22. Nedeľa po Svätej Trojici 2013

Kázňový text: J 15,1–5

Podobenstvo, obraz, či jednoducho prirovnanie, v ktorom Pán Ježiš nazval svojich učeníkov vinnou ratolesťou, všetci dobre poznáme. Keď sme boli pokrstení, tak sme túto vetu počuli v úvode krstu všetci, aj keď odtiaľ si ju asi nebudeme pamätať. Je to jednoduchý obraz, ktorý povedal Pán Ježiš, aby sme lepšie pochopili, ako má vyzerať vzťah veriaceho človeka s Ním.

Je to teda ako vinný kmeň, do ktorého sa vštepuje vinná ratolesť, prútik, ktorý prežije vďaka tomu, že sa prepojí so silným pníkom, ktorý ho postupne vyživuje. Celý ten príklad nám približuje vzťah medzi nami a samotným Pánom Ježišom.
Je to veľmi moderná téma, rozoberať vzťahy. Niektorí farári sú už na to alergickí, pretože koľkokrát majú mať tému na mládeži, vždy je to téma o vzťahoch. Už sa z toho občas aj smejeme, pretože vzťahy sú najčastejšie rozoberaná vec medzi mladými ľuďmi. Takže o čom bude dnešná kázeň? No samozrejme o vzťahoch. Ale nie ani tak medzi ľuďmi, ale o vzťahu s Bohom a s Pánom Ježišom.
Keď sa dnes niekoho opýtate na vzťah, každý si hneď vybaví priateľa, priateľku, a je to téma, pri ktorej rozoberáme, kto s kým chodí, kto sa komu páči, dnes už aj kto s kým žije. Po sobáši sa o vzťahu prestáva rozprávať, a tam sa už pýtame iba na to, ako sa darí a ako to ide. O vzťahoch rozprávame, keď je nám ten druhý človek bližší, pozná nás a my poznáme jeho, a je medzi nami nejaké bližšie puto.
Možno to znie humorne, ale občas sa stáva, že sa vzťah medzi mladými ľuďmi nemeria podľa kvality, ale podľa dĺžky. Občas počujete, že má niekto trojmesačný vzťah, alebo šesťmesačný. To sa už považuje za niečo trvácnejšie a pevnejšie. Nechcem dnes zosmiešňovať vzťahy medzi mladými ľuďmi, ale uvádzal som ich ako príklad toho, ako sa dnes ľudia pozerajú a hodnotia vzájomné vzťahy.
Určitý vzťah opisoval aj Pán Ježiš svojim učeníkom. Nešlo o vzťah medzi mužom a ženou, ale o vzťah človeka a Boha. To je niečo špecifické a výnimočné, ťažko sa to porovnáva so vzťahom medzi mužom a ženou, ktorý nám je oveľa bližší. Aj keď nepoviem, že nám je úplne jasný a všetkému v tejto oblasti rozumieme. O to komplikovanejší je vzťah človeka a Boha. Niet na to žiadnych tabuliek, nie sú na to nejaké predlohy, podľa ktorých máte postupovať, a zrazu budete môcť hovoriť o tom, že máte vzťah s Bohom. Neviem, či vám môže niekto nadiktovať, ako si takýto vzťah vytvoriť, ako postupovať pri zoznámení, na čo nezabudnúť, aby ste sa vyhli trapasom, nepríjemným a nepredvídateľným omylom.
Vzťah človeka a Boha je jedinečný a svojský, pri každom človeku môže byť iný, inak rozvinutý a inak sa môže vyvíjať.
Keď Pán Ježiš hovoril vysvetlenie o vinnom kmeni a ratolesti, opisoval, ako to je medzi ním a učeníkmi. Často myslím na to, že ich vzťah s Ježišom bol iný, ako ten náš. Oni spoznali Ježiša najprv ako človeka, výnimočného, zvláštneho, nečitateľného a prekvapujúceho. Ale zo začiatku to bol pre nich učiteľ a majster. Ten vzťah bol vzťahom s človekom, ktorý bol síce výnimočný a ohuroval ich svojou zvláštnou mocou, ale bol to človek, z mäsa a kosti, ktorý vedľa nich stál, komunikoval s nimi, jedol s nimi, modlil sa s nimi a všetko ostatné robil s nimi. Pristupovali k nemu s rešpektom, vážili si ho, ale mali pred sebou človeka. Človeka, ktorého videli a ktorého sa dotýkali. Až po určitom čase spoznali a pochopili, že Ježiš nie je iba človek, ale že je zároveň aj skutočný Boh vo svojej sláve a moci. A ten vzťah sa zmenil. Vyvinul sa od vzťahu k človeku, ku vzťahu k Bohu. Neviem, či to bolo zložitejšie a komplikovanejšie, ako je tomu pri nás dnes. Možno to bola určitá výhoda, stretnúť Ježiša tvárou v tvár ako človeka, ale túto výhodu my teraz už nemáme.
Stojíme pred veľkým problémom. Aspoň pre niekoho to môže byť tak. Pestovať vzťah s niekým, koho sme nikdy na vlastné oči nevideli a koho hlas naše uši nikdy priamo nepočuli.
Máte sa priblížiť k niekomu, kto nikdy po slovensky nehovoril, koho by ste nedokázali identifikovať ani po hlase, keby sa k vám prihovoril teraz v tejto chvíli, s kým komunikovať je dosť komplikované a zložité, pretože neodpovedá priamo a okamžite. Teda nie hneď vtedy, keď sa k nemu ozvete.
Medzi mladými kresťanmi je moderné hovoriť o tom, že majú vzťah s Kristom. Zdôrazňuje sa ešte, že je to živý vzťah. No pre niekoho je to veľmi zvláštne pomenovanie.
Vzťah sa rodí tam, kde je komunikácia, je o tom, že sa s tým druhým rozprávate, riešite spolu veci, ktoré vás trápia, radíte sa a rozoberáte všetky možnosti vašich a jeho starostí. A to sa dá s nejakým človekom, pretože za ním prídete, sadnete si spolu, a začnete tú dôležitú a podstatnú komunikáciu. O bližšom a hlbšom vzťahu môžete hovoriť po hodinách alebo až dňoch, týždňoch či mesiacoch spoznávania. A stále si ešte musíte pripustiť to, že toho druhého nepoznáte dokonale.
No toto je o niečom celkom inom, ako o vzťahu s človekom. Áno, u Ježišových učeníkov to začalo tak. Oni už mali vybudovaný blízky vzťah k Ježišovi, keď im došlo a uverili tomu, že Ježiš je Boh. My si máme vypestovať vzťah s Ježišom bez tejto pomôcky, bez tejto veľmi čudnej barličky.
Maj vzťah s niekým, koho si v živote nevidel, nevieš ako vyzerá, nikdy si nepočul jeho hlas, a nikdy si sa nemal možnosť ho priamo dotknúť.

• Napriek tomu tento Boh chce, aby si ho dokázal milovať viac, ako svojich rodičov, ako svoje deti, ako seba samého a svoj vlastný život.
• Napriek tomu všetkému chce byť pre teba tým najbližším, koho máš v živote, chce aby si si v samote zložil ruky a všetko mu rozprával, aj keď ti nikdy priamo do ucha nepovie, čo si o tom, čo mu hovoríš myslí.
• Chce aby si s ním zdieľal svoje radosti a starosti, aj keď ťa nechytí priamo za plece a nepovie ti: neboj sa v tom ti pomôžem.
• Chce, aby si sa stopercentne spoľahol na to, že je neprestajne s tebou, aj keď sa môžeš okolo seba obzerať na všetky strany, ale tvoje oči ho tu neuvidia.

Tak mi povedzte, čo je to za vzťah?
Ako to funguje?
Aké je to spojenie s Ježišom Kristom?
Viem, že takýto vzťah je! Môže byť veľmi blízky a úprimný, priamy a skutočný. A viem aj to, žeby ste ho na základe svojich životných skúseností opísali asi každý inak. Inak ste sa k nemu dopracovali, inak sa k vám prihovára, inak sa vás dotýka, inak vám ukazuje smer a cestu života, inak vás povzbudzuje a potešuje, a zase inak karhá a napomína. Nie je to ako vzťah s človekom. Je to vzťah s Bohom, ktorý je bližšie, ako hociktorý iný človek v našom živote. Ktorý nás pozná lepšie, ako sa poznáme my sami. Ktorý má zvláštne spôsoby rozprávania, a ešte zvláštnejšie spôsoby dotýkania sa človeka.
Pán Ježiš to prirovnal k odrezanému prútiku viniča, ktorý stratil svoje pôvodné spojenie so svojim pníkom, a od toho momentu hynie, vysychá a blíži sa k svojej smrti a svojmu zániku. Ale nebeský Otec, ako dobrý vinohradník ju zoberie do ruky, očistí, pripraví a vštepí do vinného kmeňa Pána Ježiša Krista. Boh robí to úzke prepojenie, Boh je tým, ktorý nás vštepuje a tým natrvalo spája s Kristom. Je to jediná možnosť, ako nás zachrániť.
Od momentu zrodenia sme na najlepšej ceste k vyschnutiu, pretože sami o sebe neprežijeme. Sme ako tá vinná ratolesť, ktorá je hriechom odrezaná a pomaly hynie. Našou jedinou nádejou je nájsť cestu, a vybudovať si vzťah s Ježišom Kristom. A vďaka tomuto vzťahu žijeme.
Áno. Priznávam, že je čudné rozprávať sa s nikým, koho nevidíme, je čudné komunikovať s niekým cez čítanie knihy a rôzne okolnosti života. Je čudné hovoriť o vzťahu k nikomu, koho ste sa nikdy nedotkli, a je nepochopiteľné rozprávať sa s nikým, kto nikdy nehovoril slovensky.
Ale ak zostanete v spojení s Kristom, Kristus zostáva vo vás. Ak sa budete o toto spojenie snažiť, zažijete, že nikto iný vám taký blízky nedokáže byť. A slovami opísať tento čudný vzťah bude asi vždy komplikované.

AMEN

Piesne: 245; 250; 244(295); A 67; 656/11
Texty: Am 8,11–12; 1Pt 4,12–19; L 13,22–30; Ž 143,1–10