slova nesúhlasíte, nepáči sa vám niečo, mnohým veciam neveríte a máte pochybnosti. Prečo to teda nechávate iba tak? Prečo nepátrate a nepýtate sa? Prečo netúžite po odpovediach, aby tie pochybnosti zmizli, vyvrátili sa, alebo sa dokázali ako oprávnené a pravdivé?

Niekedy sme ako naše deti v škole. Sedíme na hodine, učiteľka vysvetľuje učivo, oni ničomu z toho nerozumejú, len sa pozerajú, ale neopýtajú sa. Pri tom to je miesto a priestor určený na otázky.

Biblia spomína ľudí, ktorí mali otázky a hľadali odpovede, ktorých trápili nezrovnalosti a nenechali to iba tak. Určite si spomínate na Nikodéma, popredného muža medzi Židmi, ktorý so svojimi otázkami prišiel za Ježišom v noci a pýtal sa, kým mu to nebolo jasné. Aj keď treba povedať, že nie vždy to skončilo takto slávne. Bohatý mládenec tiež prišiel s otázkou, pretože spokojný so svojim životom celkom nebol a odpoveď Ježiša sa mu vôbec nepáčila. Ale toto je brat sestra už na tebe, čo urobíš s odpoveďami, ktoré dostaneš, či s informáciami, ku ktorým sa dopátraš.
Len neostaň so svojimi otázkami a nedôverou sám, lebo toto k ničomu nevedie. To sú brzdy, ktoré ťa zastavia a ty sa nepohneš viac ďalej.

Čítal som raz príbeh o jednom opatrnom farmárovi.
Pri starom ošarpanom dome sa zastavil cudzinec, aby si popýtal pohár vody. Farmár sedel práve na schodoch pred svojím domom. Cudzinec po pozdravení, aby nadviazal kontakt, začal otázkou:

• Ako sa darí obiliu?
• Tohto roku som obilie nezasial.
• Vždy som si myslel, pokračoval cudzinec, že toto je obilninárska oblasť.
• Bál som sa, že pred žatvou prídu silné dažde, preto som radšej nesial.
• A čo kukurica?
• Nemám ani kukuricu, bál som sa, že ju napadne pleseň.

Cudzinec bol trochu zmetený, ale pokračoval ďalej.

• Nuž, Pane a čo vaše zemiaky?
• Nezasadil som ani zemiaky, bál som sa, že by som ich musel striekať proti pásavke zemiakovej.
• Pána beka, človeče, pokračoval cudzinec, tak čo ste zasadili?
• Nič, odpovedal farmár, viete pre istotu, aby sa zase nestala nejaká škoda.

V tom príbehu vidím občas aj seba. Tak veľmi sa bojíme odpovedí, že nepoložíme otázky! Ale to potom ostávame v neistote. Viera človeka rastie skúsenosťou. Tým, ako zdoláva prekážky a pochybnosti. Vtedy skutočne napreduje.
Ten, kto sa pýta sa veľa dozvie a to platí aj v tej duchovnej oblasti. Ja nepoznám odpovede na všetky otázky viery. Nechcel som vám dnes tým povedať, že sa mate opýtať farára a on vám všetko vysvetlí. Máme Božie slovo, je mnoho kresťanskej literatúry, máme spoločenstvo, ako je napríklad na biblickej hodine, kde je priestor na rozhovor, na spoločné hľadanie, len sa netreba báť a netreba byť ako ten opatrný farmár.
Náš text pokračuje ďalej konštatovaním evanjelistu, že Židia napriek vysvetleniu a zázrakom, ktoré pred nimi Ježiš urobil, jeho odpovedi neuverili.
Niekedy je aj pre nás tých argumentov málo. Ale to neprekáža, aby sme sa pýtali a hľadali ďalej. Pretože je horšie nechať v sebe rásť pochybnosť, ako túžiť po odpovediach, ktoré nám prinesú jasno.
Božie slovo hovorí, že Pán Boh sa dá nájsť tým, ktorí ho hľadajú, takže vás bratia a sestry k tomuto pozývam. Hľadajte odpovede, ktoré vám a vašej viere v Boha prináša život. Dopytujte sa, aj keď sa vám bude zdať, že je to až príliš provokatívne, aj keď máte pocit, že tie vaše otázky sú kacírske. Je to vždy lepšie, ako nechať veci neobjasnené a živiť v sebe rôzne pochybnosti.

AMEN

Piesne: 62; 54; 36; 633; A 19; 656/5
Texty: Iz 43, 15–21; F 2,12–17; J 5, 17–21; Ž 97, 1.6–12