Veľkonočná nedeľa 2015

Kázňový text: 1M 1,1–5

Viem, že som na Veľký piatok hovoril trochu deprimujúco, pretože som hovoril o smrti a našich volaniach k Bohu, ktoré odznievajú väčšinou v tých najťažších chvíľach života.

Dnes však chcem bratia a sestry, aby ste si uvedomili ten ohromný kontrast medzi tým čiernym piatkom a veľkonočným ránom. Tie najtemnejšie dni v životoch ľudí, ktorí dôverovali Ježišovi, spoliehali sa na neho a v srdci dúfali, že on je ten vyvolený Mesiáš sa skončili práve v takýto deň, ako je tento. Všetkých zasiahla správa o svetle, ktoré zasvietilo do ich ustráchaných a beznádejných životov.
Aj keď niekedy je ťažké zažiariť svetlom do tmy. Tá doba bola v Izraeli veľmi zlá a väčšina ľudí boli aj tak pesimisti. Myslím, že keby ste žili v tej dobe, nečudovali by ste sa im. Všetko išlo dole vodou. V podstate sa to začalo sypať už po smrti kráľa Dávida. Potom ešte chvíľu boli požehnané časy za Šalamúna, ale ku koncu jeho vlády sa konflikty začali zväčšovať. Potom prišlo rozdelenie kráľovstva, zánik severných kmeňov, ktoré zničila Asíria. Pár rokov na to prišlo Babylonské zajatie a už sa to vôbec nezlepšilo. Potom prišla nadvláda Perzie, potom Gréci, ktorí boli dosť násilný a nakoniec Rím, ktorý dokázal byť vo svojich prejavoch moci veľmi brutálny. Aby jeden národ prežil toľko rokov nadvlády iných svetových mocností a nezlomil sa a nezanikol, to vôbec nie je jednoduché.
Nič sa nezlepšovalo, ľudia boli tým celým deprimovaný a na krajšie vyhliadky ani nepomysleli. Politika, sociálna situácia, ale aj náboženstvo, išli dole vodou a zlepšenie či prosperita boli v nedohľadne. Povedzte mi, ako sa dá zasvietiť do takejto temnoty? Ako by ste v tej dobe potešili nejakého chudobného roľníka či pastiera, alebo remeselníka? Čo nádejné by ste mu mohli povedať?
Poviete mu, že Rím padne? Že nebude musieť platiť tak vysoké dane? Že bude mať dosť chleba pre seba a svoje deti? Nič z toho by nebolo prinieslo týmto ľuďom útechu, lebo nič z toho nebola pravda. Rímska ríša ešte existovala niekoľko storočí a židovskému národu sa neuľahčilo. Nežili si lepšie. Prišla ešte Židovská vojna, kde utrpeli ohromnú porážku a poníženie. Tisícky z nich Rimania brutálne povraždili.
Mohlo prísť do takej situácie nejaké potešenie? Neviem, či by som vedel vymyslieť niečo, čo by tým ľuďom vlialo nádej.
Ale keď som nad tým tak rozmýšľal, uvedomil som si, že aj my dnes veľmi podobne vnímame svoju situáciu. Tiež máme pocit, že sa to akosi vo všetkých oblastiach zhoršuje. Povedzte, že nie. V pracovnej oblasti to nie je ono, ťažko sa zháňa práca, sú malé platy, treba za ňou ďaleko cestovať a zhoršujú sa v nej vzťahy. V rodinách to nie je tiež nič moc. V politike tak isto spokojnosť nepanuje. Máme pocit, že je to vo všetkých oblastiach horšie a horšie, sype sa to na nás zo všetkých strán. A európsku úniu, do ktorej sme pred pár rokmi s veľkými nádejami vstupovali, už dnes mnohí považujú za jednu autoritatívnu moc, ktorá nás začína obmedzovať z každej strany a niekedy aj ozaj veľmi hlúpymi nápadmi.
A ani cirkev na tom nie je najlepšie. O jej úpadku sa presviedčame už niekoľko rokov.
Dá sa toto nasmerovanie nejako zmeniť, aby to išlo všetko k lepšiemu? Osobne si myslím, že by to Boh mohol urobiť jedným svojim rozhodnutím. Ale bolo by to násilím. To by potom nerešpektoval slobodu, ku ktorej nás stvoril.

Viete, veľmi mi to pripomína naše reakcie, keď príde reč na problémy Rómov. Stavím sa, že aj vy by ste hneď vedeli povedať zopár nápadov, ako s nimi urobiť poriadok, aby pracovali, zarábali peniaze, nekradli a žili poriadnejšie. Chcel som povedať: tak ako my.
Tak či tak im štát dáva peniaze, nech to nevolajú dávky v nezamestnanosti ani sociálne dávky, ale nech im štát tie peniaze dá za prácu, nech upratujú okolo ciest, nech majú riadne pracovnú dobu osem hodín. A najlepšie by bolo, keby ich vyplácali každý deň po odrobení práce, lebo oni dlhodobo hospodáriť nevedia. Stavím sa, že by sme hneď tu vedeli povedať ďalšie a ďalšie nápady. A v duchu si hovoríme: Prečo to tá naša vláda neurobí takto? Problémom je, že musíte rešpektovať ich slobodu. A ak on chce celý svoj život presedieť pred chatrčou a poberať dávky v nezamestnanosti, a do žiadnej nasilu prikázanej práce chodiť nebude, má na to právo a vy ho musíte rešpektovať.

Pán Boh by skutočne mohol na tejto zemi urobiť poriadok, doslova šmahom ruky, ale rešpektuje slobodu, s ktorou nás stvoril. Slobodu rozhodnutí, ktoré nie sú vždy tie najsprávnejšie, a ktoré prinášajú mnoho bolestí a utrpenia. Ale toto je naša sloboda. A tak do tohto sveta tmy zasvietil iným svetlom.

Text: 1M 1,1–5

Viem, že ste teraz čakali iný text, ale vybral som si ho náročky. Pretože sa dá v takom obraze povedať, že na veľkonočné ráno sa vlastne zopakoval prvý deň stvorenia. Celé je to o svetle. Ježišom Kristom a jeho vzkriesením prišlo do temného sveta Božie svetlo.
Pýtal som sa vás na začiatku, ako by ste v tej dobe, keď Ježiš žil, potešili nejakého stolára, či hospodára, pastiera či bežného vtedajšieho človeka? Odpoveď je: Ničím! Ničím čo sa týka politiky, jeho sociálneho postavenia či jeho životnej situácie. Nič sa tak v ich najbližšej budúcnosti nezmenilo k lepšiemu. Ani politika, ani cirkev, ani práca… Ale do ich životov Boh zažiaril svetlom vtedy, keď im oznámil, že smrť nie je koniec, a keď zomrú, znova sa pre nich začne úplne iný nový a lepší život.
Dôkazom toho bol vzkriesený Ježiš Kristus, prvotina z umretých. Bola to osobná správa, nezáležalo na tom, čo na to povie Rím, ako sa vyjadria k tomu bohatý ľudia či židovská náboženská obec. Na ničom z toho nezáležalo. To, čo ukázal ľuďom Pán Ježiš, nie je závisle na nikom inom z tohto sveta, iba na tebe človeče a tvojom postoji.
A toto je správa, ktorú vám aj ja dnes chcem priblížiť a zopakovať. Po dvetisíc rokoch sa na nej nič nezmenilo. Stále je osobná, jednoduchá a priama.
Možno by sme radi počuli v tom šedom svete v ktorom žijeme niečo pozitívne a dobré. Ja neviem, možno niečo také, že do roka skončia všetky vojny a konflikty vo svete, chlieb bude lacnejší, do dvoch rokov budeme zarábať toľko, že každý bude mať dosť a nič nám nebude chýbať. Že si o dva roky budete môcť vyberať z ohromnej ponuky práce a že na dôchodok sa bude chodiť v 55, aby ste si mohli trochu aj odpočinúť a užiť staroby. Ale asi všetci tušíte, že to nebude pravda a spokojnosť väčšia nepríde. Pozrite sa, študenti a dôchodcovia majú vlaky zadarmo, a čo? Sme šťastnejší a spokojnejší? Prišiel ten požadovaný kľud a uvoľnenie? Prišla väčšia spokojnosť? Nie, nadávame a sťažujeme sa tak ako pred tým, možno na niečo iné, ale tak isto intenzívne.
Tadiaľto cesta nevedie. Svetlo do nášho temného a pochmúrneho sveta prichádza so svetlom, ktoré nám dal Boh. A tak, ako pri stvorení to svetlo bolo dobré, pretože prekonalo tmu, tak prišlo aj Ježišovým veľkonočným vzkriesením. Zažiarilo človeku, ako jedna úžasná osobná správa, ktorá nám prináša potešenie. Keď zomriem, začína pre mňa nový život, ktorý môžem prežiť s Kristom. A to je vec, ktorú neovplyvňuje nič z toho, čo sa dnes deje vo svete. Jednoducho, Kristovo vzkriesenie nie je závislé na hodnote eura, ani amerického dolára a nezakolíšu ním ani ceny ropy, či vojnové konflikty.
Toto svetlo svieti v tme a ako hovorí Božie slovo: …tma ho nepohltila.
To svetlo Ježišovho vzkriesenia bolo a stále je skutočne dobrým svetlom. Nepotrebujeme ho skrývať ani sa ním tajiť. Všimnite si, ako to bolo vtedy. Prázdny hrob židia prekrývali fámami, že telo ukradli učeníci. Vymýšľali sa všemožné historky o tom, ako vojaci počas služby spali a ako to celé je len nejaký podvod. Ale toto nie je svetlo. Ježiš sa ukazoval po svojom vzkriesení mnohým ľuďom. Neskrýval sa, dokazoval to svojou prítomnosťou, že sa nad smrťou dá zvíťaziť a že život pokračuje ďalej.
Škoda len, že ľudia väčšmi milujú tmu ako svetlo, lebo tie naše skutky sú zlé. A v tme ich nie je až tak dobre vidno.
Pre život človeka je však svetlo nevyhnutné. Aj Pán Boh to tak zhodnotil už pri stvorení sveta. Také iste svetlo zasvietilo pre nás všetkých vo veľkonočné ráno.
Ak si uveril tejto zvesti, máš pred sebou jednu veľmi optimistickú a nádejnú budúcnosť, ktorú ti nemôžu zobrať žiadne smutné a šedé vyhliadky európskej ekonomiky a neviem ešte čoho všetkého. Nech už príde v tvojom či mojom živote čokoľvek, vierou v Kristovo vzkriesenie čakáme nové nebesá a novú zem, v ktorých prebýva Božia spravodlivosť. To je to, čo nás kresťanov teší.

AMEN

Piesne: 602; 130; A34; 141; 144; 125; 150; A35
Texty: Iz 53,8–12; Sk 13,32–35; J 20,1–10; Ž 118,14–24