16. Nedeľa po Svätej Trojici 2013

Kázňový text: L 7,11–17

Vzkriesenie mládenca z mesta Naim je jedna z troch udalostí, ktoré urobil Pán Ježiš počas svojho života, a ktoré patria k tým najzáhadnejším. Je to až príliš zázračné, keď to človek číta. Ešte skôr sa dajú prijať Ježišove zázraky ako chodenie po vode, utíšenie búrky, či rôzne uzdravovania. Ale vzkriesenie z mŕtvych, to už je trochu silnejšia káva.

No ak si ich prečítate v opise evanjelistov, nie sú v nich žiadne prehnané ódy. Akoby to nebolo v Ježišom živote to najdôležitejšie a najpodstatnejšie. Evanjelista Lukáš venoval opisu udalosti pri meste Naim sedem viet a ostatní evanjelisti ju ani nespomínajú. Ak by sa toto odohralo dnes niekde na akomkoľvek mieste zeme, bol by z toho poriadny celosvetový šok.
Dnes sa vynakladajú miliardy eur na to, aby sme nejako oddialili smrť. Môžete si dať urobiť plastiku, aby ste vyzerali mladšie, musíte držať diétu, aby ste sa cítili zdavšie a žili tým pádom dlhšie. Skoro každá druhá reklama je o balzamoch a mastičkách, ktoré vám omladia pleť, farby, ktoré vám zakryjú šediny, vitamíny po ktorých budete fit a mastičky po ktorých aj v sedemdesiatke budete skákať ako kamzíky po horách. A to ešte nie sme žiadni extrémisti a nepodstupujeme chirurgické zákroky aby sme žili dlhšie. A nehovoriac o ďalších výskumoch vo svete, ktoré sa snažia o regeneráciu ľudských buniek a predlženie života. Z toho jednoznačne vyplýva, o čo dnes človeku ide. Predlžiť život a oddialiť smrť ako sa len dá.
Pritom to Ježiš počas svojho života urobil tri krát bez akýchkoľvek problémov, a tak sa zdá, že aj bez akejkoľvek námahy. Žiadny komplikovaný obrad, žiadne zdĺhavé kúry, len tak povedal a mŕtvy chlapec na márach sa zrazu prebral a žil. A tak to bolo pri Lazarovi a aj pri Jajrovej dcére. Je to skutočne také jednoduché, aby mŕtvy človek zrazu ožil? Dnes sa ľudstvo ide potrhať, aby sme žili trošku dlhšie a ono to z pohľadu Ježiša bolo také jednoduché?
V tých našich ľudských snahách sme sa zatiaľ skoro nikde nedostali. Človek žije zdravo, športuje, stravuje sa zdravo, nepije, nefajčí a zrazu zomrie na rakovinu pľúc. Tak sa vážne pýtam, či toto je cesta, ktorá rieši smrť? Nezľahčujem zdravú výživu, ani neznehodnocujem, že je dobré športovať a starať sa o svoje zdravie. Ale som si istý, že toto nie je cesta, ktorá rieši otázku smrti človeka.
A myslím si, že aj to, čo urobil Pán Ježiš pri meste Naim, neriešilo otázku smrti človeka. Bolo to len preloženie vážneho problému na neskôr.Neznevažujem tento čin. On vyriešil problém ženy vdovy, o ktorú by sa potom nemal kto na staré kolená starať, ale nehovoril o tom, čo so smrťou.
Dnešná nedeľa má názov: Vyslobodenie z otroctva smrti. Znie to tak optimisticky a tak nádejne, takže sa vás bratia a sestry pýtam, či ste už poriešili smrť, svoju smrť a vyslobodili ste sa z otroctva smrti? Znie to asi dosť čudne čo sa vás pýtam, ale chcel by som ozaj vedieť, či v tejto veci už niečo robíte.

• Môžete odpovedať, že ste už vylúčili zo stravy všetko mastné, vyhýbate sa tukom a sledujete si cholesterol.
• Kontrolujete si cukor, pravidelne športujete, chodíte na preventívne prehliadky, staráte sa poctivo o svoje zdravie.
• Dodržujete pitný režim, používate najlepšie omladzovacie krémy od Garnier, nepreháňate to s prácou, a keď ste vo vyššom veku, častejšie oddychujete.

Myslím, že je to fajn, ale tým všetkým ešte neriešite problém smrti človeka. Snažíte sa tým len oddialiť túto veľmi vážnu otázku na neskôr. No nemáte ani záruku, že sa vám to podarí a nejakým spôsobom pomôže.
V tejto veci robí ľudstvo dve veľké chyby.
1. Na miesto toho, aby riešilo smrť, tak ju odďaľuje, aspoň si to teda myslí.
2. A na miesto toho aby riešilo smrť, má postup, ako na ňu zabudnúť.
Pokus o oddialenie sme si povedali. A postup na zabudnutie? Najprv je zhrozenie a údiv. Ten človek zomrel? Tak to by som nebol povedal. Potom o tom každému hovoríme, prípadne pospomíname, čo sme s ním zažili a aký bol. Potom nasleduje pohreb, prejavy sústrasti, a ešte niekoľko týždňov, možno mesiacov, nám sem tam príde na um, že toho človeka medzi nami už niet. Nakoniec si zvykneme žiť bez neho a jednoducho s ním už nepočítame. Na výročia smrti a pamiatku zosnulých sa nám ešte vracajú a oživujú spomienky, ale akceptujeme, že už tu nie je, a ani nikdy nebude. Takto nejako sa to opakuje pri každom jednom. Pri blízkych ľuďoch intenzívnejšie, pri vzdialenejších striedmejšie.
Ale ani toto celé nie je o riešení smrti, ale iba o riešení jej následkov. To už riešime len to, čo so smrťou prichádza. Znova aj tu musím povedať, že to nie je zlé. Je dobré, že vieme smútiť a plakať s plačúcimi, je dobré, že naberieme síl a žijeme ďalej, a že sa dokážeme vyrovnať s tým, že nám niekto blízky zomrel. Ale rieši toto všetko tvoju smrť, brat, sestra?

Bol som tento týždeň v nemocnici pri jednom veľmi vážne chorom človeku. Nie je z nášho zboru a nie je veriaci, aj keď pokrstený a konfirmovaný bol. Má cez 70 a po úraze má zlomený stavec a nemôže sa veľmi hýbať.
Nechcelo sa mi za ním veľmi ísť. Najprv som si hovoril, že to nie je moja vec, nie je z môjho zboru a aj keď ma k nemu volajú, tak do toho mi nič nie je. Ale potom som si povedal, ale čo keď? Čo keď si ten človek uvedomí vážnosť svojej situácie, čo keď bude chcieť niečo vo svojom živote doriešiť? Čo keď bude ochotný riešiť veci smrti, ktorá sa blíži?
Nakoniec tam mal aj inú návštevu, a k tým vážnym veciam a vážnemu rozhovoru nedošlo. Ale na priamu otázku, či nechce aby k nemu prišla jeho farárka, povedal: áno. Neviem ako to dopadne, ale ak niekto, kto pozabudol vo svojom živote na Boha, chce hovoriť so svojim farárom, to pre mňa znamená, že chce riešiť veci svojho života i svojej smrti.

Aj keď pri meste Naim nebolo konečné riešenie, všetci ktorí túto udalosť videli, mohli pochopiť, na koho sa majú v takýchto otázkach obrátiť. Pán Ježiš doriešil smrť človeka o niekoľko mesiacov neskôr v oveľa dôležitejšom a významnejšom čine, keď zomrel za nás, a porazil svojim vzkriesením smrť. Ale už vzkriesenie v Naime ukázalo, za kým ísť keď si uvedomujete, že otázka života a smrti je veľmi vážna.
To, s čím my nevieme pohnúť, s čím si nevieme dať rady, nie je žiadny problém pre Boha, ktorý nám dal život. Z toho celého mi teda vychádza, že otázku smrti nevyriešite s človekom, môžete o nej filozofovať, fantazírovať, špekulovať, skúšať a točiť sa okolo nej z každej strany. Môže sa vám dokonca zdať, že ju oddialite svojou starostlivosťou o zdravie, ale toto nie je riešenie. Otázku smrti musíte riešiť s Bohom, pretože jemu je podriadená smrť.
Takže na toto som sa vás dnes pýtal, keď som vám položil otázku, či ste už poriešili smrť. Svoju vlastnú smrť. Môžete sa k tomu postaviť tak, ako je to vo svete bežné a moderné. Alebo sa obrátite na Toho, ktorý dokázal vrátiť človeka späť do pozemského života, a ktorý dokázal premôcť smrť a zvíťaziť nad ňou svojim vzkriesením. Sám povedal: …kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby umrel.

AMEN

Piesne: 676; 697; 197; 648; A 63; 656/11
Texty: Iz 51,12–16; Žid 2,14–15; J 7,17–27.38–44; Ž 68,4–7.20–21