24. Nedeľa po Svätej Trojici 2013

Kázňový text: L 18, 1–8

Žeby nebol Pán Ježiš vo svojom okolí našiel lepší príklad a vzor do svojho podobenstva, ako nejakého bezbožného sudcu? Je to čudný spôsob, ako chcieť naučiť niečo dobré človeka, a pritom využiť na to veľmi zlý príklad.

O sudcovi, ktorý mal rozhodnúť v prípade tejto vdovy sa vie, že sa nebál Boha ani ľudí. To je hrozná vizitka o človeku. Napadol mi už iba jeden muž, ktorý sa správal tak, ako by sa nebál Boha, a o ktorom píše v tom zmysle aj Božie slovo. Viete, kto to bol? Jeden z lotrov na kríži. Tak zareagoval lotor, ktorý činil na kríži pokánie: „…ani ty sa Boha nebojíš a si celkom tak odsúdený…“
O ľuďoch, o ktorých povieme také hodnotenie, si nikdy nepomyslíme nič dobré. V našich očiach padli na úplne dno, eticky i morálne. Veta …nebojíš sa Boha… je používaná v našom slovníku ako prejav najväčšieho pohoršenia. Takýto človek je človek bez zábran. A takéhoto sudcu vybral Pán Ježiš do svojho podobenstva?
Nebál sa ľudí, bolo mu jedno, čo si o ňom myslia, pretože je sudca a má moc, a v svojich rozhodovaniach sa nebál ani Boha a rozhodoval sám ako chcel, nie podľa práva a spravodlivosti, ale podľa toho, ako to jemu samému vyhovovalo. Mňa len prekvapuje, čo robí takýto človek v príklade, ktorý nás ľudí má niečo naučiť.
Viete, bratia a sestry, ten nespravodlivý sudca je v podstate obrazom nás ľudí. Sebeckých, svojských, veľa krát zákerných a nespravodlivých. Ľudí, ktorých charakteristika by sa dala zhrnúť práve tou čudnou vetou, že sa „nehanbíme ľudí a nebojíme Boha.“ Ľudí, ktorí sú často sudcami svojich blížnych.

Tento týždeň sme mali seniorátne presbyterstvo v novej materskej škôlke na Exnarovej ulici v Košiciach. Založenie materskej škôlky odsúhlasil seniorátny konvent. Samozrejme, že sme hovorili a uvažovali o podstatne menšej sume, ktorú bude potrebné dať na otvorenie a rozbehnutie takej inštitúcie. Rozpočet sme prekročili asi trojnásobne. Mali sme trochu naivné predstavy, že mnohé veci zoženieme už použité z nejakých iných škôlok, a stavebné úpravy budú nutné len minimálne. Ale keď za tým kompetentní začali chodiť, zistili, že požiadavky hygieny a iných štátnych úradov sú úplne iné, ako boli naše predstavy. Lenže s prekročením rozpočtu prišli hneď otázky a nedôvera. Boli sme všetci podozrievaví, ako to je možné, kto dal na toto súhlas, nepredstavovali sme si to tak. Určite sa dalo urobiť lacnejšie, kto sa pri tom nabalil? Zrazu sme boli ohromnými sudcami.
Ale keď sme si to boli pozrieť na tvári miesta, vypočuli si vysvetlenie, zrazu to nie je všetko tak, ako si to človek myslel, a ako to v rýchlom súde posúdil. Je z toho krásna materská škôlka, priestranná, kde nám postupne pribúdajú deti, a myslím, že bude požehnane pôsobiť. Aj keď sa budeme ešte niekoľko krát zbierať, aby sme to rozbehnutie zafinancovali.

Uvedomujem si, že sa často správame ako sudcovia, aj keď nepoznáme situáciu tých druhých celkom dobre. A niekedy súdime druhých presne podľa pravidla toho nespravodlivého sudcu, že sa nehanbíme ľudí a nebojíme Boha. Ale mali by sme sa báť.
Skúste byť teraz k sebe úprimní a porozmýšľajte, koľkokrát, ste súdili druhého človeka tak akosi narýchlo, rozhodne a radikálne, bez toho, aby ste zobrali do úvahy, že je to nespravodlivé a nečestné voči nemu. Sám sa často prichytím pri tom, že o niekom hovorím za jeho chrbtom to, čo by som pred ním nikdy nepovedal. Z očí do očí nie sme nikdy takí odvážni a takí hrdinovia, ako je to poza chrbát pred niekým iným. Bolo by to v našich vzťahoch oveľa jednoduchšie, keby sme o druhých hovorili iba to, čo im dokážeme povedať aj do očí. Lenže takto sa ovládať a kontrolovať nevieme. Takže charakteristika, že sa „ľudí nehanbíme a Boha nebojíme“, a tak sa správame a žijeme, nás celkom presne vystihuje.
Skúste aspoň niekoľko dní fungovať tak, že si dáte pozor na to, čo poviete o druhom človeku pred niekým iným, a skúste povedať len to, čo by ste tomu dotyčnému dokázali povedať aj rovno do očí. Viete, ako veľmi zmiernite svoje vyjadrenia a hodnotenia druhých?
Myslím, že by sme sa mali hanbiť pred ľuďmi, ale predovšetkým aj báť sa Pána Boha. Poviem to tak aktuálne, lebo On naše rozhovory všetky „odpočúva“, a niekoľko rokov aj archivuje. Veď sám povedal, že z každého prázdneho slova vydáme počet.
Nakoniec tento nespravodlivý a nečestný sudca, ktorý sa nám veľmi podobá, bol predsa len schopný nejakého dobrého činu. Podľa slov podobenstva ho ku jednej spravodlivosti donútila stále prosiaca vdova, ktorá ho žiadala, aby sa jej zastal. Bola taká vytrvalá a neodbytná, že mávol rukou a povedal, že jej vyhovie.
Pán Ježiš k tomu dodáva: Počujete, čo urobil tento nečestný a nespravodlivý človek? Napriek tomu všetkému, aký bol, bol schopný urobiť aj niečo dobré. Je to tak trochu na počudovanie. No v tom podobenstve vôbec nejde o nejakého nespravodlivého sudcu, ale ide o Pán Boha a o porovnanie toho, čoho je schopný On. Veď uvážte, keď aj nečestný a nespravodlivý človek vie urobiť po dlhých prosbách dobrú vec, o čo skôr to dokáže dokonalý a milujúci nebeský Otec?
Toto je vrchol tohto podobenstva. Keď zlý, nečestný a nespravodlivý človek vie vyhovieť dlhým a neúnavným prosbám, tak aký v tejto veci musí byť Pán Boh, keď je dobrým nebeským Otcom? Keď dokonalý a dobrý Boh sa o nás stará, a vie presne čo potrebujeme pre svoj život a svoju budúcnosť?
Viete o tom, bratia a sestry, že toto je pre nás jedna z najťažšie uveriteľných informácií? Nad ničím tak často vo svojom živote nepochybujeme, ako práve nad týmto. Že Boh nám chce dobre, a že sa o nás stará tak, aby nám to bolo všetko na dobro. V živote veriacich ľudí, je toto jeden z najčastejších problémov.

• Pane Bože, to že si neviem už pár mesiacov, či aj roky zohnať prácu, toto je pre mňa dobré?
• To že som chorý a mám vážne zdravotné problémy, to je pre môj prospech, a mám s tým byť spokojný?
• To, že mám stále nejaké problémy v rodine a musím ich riešiť, to ma má napĺňať spokojnosťou a stále si mám byť istý, že je to pre mňa dobré?
• To že sa mi nedarí v práci či v škole, a všetko akoby vychádzalo skôr zle ako dobre, toto má ma uspokojiť?

Pán Ježiš kvôli týmto našim otázkam povedal podobenstvo o nespravodlivom a nečestnom sudcovi, aby nám ukázal ten paradox. I zlý človek vie urobiť dobrú vec, ako ho niekto vytrvalo prosí, myslíte si, žeby Pán Boh nás po našich modlitbách a vytrvalých prosbách okašlal?
Ak si to tak myslíte, bratia a sestry, tak si myslíte zle. Vidí vás Pán Boh na kolenách? Počuje vaše vytrvalé prosby? Ak áno, tak vás dnes uisťuje, že sa postará o vaše dobro, lebo o to mu ide najviac, veď je láskavý a milujúci Otec. Buďte si v tejto veci istí.
Pri téme vytrvalých modlitieb a prosieb však musím spomenúť ešte jednu vec. Problémom našich prosieb a modlitieb je, že v nich oveľa viac prosíme o záchranu v oblasti sociálnej a zdravotnej, ako v oblasti nášho problému s hriechom.
Ak sa nejakého človeka opýtate, ako sa mu darí, tak jeho odpoveď sa týka skoro vždy vecí pozemského života. Mám problémy so zdravím, s prácou, problémy vo výchove. No to najpodstatnejšie vôbec nespomenie. A to sú naše duchovné problémy. Naše problémy s našimi hriechmi, do ktorých sa zabárame stále čím ďalej viac a viac. O týchto veciach, ako problémoch svojho života nehovoríme, a tak sa stáva, že sa tieto veci nevyskytnú ani v našich osobných modlitbách. Pane Bože, prosím za rodinu, prosím za prácu, prosím za peniaze, ktoré mi nevychádzajú, ale to nie je všetko, čo by som mal vo svojom živote doriešiť. Je toho podstatne viac.
Bože pomôž mi lebo mám problém s nenávisťou voči tomu a tomu človeku, pomôž lebo ohováram a odsudzujem druhých. Nie som verný v manželstve, nevenujem sa deťom, zle ich vychovávam a som pre nich zlým príkladom, beriem Tvoje meno nadarmo, nedôverujem Ti a pochybujem o Tvojej starostlivosti o mňa…
Toto sú veci, ktoré by sme mali riešiť, a za ktoré by sme sa mali viac modliť. Nie iba za to, aby sa nám tu žilo dobre a pohodlne. Preto prišla na konci tohto podobenstva veľmi čudná Ježišova otázka: Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?
Čo je to podstatnejšie a dôležitejšie? Čo by malo byť preferované v našich modlitbách? Nie prosby o to, aby sme boli spasení? Aby sme dosiahli večný život? Čo je dôležitejšie, bratia a sestry?

AMEN

Piesne: 500; 505; 508; 637; A 84; 223
 Texty: Sof 3,8–17; Žid 3,12–14; L 12,2–9.32; Ž 76,2–13