3. adventná 2013

Kázňový text: Zj 3,1b-2

Dnešnou nedeľou sme sa prehupli do druhej polovice adventu, a to znamená, že väčšiu časť duchovných príprav by sme už mali mať za sebou. Ako farár mám dnes ďalšiu možnosť ako vás osloviť, napomenúť, zaujať Božím slovom a dotknúť sa vás.

Myslím na to, že je to niekedy dosť ťažké, pretože kázeň nie je nejaká osobná záležitosť. Počúvajú ju naraz viacerí ľudia a nemôžem hovoriť každému veci osobne. No to, čo je povedané iba tak vo všeobecnosti a viacerým poslucháčom, sa málokedy dotkne človeka.
Všeobecné obvinenia, všeobecné upozornenia a napomenutia idú poväčšine iba tak ponad naše uši.

Vidím to pri našich deťoch. Napomenutie typu: Buďte dobrí a nerobte hlúposti, je síce pekné, ale ma taký istý účinok, ako by som nepovedal nič. No sme rodičia, tak niečo povedať predsa musíme.
V škole zvyknú učitelia hovoriť v triede: buďte ticho, ale kým to nepoviete osobne s menom žiaka, tiež sa to veľakrát minie účinku.

Také isté napomenutia máme aj v cirkvi. Sme všetci hriešni! Všetci potrebujeme urobiť pokánie! Všetci sa musíme pripraviť na Kristov príchod! Všetci musíme zomrieť! Tak často tieto vety počúvame z tohto miesta, ale ich efekt je veľakrát nulový. Sú pravdivé a všetci s nimi súhlasíme, ale nedotýkajú sa nás natoľko, aby sme s tým niečo vo svojom živote urobili.
Začal som teda rozmýšľať, ako urobiť, aby sa slovo stalo osobným, aby sme ho nebrali iba tak paušálne a všeobecne. Aby sa nás dotklo.
Keď Biblia opisuje, ako kázal apoštol Peter na Letnice, spomína, že ľudí to bodlo v srdci, keď jeho slová počuli. Mám niekedy pocit, že tento jav je čím ďalej tým viac zriedkavý. Farári konštatujú vždy tie základné náboženské veci, ktoré sú nám už roky známe, a to dotknutie je čím ďalej tým zriedkavejšie.
Jedným z problémov je, že sa vždy stratíme v tom dave ostatných poslucháčov.

• Sme hriešni! Áno pravda, to sme všetci a v duchu si ešte pomyslíme: a ten je ešte viac ako ja.
• Potrebujeme činiť pokánie! Ale však aj ten aj ten má prečo, veď si to dobre pamätám, čo navystrájali.

Ako urobiť z toho všeobecného obvinenia obvinenie osobné, ktoré by nás skutočne zaujalo, oslovilo a prinútilo rozmýšľať nad sebou a svojim životom?
Mám pre nás dnes bratia a sestry text, ktorý by mohol byť veľmi osobný. Mali by sme ho vnímať ako veľmi vážny a neskrývať sa v ňom za ďalších, ktorí ho spolu s nami dnes počúvajú. Je z listu, adresovanému jednému konkrétnemu cirkevnému zboru. A aj keď tieto slová napísal človek, apoštol Ján, sú priamou citáciou samotného Ježiša Krista:

Text: Zj 3,1b-2

Dnes pre nás nie je podstatný cirkevný zbor, ktorému bol pôvodne tento list adresovaný. Pre nás je dôležité to, aby sme si predstavili, že obsah týchto slov vystihuje môj a váš osobný život.
Ten nápad, ktorý vám chcem teraz povedať, som si nedávno prečítal. V minulosti, ak ste chceli vybaviť na diaľku niečo osobné, vybavili ste to cez telefón, alebo ste tomu človeku napísali list. Dostal ho na meno podľa adresy priamo do rúk. Dnes sme toto už dávno modernými technológiami prekonali, a tak sa osobné veci vybavujú inak. Znova cez telefón, ale ak to nechcete povedať osobne, pošlete SMS-ku, alebo MMS-ku. Prípadne po internete do osobnej schránky na rôznych sociálnych sieťach. Predstavte si, žeby ste dostali na svoj mobil správu s textom:
Viem o všetkom, čo si urobil. Tváriš sa ako neviniatko, ale ja mám všetky detaily z tvojho života a mám k tomu všetky dôkazy. Spamätaj sa!
Prípadne by k tomu pripojil aj nejakú fotku z tých momentov, o ktorých sme si my mysleli, že o nich nikto nemá vedieť, alebo by stačila nahrávka vášho tajného rozhovoru.
Myslím, že by sme z toho všetkého boli riadne zhrození a vystrašení. Tá predstava, že vás niekto videl, keď ste niečo ukradli, či spreneverili nejaké peniaze a neboli ste celkom čestní, prípadne, má niekto dôkaz o vašej nevere v manželstve, či vie o nejakom podvode, v ktorom ste mali prsty, je hrôzostrašná. Alebo len vie o vašom nie celkom pravdivom ohováraní.
A ten niekto má aj všetky dôkazy, ktoré môže kedykoľvek doložiť.
Brali by ste takúto správu osobne? Mali by ste strach? Niekto o vás vie všetko! Vie aj veci, ktoré by nemal vedieť a nikdy sa tom nikto nemal dozvedieť.
Bola by pre vás takáto správa osobná? Alebo by ste ju zobrali len tak?
Ja myslím, že by každého z nás takáto správa poriadne vystrašila a mali by sme z toho hrôzu. A aj keby sme si povedali, že až veľa takých zákerných a tajomných vecí v našom živote nie je, predsa len sú aj také, ktoré by boli pre nás nepríjemné.
A ja by som chcel, aby ste dnes takto nepríjemne a osobne zobrali aj to, čo vám a mne povedal Pán Ježiš cez slová Biblie.
Nič iné neznamenajú slová …poznám tvoje skutky. Máš meno že žiješ, a si mŕtvy. Skúste nad týmito slovami rozmýšľať najosobnejšie, ako sa len dá. Nie s kľudom a pokojom, že tieto slová adresoval Ježiš vášmu susedovi a ďalším 20 ľuďom v kostole, ale vám. Advent je čas, keď máme vážne rozmýšľať nad svojim životom i nad tým, že ako kresťania pred týmto svetom vystupujeme ako dobrí ľudia, a že možno si niekto o nás myslí, akí sme veriaci a zbožní, ale Ježiš vidí aj našu vnútornú mŕtvotu. Vidí to, čo by nemal vidieť.
Prosím, nepovedzte si dnes: Ej veru, pekne hovorí dnes ten farár aj múdro a je veľa ľudí, ktorí by ho mohli počuť. Dnes túto vážnu výstrahu hovorím brat sestra sebe ale aj tebe.
S hrôzou si uvedom, že sú tu oči, ktoré všetko videli a sú tu uši, ktoré všetko čo si povedal počuli. A že je tu jeden „špičkový psychológ“, ktorý sa hrabal aj v tvojej hlave. Najosobnejšie, ako sa len dá.
Nič nie je stratené, pretože podľa slov nášho textu sa dá zobudiť z tejto duchovnej mŕtvoty. Treba len začať posilňovať ostatky, ktoré začali odumierať. Niet na to lepší čas, ako tento advent.
Treba však vážne pouvažovať nad tým, že je niekto, kto do detailov pozná naše skutky a náš život.

AMEN

Piesne: 26; 21; (27); 28; A 5; 656/17
Texty: Iz 40,1–11; 1K 4,1–5; Mt 11,2–10; Ž 82,5–8