Zelený Štvrtok 2013

Kázňový text: 1K 11,26–29

Večera Pánova v dnešný deň má svoje zvláštne čaro. Nechcem tým povedať, že je to nejaký záhadný a kultický obrad, ako nejaké čarodejnícke praktiky. To určite nie. Nejde o žiadne čarodejníctvo, v ktorom sa premieňa víno na krv, a oplátka sa čaruje, aby z toho bolo telo.

To by sme sviatosť Večere Pánovej posunuli do kategórie, kde by vôbec nemala byť, a ani Pán Ježiš z toho nič také nechcel mať. Konfirmandov učím, že sviatosti sú v cirkvi posvätné úkony, ktoré slúžia k dobru, k požehnaniu a posväteniu človeka. Aj keď pripúšťam, že určité tajomstvo viery vo sviatostiach predsa len je. O to viac by sme k tomu mali pristupovať s vážnosťou a rešpektom.
K tomu, čo vám bratia a sestry dnes chcem povedať, ma doviedli posledné dni a najmä Večera Pánova v našom zbore. Najprv som bol trochu nahnevaný, ale potom ma to prešlo. Pomalšie mi dochádzalo, že ja predsa nemôžem vidieť do vnútorných pohnútok človeka a neviem posúdiť dôvody, ktoré ho k stolu pánovmu priviedli. No napriek tomu som sa nezbavil pocitu, že prisluhovaním darov svätej večere niekomu strašne vedome ubližujem. Možno viac, ako si to on sám uvedomujeme.
Už je to niekoľko rokov, čo počas Večere Pánovej sa používa nová Chrámová agenda našej cirkvi. Nejaké veľké zmeny oproti starej agende nenastali. Vypadla však z toho celého poriadku jedna veta, ktorá tam bola na výstrahu a napomenutie. Hovorilo sa v nej, že …kto by sa úprimne nekajal jeho hriechy ostávajú, kým neurobí skutočné pokánie. Nebol to nejaký výmysel človeka, tá veta mala svoj biblický podklad, ktorý napísal apoštol Pavel kresťanom do Korintu.
Ak dovolíte, dnes si tento text prečítame, a budeme o ňom chvíľu rozmýšľať. Je to potrebné pre tých, ktorí pôjdu dnes k večeri Pánovej, ale je to dôležité aj pre nás, ktorí sme už pri tejto sviatosti v pôste boli skôr.

Text: 1K 11,26–29

Nečítal som už celé slová ustanovenia, ale hlavne to, čo k týmto slovám nakoniec ako vysvetlenie dopísal apoštol Pavel. Celkovo je večera Pánova v cirkvi chápaná ako niečo pozitívne, dobré. Ľudia sa tešia, keď môžu prijímať túto sviatosť.
Vnímam to hlavne keď prisluhujem VP v domácnosti, chorým ľuďom, alebo takým, ktorí nemôžu prísť do spoločenstva. Veľakrát mi povedia, že sa im uľavilo, že sa cítia lepšie, že z nich doslova a do písmena niečo opadlo, a sú po nej pokojnejší. Myslím, že takýto pohľad máme všetci, že je to niečo, čo človeku v jeho duchovnom živote pomáha, a prináša mu pokoj. Samozrejme, že je to spojené s odpustením hriechov, ale aj určitým tajomstvom v ktorom je sám Pán Ježiš prítomný v daroch svätej večere.
No práve určitou miernosťou vo vyjadreniach, ktoré sú pre dnešnú dobu pre cirkev typické, sme zabudli na nebezpečenstvá, ktoré sú aj v tejto oblasti pre človeka hrozbou.
Veta o tom, že ak ste sa úprimne nekajali, vaše hriechy ostávajú, vypadla práve z takéhoto dôvodu. Skôr, ako ste pristúpili k oltáru, to posledné čo ste počuli, bolo veľmi prísne napomenutie, že vaše hriechy môžu ostať. To podľa teológov narúšalo všetko predchádzajúce, pretože sa nám predsa ponúka milosť.Tak prečo to posledné čo farár povie, má byť takéto hrôzostrašné vyjadrenie? To bol dôvod, prečo sa toto biblické napomenutie vynechalo. Predsa keď zvestujeme odpustenie hriechov, nebudeme hneď hovoriť o tom, že tie hriechy môžu ostať a ešte k nim pribudne ďalší. To predsa nesedí s obrazom VP, ktorý je pozitívny.
No práve posledné udalosti, keď som videl pri večery Pánovej ľudí, ktorých som celý rok v našom spoločenstve nevidel, a ktorým bol dlhý čas Pán Boh ukradnutý, ma donútili uvažovať, či im prinášam odpustenie, alebo im prisluhujem odsúdenie. Mňa samého to škrelo. Celý čas im zvestujem odpustenie, ale čo keď som im prislúžil s oplátkou a s vínom ich vlastné odsúdenie?
Napriek všetkým pozitívam, ktoré o večery Pánovej vieme, tento obrad v cirkvi má aj svoje negatíva. Neviem, či som použil správne slovo. Možno by bolo lepšie povedať: nebezpečenstvá.
A tým je ten moment „nehodného pristupovania“ k sviatosti. Človek sa môže previniť proti telu a proti krvi Kristovej, čiže pácha ďalší hriech k tým s ktorými k tomu oltáru prišiel. Ale Pavel ešte dodáva, že si pijete a jete svoje vlastné odsúdenie. A to už je podľa mňa dosť silná káva.

Sviatosť večere Pánovej by som v dnešnej dobe prirovnal k jadrovej elektrárni. Je v nej ohromná sila a energia, ktorá vás môže poháňať mesiace života vpred, motivovať, zapaľovať. Z toho čo sa vám pri nej ponúka môžete žiť týždne či mesiace. Je to tak. Jadrová elektráreň zásobuje svojou energiou naše domácnosti a vďaka tomu sa nám žije dobre a pohodlne. No tí, ktorí bývajú bližšie pri Mochovciach, či Jaslovských Bohuniciach, nepoviem že žijú v strachu, to nie. Určite si už zvykli, ale určitý rešpekt im ostal, hlavne keď sa pozrú na tie veľké komíny.
To veľmi pozitívne a dobré, čo nám pomáha pohodlne žiť, môže vybuchnúť a spôsobiť nesmierne škody, a rovno poviem, môže nás to aj zabiť.
Pomysleli ste bratia a sestry niekedy aj na toto?

• Že celé toto tajomstvo VP vám môže priniesť smrť a odsúdenie?
• Že vstanete od oltára a nemáte byť kvôli čomu spokojní a šťastní, pretože ste si zavarili ešte viac ako doteraz?

A že k tým vašim vlastným hriechom pribudol ešte jeden, že ste nehodne jedli a pili s kalicha?

V čom tá nehodnosť vlastne spočíva?
Napríklad v tom, že VP vyžaduje vieru človeka. Že sa skutočne stretávate s Pánom Ježišom Kristom, že je tam v tom obrade prítomný. A on tam skutočne aj je.
Ak idete k VP len preto, že ste už dávno neboli, aby mali rodičia či babka pokoj, lebo vám to stále pripomínajú, ale vy tomu celému čo sa tu deje vôbec neveríte a skôr vás to obťažuje, akoby ste z toho mali požehnanie, tak ste nehodnými. Mám pocit, že mnoho ľudí takto chodí k VP a vôbec si neuvedomujú to riziko.
Stačí, ak zoberieme len čisto ľudskú stránku celej tejto sviatosti. Apoštol Pavel napísal, že kto je a pije z kalicha zvestuje smrť Pánovu. Je to pripomenutie si smrti Ježiša Krista.
Predstavte si, že niekto príde na pripomenutie si smrti človeka, na výročie jeho smrti s tým, že je to fraška a nič také sa nestalo a celé je to podľa neho hlúposť. Aj absolútne neveriaci človek vie, že sa niečo také nehodí. Ak tomu neveríš, tak tam nechoď a nerob si žarty zo smrti človeka. Keď pre nič iné, tak preto, že sa to predsa nepatrní. Robiť niečo a v duchu tým pohŕdať a smiať sa z toho, je predsa choré.
Alebo prísť sem bez ľútosti a pokánia nad vlastnými hriechmi a vlastným životom, načo to potom je? Len si tým pridávate ešte viac vlastnej biedy.
To ma vedie k záveru: Nenúťte nikoho doma, aby išiel k VP. Môžete to svojim blízkym pripomenúť, môžete ich na to upozorniť, ale lepšie je ostať doma, ako prísť sem, a jesť a piť si vlastné odsúdenie.
Skúmajte sa bratia a sestry! Ja nepoznám vaše pohnútky, ktoré vás sem privádzajú, ani nie je mojou vecou to posudzovať. Toto je výhradné právo nášho Boha. Ale je mojou povinnosťou vám povedať o všetkých hrozbách a nebezpečenstvách, ktoré sú aj s touto sviatosťou spojené. Zvážte aj teraz, ako sem prichádzate.

AMEN

Piesne: Otče nebeský…, 120; 297; 439; A 29; 656/14
Texty: Ž 111,1–10; Mt 26,17–30