Štedrý večer 2013

Kázňový text: J 1,6–8;19–34

Dnešný večer bratia a sestry je večerom, keď sa menia dve obdobia v cirkevnom roku. Začínali sme tieto bohoslužby ako adventné a niekde v polovici sa potom postupne menia a končia ako vianočné.

A ja dnes urobím to isté v tomto svojom príhovore. Začnem adventom a niekým, kto k tomu adventu nevyhnutne patrí a je takou základnou osobnosťou, a skončím možno vianočne. Uvidíme.
Dnešným dňom sa vraciame do času, keď sa pred viac ako 2000 rokmi narodil Ježiš Kristus. Niekto, o kom niektorí ľudia dodnes hovoria, že nebol len človekom, ale zároveň v tom tele dieťaťa, v tom tele Ježiša Krista bol aj Boh.
Viem, že to v našom kruto realistickom svete znie veľmi rozprávkovo a naivne, ale stále sú na svete ľudia, ktorí tomuto úprimne a z celej duše veria. A ja patrím k nim.

• Preto sa chcem dnes spolu s vami pýtať: prečo?
• Na základe čoho?
• A chcem sa opýtať, či nie je lepšie sa pridať k väčšine tých, ktorí tvrdia, že už z tejto náboženskej naivity vyrástli a dospeli.

Viete, ak chcete vedieť, či sa niečo skutočne stalo a či je nejaká udalosť reálna, musíte si vypočuť očitých svedkov. Svedkov, ktorí danú udalosť videli, môžu to dosvedčiť a boli dosť blízko, aby všetko na vlastné uši počuli. A ešte musíte mať istotu, že sú to dôveryhodní svedkovia. Ľudia, ktorým sa dá veriť.
Ak sme tu dnes prišli kvôli Ježišovi Kristovi, tak vedzte, že to, čo o Ježišovi vieme, vieme len vďaka tomu, že existovali očití svedkovia všetkého o čom Biblia píše. Nikto z nás Krista nevidel, nikto z nás nemôže potvrdiť, že sa Ježiš narodil a že sa Boh stal človekom. Ježiš žil v 1. storočí, my žijeme v 21. To je dôvod, prečo nič iné nemáme. Máme len svedectvo svedkov, ktorým môžeme, ale nemusíme veriť.
A jedno také svedectvo očitého svedka adventu Vám dnes chcem prečítať.

TEXT: J 1,6–8;19–34

O Jánovi Krstiteľovi hovorí Biblia, že prišiel na svet, aby bol svedectvom pre ľudí, aby dosvedčil, kto Ježiš Kristus narodený v Betleheme za cisára Augusta a kráľa Herodesa Veľkého je.
Napriek tomu, že to muselo byť lákavé a pre samotného Jána to bolo aj veľké pokušenie, dokázal povedať, že on nie je Mesiáš ani Kristus. Dokonca o sebe povedal, že nie je ani prorok. Vyhlásil, že je len: hlas volajúceho na púšti, pripravujte cestu Pánovi. Je to očitý svedok, ktorý mal vydať svedectvo pred ľuďmi o pravde, ktorá sa stala reálnou v živote Ježiša Krista.
Povedal, že nie je mu hodný rozviazať remienky na obuvi. Pritom sa Ježiš narodil asi šesť mesiacov po ňom. Na základe Božieho vnuknutia povedal, že On je ten Baránok Boží, a že prichádza síce po ňom, ale bol prv ako on.
Toto je svedectvo človeka, ktorý Ježiša Krista stretol tvárou v tvár a bol jeho súčasníkom. Bol dokonca jeho rodinou, pretože Mária a Alžbeta boli príbuzné. Nevieme nič o tom, či by sa boli do tých 30 rokov stretávali. No myslím, že to bolo pre Jána Krstiteľa o to ťažšie prijať, že niekto z jeho príbuzných je viac, ako len človek. Že je Spasiteľ a Mesiáš, ktorého poslal Boh, a ktorého v ten čas očakával celý Izrael.
Napriek tomu Ján ako svedok, hodnoverný a pravdivý dosvedčuje čo videl.
Pri vypočúvaní svedka sa nikdy ľudia nepýtajú: Čo si myslíte o tom, čo sa stalo? Bola by to hlúpa otázka. Svedok má povedať, čo videl a čo počul. To je podstata svedka. Nikoho nezaujíma, ako to on cítil, ako si to vykladá a vysvetľuje, ako hodnotí to, čo sa udialo. Takéto závery robia už iní ľudia. Svedok je potrebný na to, aby čo najpresnejšie povedal čo videl a čo sa stalo.
Asi vždy je to na súde tak, že svedkovia sú jediní ľudia, ktorí videli a počuli čo sa stalo. Všetci ostatní sa s prípadom iba oboznamujú. A aj keď sudca vyriekne rozsudok, rozhoduje o výške trestu, nie je svedkom udalosti, pre ktorú napríklad obvineného súdi.
Ten štatút očitého svedka je jedna z najdôležitejších vecí, ktorú máme aj my vo svojej viere. A tak, ako povedal svoje svedectvo Ján Krstiteľ, tak povedali svoje svedectvá aj ďalší očití svedkovia, a zaznamenali to v evanjeliách. Markovo evanjelium, ktoré nadiktoval učeník Peter, Matúšovo evanjelium, či Jánovo evanjelium. Toto všetko sú svedectvá tých, ktorí nie len niečo počuli, či dostalo sa to k nim cez 50 uší, ale boli pri všetkom, čo vo svojich evanjeliách opísali.

• Prečo sa nám zdá ich svedectvo málo hodnoverné?
• Prečo ľuďom dnes je ťažké uveriť tomu, čo videli a počuli?
• Prečo je ťažké prijať svedectvo, ktoré nám o Ježišovi podal Ján Krstiteľ?

O Ježišovi od vtedy boli napísané mnohé knihy. Jedny oslavné a vyzdvihujúce Krista, druhé úplne opačné, popierajúce všetko, čo Biblia píše. No v konečnom dôsledku majú všetky jeden jediný, ale základný problém. Nenapísali ich svedkovia. Všetko je to len o tom, čo si nejaký človek o Ježišovi myslí. Ako to on vidí zo svojej pozície, ako to celé cíti, a ako osobu Ježiša Krista vníma.
Jedna kniha za druhou. Mnohé z nich sú hodnotné a múdre, mnohé z nich sú premyslené, a ich pisatelia urobili ohromný výskum teologický a historický. Niektoré sú veľmi kritické až urážlivé a znevažujú osobu Ježiša Krista. Ale ten jeden problém sa objavuje v každej jednej z nich. Toto nie sú svedkovia. Títo ľudia tam vtedy neboli, nemôžu povedať, že na vlastné oči videli Ježiša, jeho skutky a znamenia, a počuli na vlastné uši čo povedal. Nemôžu teda pravdivo odpovedať: Kto Ježiš je?
Všetko je to o tom, čo si myslia, ako to cítia a aký majú na to celé názor. No nikto z nich sa nemohol a ani nebude môcť postaviť a povedať tak, ako Ján Krstiteľ: …toto je baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta. Toto je ten, na ktorého som …videl zostupovať Ducha Svätého v podobe holubice. Toto je ten, ktorý …vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.
Uvedomujete si bratia a sestry ten zásadný rozdiel?

• Sedíte niekde v práci s kolegami, ktorí sú neveriaci, a ich pohľad a názory na Ježiša Krista vás dokážu presvedčiť, že Boh nie je a viera je hlúposť. Že Kristus je výmysel cirkvi, a jeho narodenie je príbeh na pobavenie malých detí.
• Vy mladí. Sedíte so spolužiakmi v triedach a v prednáškových miestnostiach, a ich výsmech z Boha vás presvedčí, že veriť v dnešnej dobe je zbytočné, nepodstatné a nemoderné.
• Ozve sa nejaký vedec v televízii a bude vykladať, že je ateista, a pod nohami našej viery sa trasie zem. A ľudia okolo nás, nás svojimi pohľadmi na Boha a cirkev úplne premôžu a presvedčia.

Pýtam sa prečo? Kto vlastne sú? Sú svedkami Ježišovho života? Videli a počuli niečo, čo môže našu vieru zvrátiť? V čom môže tak veľmi zavážiť názor nejakého človeka, ktorý Ježiša nepoznal a nikdy ho nestretol?
Myslím, že robíme základnú chybu, keď pokladáme pocity, názory a pohľady ľudí okolo nás za tak dôležité a podstatné, akoby to boli svedectvá očitých svedkov.
Keď som Vám dnes čítal svedectvo Jána Krstiteľa, čítal som vám pohľad človeka, ktorý povedal čo videl.
Každý iný človek v dnešnej dobe vám môže povedať iba to, čo si o tom myslí. Ale toto nie je rozhodujúca vec, to predsa nič neznamená. To nemá žiadnu váhu, a na skutočnosti, ktorá sa stala v živote Ježiša Krista to nič nemení.
Slávime dnes začiatok Vianoc, a slávime ich preto, že máme túto udalosť dosvedčenú svedectvom ľudí, ktorí to všetko na vlastné oči videli. Boh sa ponížil a stal sa človekom. Je pre mňa podstatnejšie svedectvo toho, kto vtedy žil, ako pocity, pohľady a názory dnešného človeka.

• Ako je to pri vás bratia a sestry?
• Zaváži u vás svedectvo očitého svedka?
• Alebo dáte viac na niekoho, kto si o tom, čo sa stalo „myslí“ niečo iné?

AMEN

Piesne: Rosu dajte; 16; A 10; 39; A 11; 47; 41; 60
Texty: Iz 61,1–3; Ž 2,1–4.7–8.10–12; L 2,1–14