1. Nedeľa po Zjavení 2014

Kázňový text: Sk 8,36–39

Prečítali sme si dnes text, ktorý nemá celkom súvis s dnešnou nedeľou. Ale vybral som ho preto, lebo by som chcel pokračovať v tom, čo sme začali práve vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom.

Hovorili sme spolu o pocte, ktorá patrí mužom študujúcim hviezdy, ktorí prišli a v malom dieťati spoznali Spasiteľa sveta. Povedal som, že sú výnimkou v tom, že spoznali v dieťati Spasiteľa, ktorý dodnes ostáva mnohým ľuďom skrytý, napriek tomu, že sa ako Spasiteľ vo svojich činoch dokázal. Mnohým dnes ostáva osoba Ježiša Krista, akoby zahalená, stratená v chaose, ktorý sa vo svete nachádza.
A preto sa niekedy sám seba pýtam:

• Je také ťažké Ježiša poznať?
• Je také komplikované byť veriacim kresťanom?
• Čo všetko je k tomu treba, aby sme verili a boli spasení?

Mudrci od východu urobili v živote jednu veľmi vážnu a rozhodnú vec. Na základe svojich štúdií podstúpili dlhú cestu, aby našli novonarodeného kráľa, ktorý ovplyvní a poznačí celé ľudstvo. Napriek tomu, že to bolo zložité, to dieťa našli, odhalili ho, poklonili sa mu a vrátili sa do svojej krajiny. Zaujímavé pre mňa je to, že ich Biblia už viac nespomína. To posledné, čo o nich vieme je, že sa vrátili do svojej krajiny a tam s najväčšou pravdepodobnosťou dožili až do smrti. Zmenení v niečom? Nevieme! Nevieme ako ich život poznačil ten čas, keď videli dieťatko Ježiša, rozprávali sa s Máriou a Jozefom. Nedostalo sa im žiadneho biblického, teologického a kresťanského učenia. Ježiš im nič nepovedal. Neporadil im, ako majú ďalej žiť, ako sa majú zmeniť, ako sa majú modliť. Za ten čas, čo boli v Betleheme, na to nebol čas a nebolo ani toho, kto by im bol tieto veci povedal.
Čo od týchto ľudí Pán Boh očakával? Ak ste občas videli nejaký kresťanský film o Ježišovi, zvykne sa v nich objaviť aspoň jeden z týchto mudrcov od východu, ktorý príde hľadať Ježiša, už keď je dospelý. Ako podanie to môže byť veľmi milé, ale ak sa máme držať toho, čo máme v Božom slove, niet tam zmienky o tom, žeby sa s nimi Ježiš v dospelosti stretol.
Narážam na to: Čo od týchto ľudí Pán Boh ďalej do budúcna čakal? Mali ostať a sledovať, ako to dieťa vyrástlo? Mali nechať svoje rodiny a svoj život niekde mimo Izraela tak? Božie slovo hovorí, že sa im vo sne dostalo napomenutia, a tak sa vrátili inou cestou do svojej krajiny.
Ak teraz rozmýšľate nad spojitosťou s eunuchom z nášho kázňového textu, je tiež v tom, ako pokračoval život tohto etiópskeho dvorana po stretnutí s Filipom, ktorý mu priblížil Krista. Tento muž bol podobne vzdelaný a múdry. Nevieme či bol žid, alebo či len prechovával nejaké sympatie k židovstvu. Ale keďže bol v Jeruzaleme ako pútnik, mohol byť prozelytom, teda pohanom, ktorý uveril v Židovského Boha a stal sa Židom. Vracal sa domov a cestou čítal knihu proroka Izaiáša. Študoval písma. Ale keďže žil mimo židovstva, tých informácií a poznania sa mu nedostávalo. A to, čomu sa venoval a čo študoval, tomu nerozumel.
Myslím, že to nie je nič zvláštne. Ak si zoberiete do rúk Božie slovo a začnete čítať prorokov alebo listy apoštola Pavla, tiež veľa krát konštatujete, že nerozumiete tomu, čo čítate. Dvoran veľmi dobre vystihol: …ako by som rozumel, keď mi len niekto nevysvetlí… A tak mu Filip za určitú časť cesty povedal všetky dôležité veci o Ježišovi Kristovi. Ale čo tak stihnete povedať za tri či štyri hodiny? Dobre, povedzme, že tam sedeli spolu osem hodín a potom už prišla otázka o krste a Filip sa opýtal iba to: …či veríš z celého srdca? Potom nasledoval krst a eunuch sa vrátil do Etiópie.
Moja otázka je, či k viere tohto dvorana stačilo nejakých pár hodín vyučovania a je už všetko hotové? Nebolo potrebné nič viac?
Viete čo som si bratia a sestry predstavil?

Ako príde na faru nejaký človek a povie: Chcem pokrstiť dieťa. Ale nie som zosobášený, nie som krstený ani ja, ani moja priateľka, a nie som ani konfirmovaný. Ale veď mi dačo porozprávajte, ja popočúvam, a keď treba, aj dačo podpíšem, a ak je treba, aj poviem že verím, len urobte všetky tie náboženské úkony, aby som to mal všetko v poriadku. A pôjdem svojou cestou.

Poviem pravdu, že ja v takých prípadoch chytám nervy a začnem hneď vysvetľovať, že to nie je také jednoduché, pretože:
Je treba vstúpiť do cirkvi, niečo sa o Bohu naučiť, takže máte vedieť aspoň Otčenáš, Vieru všeobecnú kresťanskú, Desať Božích prikázaní. Je treba patriť do spoločenstva, chodiť do kostola, akceptovať liturgiu a rozumieť jej, chodiť k Večeri Pánovej, ale tu môžete chodiť až po konfirmácii. No a ku konfirmácii treba také a také vyučovanie. A nezabudnite na cirkevný príspevok, lebo ak ste členom cirkvi, máte okamžite aj určité povinnosti. A to sú cirkevná daň, zbierky na opravu kostolov, milodary. A dôležitá je účasť aj na iných cirkevných podujatiach… atď… atď…
Keď to porovnám s tým, aké to bolo jednoduché v tých začiatkoch a ako je to dnes, je to nejaké iné, celkom iné. Akoby sa dnešný človek musel prehrýzť cez kopu cirkevných predpisov, povinností a nariadení, obradov, a tam potom pod všetkými týmito nánosmi, je skrytý na dne Pán Ježiš Kristus, náš Spasiteľ. Až niekedy rozmýšľam, či ho taký neveriaci človek má šancu nájsť, keď je ukrytý pod tým všetkým.
Prečo tomu eunuchovi stačilo povedať: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží? A prečo nám dnes už toto nestačí? A ako by to popravde malo byť?
Viete, čo sa stalo nám?

Pokrstený som. V tvrdej luteránskej rodine som vyrástol, konfirmovaný som bol, k Večery Pánovej chodím, keď vidím, že som už dávno nebol, do kostola chodím, cirkevnú daň si platím, deti pokrstené mám, liturgiu spievam, farára počúvam, lebo krásne káže, ale neviem o čom. A či verím v Ježiša Krista, tak toto je otázka nejakých čudných duchárov. To luteránske nie je. Náš farár sa nás takéto veci nepýta. Takže na takú otázku ani odpovedať neviem.

Viem, že som to trochu prehnal, ale to preto, aby sme sa nad tým poriadne zamysleli. Ani mudrcov od východu, ani etiópskeho dvorana, ani mnohých iných sa nikto nepýtal, či do synagógy či kostola chodia, či si platia daň, či spievajú odpovede na liturgiu. Ale oveľa dôležitejšia bola otázka, či veria, že Ježiš Kristus je ich Spasiteľ.
Ako to teda je? Je treba veľa? Alebo stačí len tak málo? Nezodpoviem dnes túto otázku. Keď prídete dnes po bohoslužbách domov, rozmýšľajte nad tým vy, lámte si hlavu.
A dnes sa vás ako váš farár opýtam jednu veľmi dôležitú otázku, ktorú som vám už dávno nepoložil: Veríš v Ježiša Krista z celého srdca?

AMEN

Piesne: 62; 59; 57; 590; A 18; 656/5
Texty: Joz 3,5–11.17; R 12,1–5; Mt 3,13–17; Ž 1,1–6