Svätá Trojica 2014

Kázňový text: 2K 13,13

Dnešný sviatočný deň začne bratia a sestry tak obyčajne. Čo by ste práve teraz bratia a sestry potrebovali pre spokojný a šťastný život? Čo konkrétne vám, prípadne vašej rodine teraz chýba? A čo vnímate ako niečo ozaj potrebné, priam nutné pre lepší život?

Skúsim tak nejako odpovedať za vás. Tak bežné veci, ktoré nám chýbajú, sú zdravie, peniaze, dobrá práca, čas na oddych či dovolenku, možno niekto by išiel v tých svojich túžbach hlbšie a povedal, že by si prial pokoj, či menej starostí s deťmi.
Všetko toto sú bežné veci, ktoré si navzájom aj prajeme. Veď keď niekto povie: Nech sa vám darí!, tak vám vlastne praje úspech v práci a také materiálne zabezpečenie. Prajeme si často dobré zdravie, starším hovorím, že si treba oddýchnuť, pretože sú naučení veľa pracovať a zabúdajú na to, že k ich rokom sa už intenzívna práca nehodí.
Možno také niečo by som čakal na konci listu, ktorý napísal apoštol Pavel do Korintu. Nebol to Pavlov najúspešnejší cirkevný zbor. Dosť sa v ňom napracoval, dokonca tam bol dva krát na návšteve a chystal sa tretí raz, pretože sa mu vždy dostalo do uší, aké sú tam problémy. V Korinte vznikli skupiny, ktoré Pavla nemali za nič, posmešne sa o ňom vyjadrovali a on musel obhajovať, že je apoštolom a má právo im hovoriť veci, ktoré zasahovali ich osobný život. Obidva listy, ktoré napísal do Korintu, sú dosť prísne a veľa v nich kresťanom v Korinte vyčíta, ale záver listu je pokojný a láskavý. Dáva im zopár rád, ako majú nažívať, a potom im zapraje niečo, čo pokladá za veľmi dôležité. To je to, o čom si myslí, že ho kresťania v Korinte veľmi potrebujú. A to je vlastne náš kázňový text.
Nepíše sa v ňom, že im praje veľa zdravia a veľa síl do každodennej práce, nepraje im ani viac peňazí, ani veľa šťastia, ani zdravia, ani krásnu prázdninovú dovolenku. Toto sú veci, ktoré si prajeme v dnešnej dobe my. Mám pocit, že sme v tých svojich prianiach trochu vedľa.
Pre Pavla je dôležité, aby Korinťania mali pri sebe a pre seba vo svojom živote tri základné veci. My sme si v cirkvi z toho urobili pozdrav, ktorý akosi patrí do liturgie, ale Pavel to napísal ako záver veľmi rozhorčeného listu.

TEXT: 2K 13,13

Prvá je „milosť Pána Ježiša Krista“. Ozaj je to také veľmi jednoduché. Prečo milosť od Ježiša Krista? No preto, že Ježiša Krista ustanovil Boh za sudcu živých a mŕtvych. Takže si myslím, že je na mieste, túžiť po tom, aby náš sudca bol k nám milostivý. Vzhľadom na to, koľko konfliktov bolo medzi kresťanmi v Korinte, nájsť milosť pred Kristom bolo veľmi potrebné. Sám Pán Ježiš povedal, že na poslednom súde to bude tak, ako keď pastier oddeľuje ovce od kozlov. Jedných si postaví sprava, druhých zľava.
Všimnite si, aké odlišné sú naše túžby čo sa týka života. My sa zdravíme dobrý deň, teda prajeme si zdar a úspech, ale nemá to nič spoločné s duchovným životom. Sme príliš telesní, to duchovné stojí niekde na okraji našich túžob, žiadostí či prianí.
Čo je dôležitejšie? Mať úspech cez deň, mať zdravie, mať prácu? Pre Pavla boli tieto veci druhoradé. Ak nemáš milosť u Ježiša Krista, toho, ktorý bude rozhodovať o tvojom živote, tak vlastne nemáš vôbec nič. Milosť môže udeliť sudca, nikto iný. Na súde, kde stojíte ako obžalovaný, vás nemôže oslobodiť vôbec nikto z prítomných, iba ten kto sedí na sudcovskej stoličke. Iba on môže vyrieknuť tie rozhodujúce slová: udeľujem ti milosť.
Uvedomte si však, že to sa netýka len posledného súdu. Pavel vedel, že poznať tú milosť potrebujeme už teraz. Že si človek musí uvedomiť, že žije v milosti, že mu ju každý deň Pán Ježiš štedro udeľuje a dáva. Preto napísal apoštol Pavel, že tak beží a tak zápasí, nie ako na neisto, vie presne o čo mu ide, o čo sa snaží. Aj my potrebujeme vedieť o čo ide, čo chceme dosiahnuť.
Každé ráno sa prebúdzame do nového dňa a potrebujeme počuť, že v ňom nám bude Ježiš milostivý, že sa na nás nenahnevá, aj keď urobíme chyby, aj keď zaváhame. Z tej milosti vlastne žijeme. Keď ste dnes vstali do nového dňa, vstali ste s tým vedomím, že Ježišova milosť je s vami?
Druhou vecou, ktorú Pavol praje korintským, je láska Božia. Neberte slovo láska ako nejakú povrchnú frázu, ale motiváciu pre váš každý nový deň, pre vaše konanie a váš život.
Opýtam sa trochu inak: Kto vás má rád? Takých ľudí, o ktorých by ste povedali, že im na vás záleží, a povedali by ste pri nich to spojenie, že vás milujú a stoja o vás, pravdepodobne spočítate na prstoch jednej, maximálne dvoch rúk. Pavel nepraje, aby ste boli milovaní nejakými ľuďmi. Hovorí o tom, aby Božia láska bola s vami. Aby ste si každý deň svojho života uvedomovali, že ste Bohom milovaní. Že je niekto, kto o vás stojí, aj keď nie ste bezchybní a dokonalí, aj keď sa vám možno rozpadlo manželstvo a zomreli rodičia, a možno deti k vám už toľko lásky neprejavujú. Pavel praje, aby korintskí kresťania spoznali Božiu lásku. V Božej láske spoznajú aj svoju hodnotu a uvedomia si svoju dôležitosť.

Máme jedných známych ktorí si pred pár rokmi adoptovali malé asi ročné dievčatko. Majú aj svoje deti, takže vedia ako sa malé dieťa má správať a ako má reagovať v rozličných situáciách. Ale pri tomto dievčatku to bolo zo začiatku veľmi čudné. Ten rok života prežilo väčšinou v nemocnici a v špeciálnych zariadeniach a keď si ho zobrali domov tak sa vôbec neusmievalo.
Keď sa na ročne dieťaťa milo zahľadíte, urobíte milú grimasu, objímete, tak vie prirodzene reagovať úsmevom. Toto dievčatko nie. Trvalo to vraj dosť dlho, kým sa zmohlo na úsmev a také úprimné objatie, a kým sa vytratil akýsi strach z jej očí. Do toho roka chýbali tie milé dotyky matky, objatia rodiča, stále sa striedali iní ľudia.
Na dieťati je vidno či je milované. Ale tak isto je to vidno aj na dospelom človeku.

Pavel chcel, aby si korintský kresťania uvedomovali Božiu lásku. Nie nejakého hrozného a prísneho trestajúceho Boha, ale niekoho, komu na nich záleží.
Tretia posledná dôležitá vec je …účastenstvo Ducha Svätého, alebo ak chcete spoločenstvo Ducha Svätého.
Spoločenstvo je vlastne prítomnosť. Teraz tu v tomto zhromaždení máme spoločenstvo. Jednu hodinu sedíme vedľa seba, spievame na Božiu oslavu, spolu sa modlíme tie isté modlitby, spolu odriekame tými istými slovami naše pokánie. Keď sa skončí bohoslužba, končí sa aj naše vzájomné spoločenstvo.
Apoštol Pavel praje, aby kresťania v Korinte zažívali spoločenstvo s Duchom Svätým. Nehovorí však o nejakom konkrétnom čase. Nie je to v nedeľu medzi 9:30 až 10:30. Hovorí o neprestajnom spoločenstve Ducha. To archaické slovo „účastenstvo“ je podľa mňa ešte viac zrozumiteľné. Duch Svätý chce mať účasť na všetkom čo ty človeče robíš. Nebavíme sa teda len o nejakej bohoslužbe, ale o všetkom, čo cez svoj povedzme pracovný deň konáte. Neprestajná prítomnosť na všetkom čím žijem, čo robím, ako rozmýšľam, toto všetko sa deje za účasti Svätého Ducha. To sa bavíme o ohromnom vplyve na život človeka.
Všetky tie tri veci sú veľmi pozitívne a kladné. Je obdivuhodné, že ich praje Pavel kresťanom v Korinte, ktorí povedali o Pavlovi, že nemá právo im kázať ani ich vyučovať. Je to starostlivosť človeka, ktorý vidí svoje poslanie a má zodpovednosť za zbor, v ktorom nejaký čas pobudol. Dokázal milovať tých, ktorí ho znevažovali a miestami ním až opovrhovali.
Nevnímajte to ako nejaký pozdrav, ktorý si vymysleli apoštolovia zo slušnosti. Tak ako my, keď stretneme v dedine na ulici neznámeho človeka a pozdravíme sa dobrý deň. Ale v skutočnosti je to len nejaká slušnosť, fráza, a nám je jedno, či ten deň bude pre toho človeka úspešný alebo nie, lebo je nám cudzí a tým pádom ľahostajný. Ten kresťanský pozdrav je vážnou nutnosťou pre kresťana každý jeden deň. Potrebujeme milosť Ježiša Krista, potrebujeme cítiť lásku Boha a vnímať, že nie sme sami, ale v našej prítomnosti je Boh skrze Ducha Svätého.
Takže vám dnes toto prajem a vy rozmýšľajte, či toto vo svojom živote máte.

AMEN

Piesne: 182; 183; 169; 641; A 46; 656/4
Texty: 4M 6,22–27; R 11,33–36; J 3,1–15; Ž 145,1–13