Svätá Trojica 2013

Kázňový text: Zj 1,8

V roku 1930 sa muž menom Frank Laubach vyštveral na Filipínach na vrchol kopca Signal Hill. Sklamaný životom už nevedel ako ďalej. Svoju kariéru pokladal za životný neúspech. Dúfal, že sa stane rektorom niektorej z vysokých škôl. Mal dokonca ohromnú príležitosť, ale pri tajnom hlasovaní dal zo zdvorilosti svoj hlas svojmu oponentovi a ten vyhral rozdielom jedného hlasu. Potom mu zomreli tri deti na maláriu.

Posadil sa na vrchol toho kopca a začal sa rozprávať s Bohom. Bezradný, na konci so silami mal na tom kopci dojem, že s ním Boh skutočné hovorí. Mal pocit, ako by mu Boh povedal: Urob so svojim životom a so mnou jeden experiment. Neustále sa so mnou rozprávaj, buď vnímavý na to čo ja chcem a je mojou vôľou pre teba i tvoj život.
Frank Laubach sa odsťahoval 1500 km od svojho domova a zvyšných 40 rokov svojho života sa týmto riadil. Raz napísal: „Najúžasnejším objavom môjho života bolo, že nemusím čakať na slávnu chvíľu, ktorá príde niekedy v budúcnosti. Nebo môžem prežívať už teraz. A nie len ja. Môže ho okúsiť ktokoľvek a kedykoľvek. Boh rád experimentuje. Aj v tejto chvíli prebiehajú na celom svete milióny Božích experimentov. A Boh sa pýta: Dokedy mi tento muž a táto žena dovolia v tom pokračovať?
Frank Laubach odovzdal svoj život Bohu a dovolil mu aby s jeho životom experimentoval. Modlitba, Božie slovo, ale aj hľadanie Božej vôle sa stali súčasťou jeho každodenného života. Od toho okamžiku na tom kopci si uvedomoval, že Boh je s ním. Viera v Boha mu pomohla vrátiť sa späť do bežného života.
Frank Laubach sa stal vodcom celosvetového hnutia za odstránenie negramotnosti. Bol otcom myšlienky, že každý má učiť každého. Stal sa poradcom niekoľkých amerických prezidentov, a bol jedným z prvých tvorcov zahraničnej politiky Spojených štátov po druhej svetovej vojne, najmä Maršalovho plánu, ktorý sa zaoberal výstavbou úplne zničených miest.
To bolo tajomstvo jeho úspešného života. Odpovedal na volanie Boha. Nebol to horiaci ker, ako pri Mojžišovi, či veľryba, ktorá pohltila Jonáša. Bolo to stretnutie s Bohom na kopci Signal Hill.

Dnes je nedeľa Svätej Trojice. Nedeľa, kedy mám hovoriť o trojjedinom Bohu, a mne vŕtalo hlavou, čo vám poviem. Ako vám priblížim toho nekonečného a večného Boha? Boha, o ktorom si myslíme, že je občas príliš ďaleko, aby dovidel na našu zem. Že je príliš ďaleko, aby videl do môjho dvora, či domu, ba do konca do môjho života a mojich problémov.
Rozmýšľal som o akej Božej vlastnosti by som vám mohol dnes kázať. O vševedúcnosti, všemohúcnosti, láske, nekonečnej sile a moci? O čom? O tom, ako ten silný Boh zasahoval do života biblických mužov a žien?
Potom som si uvedomil, že začnem životným príbehom muža, ktorý je našim časom trochu bližší. Takýchto svedectiev by ste našli veľa. No scenár ľudských životov, ktorí odovzdali svoj život Bohu sa veľmi podobá tomuto. Nie všetci zasiahli do politiky, a boli poradcami prezidentov, ale všetci prežili požehnaný život, možno so starosťami a problémami, ale život na konci ktorého nemali pocit prázdnoty, zbytočnosti a nezmyselnosti. Ale našli vnútorný pokoj a kľud, pretože ich napĺňala Božia prítomnosť.
Občas sa vám snažím vysvetľovať, aký je ten Boh, v ktorého veríme. Čítame príbehy ľudí z Božieho slova, ktorí ho v živote nejakým spôsobom stretli, a snažíme sa povedať, že toto je náš Boh. Počúvame z Evanjelií, ako ho stretli učeníci v osobe Božieho syna Ježiša Krista. Ako ho stretli proroci a ďalší Boží muži v dobách Starej zmluvy, či ako ich oslovil Duch Svätý v začiatkoch cirkvi. Všetko sú to pre nás veľmi prospešné a užitočné prípady, na ktorých spoznávame, aký Boh je. Môže to pomôcť našej viere a nášmu presvedčeniu, ale sú to v podstate len informácie. A vám aj mne sú mnohokrát cudzie, pretože my takéto skúsenosti nemáme. A máme pocit, že to bolo všetko veľmi ďaleko.
No k tým informáciám potrebujeme aj my sami niečo zažiť. Ak poviem slovo obrátenie či znovuzrodenie, tak si niektorí v našej cirkvi pomyslia, že som nejaký letničný a nelutheránsky kazateľ. Ale to tu dnes vôbec nechcem riešiť. Evanjelické učenie je a bolo vždy Biblické učenie. A ak ten osobný moment stretnutia sa s Bohom nenazvem obrátenie, tak to môžem nazvať znovuzrodenie, o ktorom hovoril Pán Ježiš Nikodémovi.
Je to taký osobný moment stretnutia sa s Bohom. Nie je jediný a vždy jedinečný. Myslím, že človek môže niečo také zažiť aj viac krát v živote, ale je pre vieru veľmi potrebný. Je to také stretnutie, o akom som hovoril na začiatku v životnom príbehu Franka Laubacha. Pokorený človek na konci so silami na osamelom mieste sa začne otvorene a priamo rozprávať s Bohom, a začne ho vo svojom živote brať vážne.
Nie je to ozaj ojedinelé stretnutie. Veď Boh je všadeprítomný, a so svojím Duchom je vždy v našej blízkosti. To znamená, že Boha stretávame častejšie ako svojich najbližších. Len nie vždy tu Jeho blízkosť vnímame. Často neevidujeme, že nie sme sami, že Boh je úplne blízko pri nás, že vníma náš dych, ale aj naše myšlienky. Tie pozitívne i tie negatívne, hriešne.
Ale raz začas prídu chvíle, keď tá Božia prítomnosť je úplne blízka. Určite poznáte také okamžiky v živote, keď nie je problém hľadať slova pri rozhovore s Bohom. Keď nemusíte špekulovať nad tým, ako to, či ono poviete. Sú chvíle v živote, keď to ide z nás úplne samo. Modliť sa zrazu nie je problém. To sú chvíle samoty, keď nás niečo tlačí, a nám dôjde, že Boh je blízko nás. To sú momenty nejakej hrôzy, ktorú prežívame, ale aj po ťažkých správach, ktoré sa k nám dostanú.
Je to iné, keď vám ja začnem na kazateľni rozprávať o tom, aký je náš Trojjediný Boh. Môžem vám menovať všetky jeho vlastnosti, môžem vám čítať príbeh za príbehom a situáciu za situáciou, keď nejaký človek stretol Boha, a niečo s ním zažil. To všetko sú len a len informácie. Sú prospešné, lebo nás môžu niečo naučiť, ale nemôžu vám nahradiť to osobné stretnutie, ktoré vami zalomcuje, a zrazu máte všetko jasné.
Bez pochybností o Bohu, bez špekulácií proste viete, že je tu, je pri vás a počuje všetko čo mu rozprávate.
Náš dnešný kázňový text hovoril o tom, že Boh je alfou i omegou. Je to krásny obraz. Poviem, až taký básnicky, pretože Alfa je prvé písmeno v gréckej abecede, a Omega posledné. Pán Boh nám chcel povedať, že je začiatkom i koncom všetkého. Nás, nášho života, nášho bitia, nášho sveta. Je Bohom, ktorý bol, to znamená, že jemu patrí minulosť, je Bohom prítomnosti, lebo o sebe povedal, že je Boh, ktorý je a bude aj Bohom budúcna, pretože je Boh, ktorý príde.
Mať túto vedomosť znamená mať určité teologické poznanie, ale zažiť to, že Boh je pánom prítomnosti, minulosti, ale aj našej budúcnosti, je niečo celkom iné. Žiť tým, keď ležíte na smrteľnej posteli, že vaša budúcnosť je v Božích rukách a vnímať, že to stretnutie príde o chvíľu je niečom celkom iné, ako moja informácia, ktorú vám poviem z kazateľne.
No dnes nemusíme hneď myslieť na smrť, ale môžeme myslieť na takéto momenty, ktoré do života človeka patria. Momenty, keď je nám Boh bližšie ako si to vieme predstaviť, a keď si to aj sami uvedomíme.

AMEN

Piesne: Najsvätejší…; 184; 182; 252; 183 (289); A 46; 656/16
Texty: Iz 6,1–8; Sk 2,24–35; Mt 28,16–20; Ž 145,1–13