5. pôstna - Smrtná 2015

Kázňový text: J 11,57

Dnes bratia a sestry vynechám úvod a nejaké postupné rozbaľovanie témy. Myslím, že môžeme ísť rovno k veci.

Náš posledný čítaný text v pašiách začal slovami, že farizeji a zákonníci vydali rozkaz o tom, že potrebujú informáciu, kde Ježiš je, aby ho mohli chytiť. Myslím, že je každému jasné, že im takýto človek na slobode vôbec nesedel. Preberal im ich vplyv, mal iný pohľad na náboženstvo a duchovné veci, a jeho názory sa absolútne nezhodovali s tými, ktoré presadzovalo vtedajšie židovstvo.
Po mnohých poradách a tajných rozhovoroch došli k tomu, že ho musia chytiť, dostať z verejného života, prípadne tento problém doriešiť raz a navždy.
Plán vymyslený bol a tak sa na veľkonočné sviatky, keď ľudia mali kopu práce s prípravami, začal pomaly uskutočňovať. No to, čo sa robilo vtedy s Ježišom, opakuje sa dodnes. Ide o to, zlapať Ho a dostať ho pod kontrolu. Obmedziť jeho vplyv vo svete a na človeka. Neprezentuje sa to takto verejne, pretože by to niekomu bilo do očí. Robí sa to nenápadne, nenanútene, ale veľmi prešpekulovane a takticky.
Pred deťmi sme zlapali Ježiša do rozprávok. Všimol som si, že naše deti majú pocit, že ak sa povie biblický príbeh, je to tak isto, ako keby som im povedal, poviem vám krásnu rozprávku. Niektoré vnímajú Ježiša, jeho narodenie, zázraky, ale aj samotnú smrť, ako rozprávku. Takže Ježiš je hrdina, ako Shrek, Robin Hood, či nejaký novodobý hrdina. Skúste si to doma overiť pri svojich deťoch, či vnúčatách. Mnohé si neuvedomujú rozdiel medzi Ježišom, jeho dielom vykúpenia a nejakou vymyslenou rozprávkovou bytosťou.
Pred dospelých sme Ježiša zlapali a poviazali ho do filozofie, teologie, odborných prednášok, rôznych článkov, vedeckých konferencí a sympózií, a zaplnil stránky každej historickej encyklopédie. Toto je miesto pre Ježiša Krista v dnešných časoch. Občas vytiahneme jeho výrok, keď obhajujeme nejaké hlboké pravdy, alebo diskutujeme o etike, alebo keď sa nám jeho názor jednoducho hodí. Ale to je všetko, to je to miesto, kde Ježiš v dnešnej dobe patrí. A ľuďom to tak vyhovuje. Kristus nech sedí len na akademickej a filozofickej pôde, ale nech sa nemieša do života, ktorý je dnes moderný a úplne iný ako v dobe v ktorej žil.
Ale to najhoršie je to, čo sme urobili s Ježišom v cirkvi. Chytili sme ho a zlapali do našich kostolov, zborových miestností, do cirkevných obradov a špeciálnych stretnutí. Možno sa pýtate, čo je na tom zlé, prečo som to tak surovo povedal?
Mám pocit, že tu je jediné miesto, kde sa o Bohu, o Kristu rozprávame. Neviem ako je to u vás doma? Má tam svoje miesto, príde reč aj na duchovné veci, venujete sa duchovnému životu, rozoberáte Krista a rozprávate sa s Kristom? Vydávate svedectvo o Kristovi a svojej viere?
Viem, že sú to také klasické farárske otázky, ale som tu čochvíľa osem rokov a obzerám sa trochu za ovocím svojej služby. A musím priznať, že je to dosť deprimujúce. Hľadám konfirmandov, ktorých som konfirmoval, a vidím len mizivé percento. Hľadám nejakých nových ľudí, ktorí prišli za tie roky k viere a vidím mizivé percento. Výsledok našej misijnej práce je v podstate nulový.
Viete, ako sa mi farári utešujeme, keď príde reč na takúto krutú realitu?

• Veď Pán Ježiš povedal, že málo je tých, ktorí budú zachránení.
• Alebo, urobil som všetko čo som mohol, povedal som všetko čo som mal povedať, oni sa tak rozhodli a slobodne si vybrali takúto cestu.
• Alebo, kto vie, možno ich Duch Svätý ešte osloví a keď budú starší, možno to potom pochopia a vrátia sa k viere.
• A ešte, veď demografická krivka ide predsa tak či tak dole. Detí sa rodí menej. To je dôvod úpadku.
• A spomeniem ešte jednu dobru výhovorku, ktorú som vyčítal z Evanjelického posla: Poisťovníctvo, najväčší problém našej cirkvi? To je to šikovné, odbočme od témy, nebudeme sa predsa baviť o týchto nepríjemných veciach, ktoré dokazujú, že sme zlyhali a nevieme ako ďalej.

Je to nepríjemná pravda, ale skutočne sme zlapali Krista a zavreli ho do tejto našej inštitúcie a našich obradov. Odpovedzte si smi pre seba, koho ste možno tak za posledný rok priviedli ku Kristovi vy osobne? Som farár a neviem povedať meno človeka, ktoré som povedzme za ten posledný rok priviedol k Bohu. To je základné poslanie veriacich ľudí. Nič tak dôležité od nás Pán Ježiš nikdy nechcel. Len túto vec, aby sme činili učeníkov. Tak sa pýtam, čo vlastne robíme?
Neutešíme sa odpoveďou, že opravujeme kostoly. Fakt je, že na túto tému Ježiš v Božom slove nikdy nehovoril a ak, tak dosť znevažujúco, pretože povedal farizejom aby zbúrali Jeruzalemský chrám, pretože on im postaví nový za tri dni.
Neviem, či by sme to celé nemali nejako úplne prekopať a začať inak.
Povedzme si, na kom z ľudí nášho okolia nám záleží? Na synovi, dcére, neveste, či zaťovi, alebo vnúčatách? Žijú bez Boha, bez poznania Krista? Povedzte si, kedy ste im naposledy povedali niečo o viere? Kedy ste im spomenuli, že potrebujú k životu v tomto svete Boha? Sú to vaši príbuzní, neverím, že vám je jedno, že by mali zahynúť. Začnite na nich pracovať, venovať sa im, modliť sa za nich a pri každej možnej príležitosti im citlivo pripomínať Boha a Božiu milosť.
A ak vaše deti či vaša rodina pozná Boha, vezmite si na paškál svojho známeho či priateľa a venujte sa mu. Slová o Kristovi nemôžu znieť iba tu! Nesmieme tu zatvárať Krista.
Predstavte si to inak. Človek bez Boha je ako ten pútnik ležiaci na ceste po ktorej idete práve vy. Či ho obídete bez toho, aby ste sa mu snažili pomôcť vstať? Necháte ho tam ležať, odradí vás jeho postoj, že tam chce ležať a že tam chce zomrieť? Samozrejme, že nie!
Poviete mu, že keď nechceš tak nechceš, ja idem preč? Ale to je váš syn, či vaša dcéra, váš vnuk či vnučka čo tam leží a žije svoj život bez Boha.
Už sme si zvykli? Ako sa dá veriacemu človeku zvyknúť na to, že moja rodina ide do zatratenia a ja nepohnem ani prstom? Alebo ľudia, ktorých poznám a priatelím sa s nimi o Kristovi nič nevedia, ale ja im nepomôžem, ani toho Krista pred nimi nespomeniem? Toto je rozumný postoj?
Priznám sa, že som si tiež zvykol na to, že ľuďom o Bohu už mimo kázni, náboženstiev a kresťanských akcií nerozprávam. Takže som v tom taký istý ako vy. Nič vám nevyčítam, čo by som nevyčítal aj sám sebe.
Ale otázka – kde sú ľudia, ktorých som priviedol ku Kristovi – ma vo vnútri dosť zožiera.

AMEN.

Piesne: pašie
Texty: