Zjavenie Krista Pána mudrcom 2014

Kázňový text: 2K 4,3–4

Dnešný sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom je o ľudskej slepote, o zatvorených očiach, o nepoznaní pravdy. Mudrci od východu sú len výnimkou, ktorá toto trvalo platné pravidlo potvrdzuje. Skutočne títo muži boli ojedinelí v tom, že spoznali veľkosť Božieho syna v malom a slabučkom dieťati. Celí ostatný svet si žil v tom čase svoj život a nevnímal veľkú Božiu milosť, ktorá sa stala reálnou, keď sa Boh narodil na svet ako malé dieťa.

Dnešný deň je o obdive mužov, ktorí mali svojské indície o narodení významného kráľa, ale napriek tomu sa vydali na cestu a išli hľadať niekoho, komu chceli priniesť svoje dary. Ich poznanie vychádzalo zo štúdia hviezd na oblohe. O čom by som sa ja dnes vyjadril asi dosť pohŕdavo. Ak by za mnou prišiel niekto s tým, že študuje hviezdy a ich vplyv na človeka a číta z hviezd budúcnosť… Pre mňa by to bol absolútny šarlatán. Veď máme Božie slovo, tak načo takéto hlúposti. No napriek tomu dnešnému pohľadu asi mnohých kresťanov, týchto mužov dnes obdivujeme.
Popravde si povedzte, či by ste v dnešnej dobe boli ochotní podstúpiť niečo také? Boli by ste ochotní odniesť nejaký dar novonarodenému následníkovi trónu? Boli ste osobne napríklad zagratulovať naposledy mediálne najslávnejšiemu kráľovskému potomkovi Kate a Williama – Georgeovi Alexandrovi Louisovi? Myslím, že vo všetkej slušnosti by ste sa ma opýtali:

• Prečo by som sa mal trepať niekde do Anglicka? Čo tento človek má do činenia so mnou? Veď nie je Slovák!
• A prečo by som mal nejakému panovníkovi, ktorý je dosť bohatý, nosiť nejaké dary z toho mála čo mám? Skôr on by mohol niečo poslať mne.

Keď uvažujete tak ako ja, tak by z nás mudrci od východu nikdy nemohli byť. Boli by sme leniví vydať sa na cestu a niesť na nej riziká a boli by sme dosť skúpi na to, aby sme obdarovávali niekoho, kto by na nás nemal mať nejaký vplyv.
Presne tak isto mohli uvažovať mudrci od východu. Židovský kráľ predsa z ich krajinou nemá nič spoločné, a oni niesli dary zo svojho vlastného majetku. To riziko, že dajú svoje dary niekomu bezvýznamnému bolo veľké. Nevedeli, kde presne idú, nevedeli, koho presne hľadajú. Ich indície neboli celkom presné. A keď o tom uvažujem, tak je obdivuhodné, že ich nezmiatlo dieťa nájdené v maštali. Najprv ho hľadali v paláci, čo malo logiku, ale potom dali dary chudobnej rodine v Betleheme? Len v rozprávke sa z chudobného Janka stane princ, alebo dnes len v „lote“ alebo v športke sa môže stať milionár človek z chatrče. Ale vtedy?
Skutočne, tí ľudia boli výnimoční a bolo ich málo. Nebavíme sa o tisícoch. Podľa tradície boli traja a volali sa Baltazár, Melichar a Gašpar. Biblia však ich mená ani počet neudáva. Tí muži boli takým zahanbením ľudstva, ktoré nepoznalo, čo sa v narodení Ježiša Krista stalo, a boli ozaj výnimkou.
No dnes môžeme povedať, že história sa znovu opakuje. Keď apoštol Pavel písal kresťanom do Korintu list, dosť kriticky im napísal, že podobný scenár sa bude opakovať v ľudských životoch stále. Že tak, ako vtedy bola ľuďom skrytá Ježišova identita, tak je tomu dodnes. Pavel napísal, že ľudstvo bude mať stále zatemnenú myseľ, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia.
Hľadal som nejaké príklady, na ktorých by som ukázal, ako sa človek môže mýliť a ako môže mať zlý úsudok, a našiel som toto:

• Otec istého chlapca v Anglicku si celé detstvo robil starosti o svojho syna. Mal pocit, že sa nikdy nedokáže postarať o vlastné živobytie. Bol veľmi pomalý a ťažkopádny. Bol to otec Winstona Churchilla.
• Iný otec povedal svojmu synovi, že bude na hanbu sebe a celej ich rodine. Povedal to otec Charlesa Darwina.
• Ďalší prípad je prípad učiteľa, ktorý charakterizoval svojho žiaka ako jalového, z ktorého nikdy nič nebude. Jeho otec mu na základe týchto tvrdení učiteľa stále nadával, že je hlupák. Ten chlapec sa volal Thomas Edison.
• Ďalší učiteľ o svojom žiakovi, ktorý do 8 rokov nevedel čítať, vyslovil takúto vetu: „Keby sme mohli otvoriť tvoju hlavu, nenašli by sme tam žiadny mozog, len hrbu bieleho tuku.“ Ten žiak sa volal Gilbert Keith Chesterton. Stal sa z neho veľmi známy anglický spisovateľ, esejista, novinár a katolícky filozof.
• A ešte jeden. Istý vysokoškolský profesor žiadal svojho študenta, aby z vysokej školy odišiel, pretože nemá na to, aby na nej študoval. Tým žiakom, ktorý si túto vetu vypočul od svojho profesora, bol Albert Einstein.

Samozrejme, že Pán Ježiš bol, a je oveľa viac, len som chcel poukázať, ako niekedy nevieme, koho máme pred očami a pred kým stojíme. Akoby sme mali zatemnenú myseľ.
To je moment, ktorý si všimol aj samotný apoštol Pavel v Korinte v zbore, ktorý založil a ktorému písal tento list. Píše o ľuďoch, v ktorých boh tohto sveta zatemnil myseľ, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia. Vnímal takú istú zadubenosť a zatvrdnutosť, ako ju vidíme my dnes.
Sú ľudia, ktorí sú zásadne proti Bohu. Nevedia obhájiť svoj názor či tvrdenie, nemajú pádne argumenty, vedia iba to, že sú rozhodne proti. Je to vec osobného tvrdohlavého názoru. V takom prípade sa už dá hovoriť o určitej slepote, zatemnení mysle. Znie to aj dosť beznádejne.
Ako môže nájsť cestu niekto, keď má zatemnenú myseľ?
Je vôbec taký človek zodpovedný za to, že nenašiel Krista? Veď ho ani nemohol nájsť. Takým spôsobom by sme dokázali ospravedlniť každú neveru ľudí v tomto svete. Nemôžu za to. Za všetko je na vine ten „boh tohto sveta“.
Otázka je, o kom sa to vôbec bavíme? Kto je ten „boh tohto sveta“, ktorý spôsobuje takéto zatemnenie mysle, že človek počuje evanjelium, počuje o svojom spasení, ale nie je ochotný vidieť, koho má vlastne pred sebou?
Pavel to vtedy nazval tak moderne, ale v podstate myslel na ľudí, ktorým až príliš učaroval tento pozemský svet, že si z neho urobili doslova a do písmena božstvo. Ak je pre človeka najdôležitejší život na tejto zemi, ak je úplne materialisticky zameraný, ak je tento život to jediné a dôležité čo má, tak svoj život dobrovoľne odovzdal bohu tohto sveta. A ten urobil to, čo dokáže najlepšie: zatemní človeku myseľ natoľko, že ak mu poviete slová evanjelia, slová o Ježišovi Kristovi, ktorý za más zomrel a vykúpil nás, on surovo odmietne, lebo v jeho rebríčku hodnôt táto ponuka nemá žiadnu hodnotu.
Možno by to mohlo byť malým ospravedlnením, že moja nevera je spôsobená zatemnením mysle, ale toto je stav, ktorý sa udial naším slobodným rozhodnutím.
Máte okolo seba takých ľudí? Máme, aj ja mám. Tvrdosť a odmietanie, ktoré je až hlúpo nelogické. Najhoršie na tom je, že v takom štádiu zaslepenosti končia aj ľudia, ktorý v kontakte s Bohom už boli. Máme takých konfirmandov, dospelých, ale aj starších ľudí, ktorí sú úplne zaslepení a Boha za žiadnu cenu nevidia a nepočujú. Je to ťažký stav.
Nechcem povedať, že takéto zatemnenie mysle je konečný stav, myslím si, že zmena v živote človeka môže prísť hocikedy. A že náš Trojjediný Boh je silnejší ako boh tohto sveta. No dôležitejšie v tejto veci je slobodné rozhodnutie človeka, ktoré Pán Boh rešpektuje.
A v takýchto prípadoch je to skutočne ťažké. V období komunizmu boli takýto ľudia viac viditeľní. Vtedy bolo hrdinské sa tým pochváliť, a vždy sa pre nich našla nejaká odmena.
Dnes ostávajú viac v anonymite, ale materializmus ich pohlcuje natoľko, že im boh tohto sveta zatemnil myseľ. A takých ľudí doviesť k Bohu je nesmierne ťažké.

AMEN

Piesne: 33; 77; 49; 592; A 19; 656/5
Texty: Iz 60,1–6; Ef 2,11–18; Mt 2,1–12; Ž 72,1–3.10–13.19