1. Slávnosť svätodušná 2013

Kázňový text: Sk 19,1–8.18–20

Máme dnes bratia a sestry Svätodušné sviatky. Nie také sviatočné ako veľkonočné či vianočné, a ani nie tak známe a pre človeka pochopiteľné. O narodení Ježiša vedia aj ľudia mimo cirkvi, a bez problémov by vám porozprávali príbeh o tom, ako sa Ježiš narodil v maštaľke.

O Veľkej noci by ich bolo už menej, ale určite by sa našlo zopár ľudí zo sveta, ktorí by vedeli povedať, že si kresťania pripomínajú vzkriesenie Krista. Ale o týchto sviatkoch by ste sa odpovedí od ľudí žijúcich mimo cirkvi určite nedočkali.O čom sú vlastne Svätodušné sviatky? O duchoch? O niečom nadprirodzenom? O niečom záhadnom a tajomnom?
Niežeby boli tieto veci dnešnému človeku vzdialené. Veď pojem duchovno či duchovný ľudia poznajú, a často ho aj používajú. Zvykneme hovoriť o duchovných hodnotách národa, o duchovnom bohatstve, o duševných chorobách, o duchovnom pokoji… S tým by žiadny problém byť nemal, ale začnite hovoriť o duchoch, o duchovných mocnostiach, a hneď sa na vás začnú pozerať ľudia divne. A to nie iba neveriaci. Ale aj veriaci si často myslia, že duchovný svet okolo nás predsa neexistuje, že na to sme už dosť múdri a vzdelaní, aby sme takýmto veciam verili.

• Ako to teda je? Existuje aj nejaký duchovný svet mimo toho nášho, ktorý evidujeme a pozorujeme našim zrakom?
• Je teda okolo nás aj niečo duchovné, čo nás ovplyvňuje a pôsobí na nás?
• A je to aj niečo, čoho by sme sa mali v dnešnej dobe obávať?
• Alebo, nie sme už malé deti, aby sme verili na nejakých duchov a strašili sa tým?

Dnes máme Svätodušné sviatky, takže je najvhodnejší čas sa tomu venovať a hovoriť o tom. Aj keď pripúšťam, že niektorí so mnou dnes nebudete súhlasiť. Pozrieme sa dnes na tieto veci spolu na základe Božieho slova zo Skutkov apoštolských 19 kapitoly.

TEXT: Sk 19,1–8.18–20

Celé sa to stalo na tretej misijnej ceste apoštola Pavla. Prišiel do Efezu, kde ho čakalo veľmi zvláštne prekvapenie. V tom meste už boli kresťania, dokonca ich nazval učeníkmi, ktorí verili v Ježiša Krista. Na tom by nebolo nič čudné, až na to, že títo ľudia, aj keď boli kresťanmi, nepočuli nič o Duchu Svätom. Bolo to také neúplne kresťanstvo. Keď si spomeniete na to, čo oznámil Ježiš svojim učeníkom pred vstúpením na nebesá, je čudné, že niekde viera v Ježiša sa šírila bez Jeho pôsobenia. Učeníci nemali odchádzať z Jeruzalema, a mali čakať na zoslanie Ducha Svätého. To bola podmienka. Až potom sa rozhýbali, až potom mali odvahu ísť o sveta, až potom platilo, že im Duch Svätý dá múdrosť, aby sa vedeli ozvať pred ľuďmi, ale aj vladármi tohto sveta.
Duch Svätý a jeho pôsobenie bolo hybnou silou cirkvi, a bez jeho konania a pôsobenia v učeníkoch nevieme, či by sa vôbec bolo niečo udialo. Ale v Efeze, kde prišiel Pavel na svojej tretej misijnej ceste, boli kresťania a boli veriacimi, ale o pôsobení Ducha Svätého nemali ani potuchy. Dokonca boli pokrstení, ale nie kresťanským krstom, ale krstom pokánia, teda Jánovým krstom. Nebolo to zlé, ale ich viera bola trochu nedokonalá, postrádala práve tú duchovnú časť, duchovný rozmer. Možno bola čisto racionálna, možno všetko stálo len na osobných sympatiách ku Kristovi a Kristovmu dielu. Lenže viera človeka musí akceptovať aj to duchovno, čo s Kristom a jeho vstúpením na nebesá prišlo. A o tom efezkí učeníci, ako ich nazývajú Skutky, nič nevedeli.
Ak veríte bratia a sestry v Ježiša Krista, súčasťou tejto viery je aj akceptovanie duchovného sveta.
U dorastencov sa s touto otázkou stretávam často. Pán farár, veríte na duchov? No čo mám na to povedať? Že neverím? Veď to by som poprel základné vyznanie kresťanskej viery. Veď verím v Ducha Svätého, a to je predsa duchovná bytosť, tak, ako je duchovnou bytosťou Boh. Biblia hovorí, že Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. J 4:24. A ak verím, že existuje Boh, a Duch Svätý ako duchovná bytosť, tak sa môžeme pýtať ďalej. Akou bytosťou je diabol? Nie je človekom, nemá rohy a chvost, a nedrží v ruke nejaké trojzubé vidly. Je to tiež duchovná bytosť. A môžeme sa pýtať ďalej. A čo démoni, ktorých Pán Ježiš vyháňal z posadnutých ľudí vo svojej dobe. Neboli tiež duchovnými bytosťami? Sú kresťania, ktorí povedia, že také niečo už v dnešnej dobe nie je. Tak s kým vlastne Pán Boh bojuje? A s kým bojujeme a zápasíme my? V Božom slove na jenom mieste čítame, že …náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. Ef 6:12.
Biblia veľmi jasne hovorí o duchovnom svete, ktorý je tu okolo nás, o zápasoch a bojoch, o každého jedného človeka. Je to svet, ktorý nevidíte svojim telesným zrakom, ale to vôbec neznamená, že neexistuje. A darmo poviete, že vy ste čiste racionálny človek, a vás sa takéto veci netýkajú. To neznamená, že tým pádom to na vás nemá vplyv, a ste od toho všetkého oslobodení.
O každého jedného z nás je neprestajný a trvalý boj. Ak ste v rukách Božích, diabol a duchovné mocnosti zla bojujú, aby vás z týchto rúk dostali. Ak ste v rukách diabla, zápasí o vás Boh, aby vás zachránil. Ak veríme v Ježiša Krista, veríme aj v to duchovno, ktoré je súčasťou tohto sveta. A musím povedať, že ľudia ten duchovný svet okolo seba vždy vnímali a vnímajú.
Po Pavlovom dvojročnom pôsobení v Efeze opisujú Skutky, ako mnohí priniesli svoje knihy, ktoré sa venovali rôznym okultným praktikám a čarodejníctvu, a spálili to pred zrakom ostatných. A keď spočítali, aká to bola čiastka peňazí, ostali udivení.
Mňa stále prekvapuje, ako sa snaží byť dnešný človek racionálny, ale zároveň sa mieša do mnohých duchovných vecí, a pritom sa sám tvarí, že takýmto veciam neverí.

Asi pred pol rokom sme sa stretli s jednými našimi známymi. Obaja sú vysokoškolsky vzdelaní inteligentní mladí ľudia, a majú 3 ročného syna. Po chvíli som si všimol na ruke ich malého červenú šnúrku. Najprv mi to samozrejme nezaplo. Pomyslel som si, že si to ten chlapec omylom nejako namotal, ale potom vysvitlo, že to je šnúrka proti urieknutiu. Nepoviem, že urieknutie neexistuje. Počul som o tom veľmi veľa. Moja otázka skôr je, ako dnes inteligentný človek môže veriť, že ho pred nejakým vplyvom duchovnej moci ochráni červená šnúrka na ruke. To si myslíte, že diabla niečo také zastaví?
Myslíte si, že takto sa dá bojovať s duchovnými mocnosťami tohto sveta?

Ak nás pred zariekavaním, preklínaním, čarodejníctvom a ďalšími okultnými praktikami neochráni Pán Ježiš Kristus a jeho duchovná moc, tak sa môžete zabaliť do červenej nitky ako múmia a nič vám to nepomôže.
Je naivné si myslieť, že s duchovnými mocnosťami tohto sveta môžete bojovať tým, že budete robiť nejaké rituály a ľudské úkony. Prečo sme ochotní urobiť akýkoľvek ľudský výmysel od nejakej pocikanej plienky, až po uhlíkovú vodu a dúfať, že takto sa bojuje s duchovným svetom? Takto len podceňujete nepriateľa! Myslím si, že sme v týchto veciach úplne mimo.
Takýto boj mi nemôžeme viesť, a sami ho ani nikdy nemôžeme vyhrať. Na toto je tu moc Svätého Ducha. Nechcem zľahčovať to, čo sa v duchovnom svete okolo nás deje.

Minule mi jedna známa rozprávala, aké ohromné problémy má v rodine. Jej svokra je v nejakej sekte, a stále narába so zaklínaním a zasahuje do fungovania mladej rodiny. Všade po dome nachádza nejaké čierne vlasy či chlpy, ktoré majú vraj chrániť deti pred zlým. Dáva jej to do postele, do skríň medzi šaty, a minule našla niečo aj v polievke. Chcela nejakú radu, ale sám som bol v ten moment v šoku, že ešte v dnešnej dobe sa niečo také deje.

Ako s niečím takýmto zápasiť? Uvedomujem si, že my sami v tom duchovnom svete veľa nezmôžeme, ale na druhej strane si vždy poviem, že spoliehame sa na niekoho, kto celý tento duchovný svet spravuje, a drží ho v rukách. Je najvyšší čas, aby sme urobili to, čo urobili aj kresťania v Efeze. Konečne raz a navždy skončili so všetkými pochybnými ľudskými pokusmi zasahovať a bojovať v duchovnom svete, a začali dôverovať tomu, ktorý má celé toto skutočne v rukách. Vedzte, že s takýmito vecami sa zápasí s Božím slovom a na modlitbách.

AMEN

Piesne: 165; 167; 175; 169; 178; A 41; 656/16
Texty: 1Kron 16,8–13; 1K 12,4–11; J 14,15–21; Ž 118,24–29