4. Nedeľa po Zjavení 2014

Kázňový text: 1M 6,5–8

Na dnešnú 4. nedeľu po Zjavení je vybraný z Božieho slova text o potope a skazenosti ľudstva. Patrí to k takzvaným PRADEJINÁM. Je pri nich ťažké určiť časový horizont. Nevieme teda potopu presne zaradiť do konkrétneho časového rámca. Na strane druhej, archeologické vykopávky potopu na svete potvrdzujú.

Noachov príbeh je jednoducho prerozprávaný život človeka, ktorý bol iný ako ostatní. Iný v tom, že Ho Pán Boh ohodnotil inak. Biblia o ňom píše ako o človeku, ktorý …našiel milosť v Božích očiach.Otázka je, v čom bol iný? Ako bol iný od ostatných ľudí na zemi?
Keď sa dnes pozriete na ľudské životy, vidíte ohromnú podobnosť. Sme kresťania, ale chodíme do práce ako ostatní ľudia, využívame výdobytky techniky ako ostatní. Až na to, že chodíme do spoločenstva, náš život je veľmi podobný životu ostatných ľudí. A aj keby som chcel povedať, že robíme v živote menej hriechov ako ostatní, ani neviem, či by to bola celkom pravda.
Aj keď nás Božie slovo napomína, aby sme sa nepripodobňovali tomuto svetu, tá podobnosť je veľmi blízka. Takže v čom bol napríklad Noach vo svojej dobe iný? Všetci pili, on nepil? Všetci sa bili, on sa nebil? Všetci kradli, on nekradol? Všetci sa preklínali, on nepreklínal? Všetci boli plní hnevu a nenávisti, a on nebol? Všetci bol zákerní, a on dokázal milovať?
Ak by to bolo tak, tak s nami dnes nie je niečo v poriadku. Pretože až taký rozdiel v životoch nás veriacich a životoch neveriacich nie je. Aj nás občas ovláda hnev, aj nás pohltí nenávisť, aj my sme občas zákerní a ubližujeme si, aj my nevieme odpúšťať. Tak v čom bol ten Noach iný od ostatných, že on našiel v Božích očiach milosť a ostatní nie? Stále myslím na to, že to muselo byť v ňom. Niečo v jeho vnútri, čo ho ovplyvňovalo a čo sa Bohu páčilo. Myslím, že je to z Božieho pohľadu vždy o srdci človeka, o tom, čo v ňom máme a čo z nás vychádza na povrch.
Noach žil v tej dobe, a jeho život musel byť podobný ľuďom, medzi ktorými žil. Ale zmýšľanie srdca bolo iné.
Pri tom príbehu netreba zabudnúť aj na krutosť a surovosť toho, čo sa stalo. My sme naň zvyknutí od detských čias a nám sa to rozprávanie zdá veľmi milé. Tak sa ho snažíme priblížiť aj deťom. Ale ak si to predstavíte v tom celom rozsahu, so všetkými dôsledkami, s množstvom topiacich sa ľudí, kde nebolo na výber, tak to muselo byť veľmi kruté. Ženy, deti, starci. Keď sa to raz spustilo, nebolo pomoci a záchrany.
Ak by sme sa k tomuto rozprávaniu Biblie postavili ako sudcovia, tak tam máme jasne priznanie k odplate, a tým pádom aj k trestnému činu. Pán Boh sa v ňom priamo a verejne priznáva k tomu, že sa odplatil človeku za to, že nežil život podľa jeho predstáv.Pritom nám ľuďom dal predsa slobodu! Toto by sa dnes pred súdom klasifikovalo ako trestný čin.
Na jednej strane nás stvoril ako slobodné bytosti, ktoré si dokážu voliť a vyberať, na strane druhej nás za tento výber trestá a ničí.Je to právne v poriadku? Obstojí niečo také pred súdom?
Znie to dosť nekresťansky, ale v podstate to ľudia robia často. Súdime Boha! Súdime ho za to, čo sa na tejto zemi deje. Za to, že je tu zlo, pre ktoré trpia ľudia, a veľa krát máme pocit, že aj tí nevinní, ktorí za to vôbec nemôžu.
Keď sa takto pozriete napríklad na svetové vojny, ale aj ďalšie a ďalšie konflikty, ktoré vo svete neutíchajú, vždy tam nájdete ľudí, ktorí si také utrpenie nezaslúžia. Sú obeťami niečoho, za čo nenesú vinu a v čom priamo nemajú prsty.
Dnes sú to milióny utečencov z rôznych krajín sveta, ktorí utekajú zo svojich domovov, pretože nechcú žiť vo vojne a neprajú si vojnu, ale nestojí to na nich a na ich rozhodnutí, a ani sa ich nikto na to nepýtal.
Ale tu patria aj menšie veci, životné osudy ľudí, tragédie, nešťastia, choroby či smrť, kde vždy trpia aj tí, ktorí sú okolo. Niekedy možno i vinní, pretože nesú na tom zle určitý podiel, a niekedy nevinní, pretože nebolo v ich moci to ovplyvniť.
My na to máme také príslovie: Keď sa rúbe les, lietajú triesky. Ľudia sa takto snažili vysvetliť, že keď sa niečo robí vo veľkom, poznačených či poškodených je vždy oveľa viac, a poškodí sa vtedy i to, čo malo ostať celé.

• Ako v tomto svetle vyzerá Božia výchova a Boží trest nad človekom?
• Má i Pán Boh nevinné obete?
• Keď nás On vychováva a keď nás trestá, keď obrazne povedané, rúbe les, lietajú aj vtedy triesky?

Sme veľmi blízko tej známej otázke, či za zlo v tomto svete je zodpovedný Boh, alebo diabol, alebo dokonca človek, či zhoda náhod?
Keď sme sa začali rozprávať o potope, tak pri nej je jasne napísané, že za týmto utrpením je Božia vôľa a Božie rozhodnutie. Boh oľutoval, že učinil človeka, a tak rozhodol o jeho konci. Neskôr ovplyvnený Noachom svoje rozhodnutie trochu zmenil. Ale napriek tomu máme v rukách usvedčujúci dôkaz obžaloby.
Prírodné katastrofy sú teda v rukách Stvoriteľa, ktorý nad nimi má moc, ale ako do toho všetkého zarátate dôsledky ľudského pohodlného života, ktorý mení klímu a ktorý veľmi surovo mení podmienky na zemi?
A čo vojny? Sú v moci Božej a máme ich vnímať ako Boží trest, alebo ich musíme pripísať na vrub človeku, ktorý ich pre vlastnú pýchu a sebectvo začína. A tam je toho nevinného utrpenia nespočetné množstvo. Za toto je vinný Boh, alebo nie? Nesie On vinu za všetky tie nevinné obete?
A čo ďalšie rozhodnutia, ako choroby, ktoré dopadnú na človeka, rôzne nešťastia a smrť, ktoré spôsobujú mnoho utrpenia aj tým ktorí žijú okolo? Aj tu nesie za to všetko vinu Boh?
Je to taký všeobecný názor človeka, že ÁNO. Viníme Boha za zlo, ktoré je okolo nás a ktoré nás postihuje, bez súdu, bez dôkazov, bez svedkov.
Ale aj bez toho, aby sme si uvedomili, kto ten Boh, ktorého obviňujeme je? Tento svet je jeho dielo, je to jeho stvorenie, je jediným a výhradným vlastníkom nás i toho, čo nás obklopuje. Myslím, že ak toto pochopíme, prestaneme rozmýšľať nad tým, či za zlo vo svete je vinný Boh.
Ja som pri tom mojom rozmýšľaní došiel k niečomu celkom inému.

• Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko zla ste na tento svet priniesli práve vy?
• Koľko zla ste spôsobili svojím konaním, slovom, či len zlým a hriešnym uvažovaním?
• Koľko zla sa zrodilo vďaka tomu, že sme si vybrali zlú cestu životom?

A to ešte nie je koniec. Pri žiadnom z nás. Musíme si priznať, že sme ešte neskončili, že kým na tejto zemi budeme žiť, dovtedy budeme konať zlo a zaťažovať túto zem vlastnými hriechmi. Kde sa to tu všetko pomestí, keď nás je na svete cez 7 miliárd a každý jeden prinesie na túto zem nejaké zlo?
Nemusíme sa vôbec baviť o tom, či väčšie či menšie. Veď hrešíme dennodenne. A každý hriech má svoje následky, mnohé sa dotýkajú aj nevinných ľudí v našom okolí, a trpia aj tí, ktorí za naše zlé rozhodnutia nemôžu.

• Tak čo? Budeme obviňovať Boha?
• Budeme hľadať mieru jeho previnení?
• Nebolo by skôr na mieste vidieť, koľko zla som v tomto svete spôsobil ja sám?
• A koľko nevinných ľudí trpí kvôli mojím chybám a zlým rozhodnutiam?

AMEN

Piesne: 45; 51; 78; 538; A 16; 656/5
Texty: Mal 3,1–4; F 3,20–4,1; L 2,22–24; Ž 87,1–7