5. po Veľkej noci 2016

Kázňový text: 1Tim 2,1-4

Bol som tento týždeň v pondelok v meste, pretože sme mali školenie BOZP. Takže som sa naučil, ako mám hasiť požiar, akú záťaž môžem nosiť vo svojom veku v rukách a za čo všetko som zodpovedný, keď spadnete v kostole a spôsobíte si úraz.

Ale nie o tom som chcel hovoriť. Kým som sa dostal do mesta cez pondelkové košické kolóny, trvalo mi to namiesto 20 minút asi 70. Obzeral som sa okolo seba na ľudí, ktorí sedeli v autách okolo mňa, rozmýšľal a trochu aj závidel, aspoň niektorým.

Viete, že asi ako každý chlap sa rád poobzerám po krásnych moderných autách, a tak som v duchu rozmýšľal, kam tí ľudia cestujú, aký život vedú, či by som si to s nimi chcel vymeniť.

Aké by to bolo vybrať si inú životnú cestu, iné povolanie, možno aj iné hodnoty a iné životné priority? Samozrejme, že som sa neobzeral po nejakých škodovkách. Ale stojíte v kolóne a vedľa vás zastane mladík, ktorý mohol mať okolo 30-tky na Mercedese triedy S. No nedá sa si to nevšimnúť. Pozrel som si cenník tých aut a najlacnejšia verzia začína pri čísle 82 000,- eur. Ozaj som rozmýšľal, prečo ja nesedím v takomto aute? Páčil by sa mi taký život? Chcel by som takto žiť? Mať jeho zamestnanie, jeho zodpovednosť, jeho koníčky, jeho priateľov, rodinu?

Pri takých otázkach mám chuť povedať: samozrejme, chcel by som niečo také, okamžite by som s ním menil, ani chvíľu by som neváhal. Ale otázka je, či by som chcel aj jeho problémy, jeho starosti. Aj všetky riziká jeho života.

Povedzte mi úprimne, aspoň vy mladší, či ste niekedy nerozmýšľali takýmto spôsobom. Možno je v tom aj trocha závisti, to nepopieram, možno je tam aj veľa závisti. Ale vážne. Nepozerali ste na život nejakého iného človeka a netúžili byť v jeho koži? S tým, že jeho život musí byť lepší, jednoduchší, úspešnejší a vydarenejší, ako ten váš?

Stačí sa len tak poobzerať, keď idete cez nejakú dedinu a vidíte nový velikánsky dom, krásne upravený dvor, na ňom niekoľko nových aut, nie nejakých bazárových a v duchu si poviete, to je idylka, to je ideálny život, aká škoda, že môj nie je taký úspešný a taký krásny.

Myslím, že mnoho hlavne mladých ľudí sa takto pozerá na svet a na život okolo seba. Toto by sme chceli. Prácu niekde v kancelárii s pohyblivou pracovnou dobou, vynikajúcim platom s množstvom voľna, perfektným platom, luxusom, kde eurá na nejaké drobnosti nie sú žiadny problém.

Ale je to ozaj tak? Keby som poznal do detailov život toho 30 ročného muža v tom 80 tisícovom Mercedese, bol by som ochotný s ním ten svoj život zmeniť? Oplatilo by sa mi to? Ozaj je to pravda?

Neviem a ani to nikdy nezistím, ale luxusné auto, elegantný oblek, drahé hodinky ešte nezaručujú ozaj dobrý a spokojný život. Čím som starší, tým sa o tom viac presviedčam.

Možno som urobil príliš dlhý úvod k tomu, čo vám chcem dnes povedať na základe Božieho slova, ale na dnešnú nedeľu pripadá text, ktorý práve tieto veci rieši. Apoštol Pavel dáva pokyny svojmu žiakovi Timoteovi. Najprv ho vyzýva, aby pracoval na tom, aby sa kresťania v zboroch modlili za vrchnosť, či už svetskú, alebo cirkevnú, nabáda, aby sa diali modlitby za všetkých ľudí, a potom pokračuje: ...aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti. Neviem, či niekto z mladých ľudí by si toto prial. Dnes sa chcú ľudia  presadiť, zapôsobiť na iných, preraziť v živote, urobiť dieru do sveta. Chcú žiť moderný vzrušujúci život plný prekvapení, chcú dobrodružstvo. Myslím, že sa to aj tak propaguje.

V aute mám zapnuté rádio Expres a oni tam pravidelne predstavujú Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí sa presadili nejakým spôsobom vo svete. V podstate takémuto životu robia reklamu. Choď do sveta, zbúraj mosty a ukáž, čo dokážeš. Keď to počúvate, znie to v tom rádiu veľmi lákavo. Až máte pocit zo svojho života, že je taký obyčajný, taký nepodstatný, nudný, možno až zbytočný. Doslova závidíte, že niekto mal odvahu a urobil v živote takéto rozhodnutie.

Keď som si na to čítal dnešný kázňový text, tak som si uvedomil, že sa apoštol Pavel absolútne nestrafil do predstáv dnešnej doby.

Chcem sa opýtať: Je tu dnes niekto, kto by bral takýto život, ako ho opisuje apoštol Pavel? S takouto charakteristikou? Kto by chcel teraz žiť tichý, pokojný život, plný pobožnosti a statočnosti? (Môžete kľudne zdvihnúť ruku)

Vy, ktorí ste už niečo v živote preskákali a niečo už máte prežité, by ste povedali, že toto vám úplne pre ďalší život stačí. Tichý, pokojný život, žiadne stresy, žiadna nervozita, poctivý a statočný život, keď môžete po nociach kľudne spávať bez obáv, že sa príde na nejaký podvod, či machinácie. A nevymenili by ste ho za 80 tisícový Mercedes. PREČO? Stačí tak málo?

A je to vôbec málo? ...tichý pokojný život v úplnej pobožnosti a statočnosti?

Pre nás ľudí je väčšinou lákavé to nepoznané. A dokonalý imidž je to, v čom sa nám všetko v dnešnej dobe prezentuje. Ak chcete byť v nejakom odbore špička, ak chcete dnes napríklad vo svojej práci vynikať, musíte jej obetovať veľa. Niekedy je to na úkor svojej rodiny a medziľudských vzťahov. Tu sa dostanete na vrchol, ale inde padáte.

Teraz som sa pýtal jedného podnikateľa kvôli kostolu, či mu môžem zavolať aj v nedeľu, a on mi odpovedal veľmi čudne. Tak ako ste vy farárom 24 hodín denne, tak aj ja som podnikateľom 24 hodín denne.

Chcel by som takto žiť? A to ešte nehovoríme, že sú aj iné obete, ako je rodina, vzťahy a priatelia. Za obeť môže padnúť váš charakter, poctivosť, česť, alebo vaša láska, váš súcit. Môžete stratiť samých seba. Môže sa vám stať, že z vás bude tvrdý bezcharakterný človek, ktorý ostane opustený, nepochopený a sám. A ak ho niekto dokáže milovať, tak len preto, že nemiluje jeho, ale jeho peniaze.

Chceli by ste takto žiť? Je to to, čo by vás naplnilo a uspokojilo? Čo by vás urobilo šťastným?

Ten Mercedes bol ozaj krásny. Kto vie, akú obeť musel priniesť, alebo ešte bude musieť priniesť tento mladý muž, ktorý v ňom sedel. Čo v skutočnosti stojí takýto život?

Určite sú aj výnimky. Po rozhovore s bohatým mládencom povedal Ježiš učeníkom, že u Boha je všetko možné. Takže nemám žiadne právo takýchto ľudí odsudzovať.

Chcel som len urobiť porovnanie našich „obyčajných a bežných životov“, ktoré tak dobré poznáme a pripadajú nám také nevýrazné s tým, čo vidíme okolo seba a zdá sa nám veľmi lákavé.

My, veriaci ľudia, sa musíme pýtať aj na niečo viac. Čo je milé Bohu? Akú predstavu má Pán Boh o živote veriaceho človeka?

Pavel o tom hovorí jasne: ...aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.

Nie je zlatom všetko, čo sa na povrchu blyští. To, čo vyzerá z vonku veľmi lákavo a krásne, môže byť v realite veľmi ťažký život, plný samoty a stresu, plný strachu a obáv bez skutočnej a úprimnej lásky s množstvom pretvárky.

A ľudská skúsenosť hovorí: Lepšie je málo s bázňou pred Hospodinom, ako veľký poklad a s ním nepokoj. Pr 15,16. Alebo:  ...lepšie je málo so spravodlivosťou, ako veľké príjmy s nespravodlivosťou. Pr 16,8.

Takže som sa na chvíľu zasa uspokojil a Mercedes som nechal Mercedesom.

AMEN

Piesne: 261; 138; 633; 634; A 84; 656/14

Texty: 2M 17,8-13;  Jk 1,22-27;   J 16,23-27;  Ž 95,1-7