1. po Svätej Trojici 2015
Kázňový text: Mt 13,24–30
Koľko krát v živote ste bratia a sestry počuli výklad tohto podobenstva? Sú to ozaj veľmi známe slová Pána Ježiša. Nebudem ich však dnes vykladať, poslúžia mi skôr ako otvorenie témy Božieho kráľovstva a jeho fungovania tu na tejto zemi.
V Božom slove máme približne 29 podobenstiev, z toho 17 z nich hovoria priamo o kráľovstve nebeskom. Pán Ježiš veľmi často vysvetľoval na rôznych príkladoch práve tú inakosť kráľovstva Božieho. Napriek jeho veľkej snahe, mnoho ľudí tieto veci vôbec nepochopilo. Nehovoriac o učeníkoch, ktorí počuli skoro každé jedno podobenstvo, niektoré aj s výkladom, a aj tak mali problém porozumieť, o čom to Ježiš rozpráva.
Najviac sa to odzrkadlilo tesne pred Ježišovou smrťou, keď nevedeli pochopiť prečo On musí trpieť a pre koho to má byť vlastne dobré. Kvôli komu to Ježiš robí, prečo sa tomu svojmu „osudu“ nevzoprie a prečo nepoužije svoju moc, aby tieto veci zmenil? To je dôkaz, že nepochopili mnohé Ježišove podobenstvá, kde hovoril o Božom kráľovstve, ktoré prišlo na tento svet a tu v tomto svete funguje.
Božie kráľovstvo nefunguje podľa ľudí, ani podľa ľudskej logiky. To je tá najzákladnejšia odlišnosť, ktorú dodnes aj my nevieme akceptovať a prijať.
Tá prvá odlišnosť je v tom, že Božie kráľovstvo je už tu na zemi. Pán Ježiš nerozprával iba o nebesiach. Mnohé tie podobenstvá o kráľovstve Božom alebo kráľovstve nebeskom hovorili o tom, ako ono funguje už tu a teraz medzi ľuďmi. Napríklad podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou, je rozprávaním o tom, ako hospodár zasial dobre semeno na svoju roľu a v noci prišiel diabol a rozosial kúkoľ. Aj jedno aj druhé spolu rástlo až do žatvy. To nie je predsa len reč o nebi! Preto to podobenstvo je o kráľovstve Božom, ktoré začína tu na tejto zemi tým, že Pán Boh vložil do ľudí to svoje dobro. Tá pšenica, ktorá sa pri poslednom súde dostane do stodoly, teda do neba, je pšenicou už tu na zemi. Ona rastie a je pšenicou už teraz, aj keď ešte nedozrela a nie je pripravená na žatvu, je to stále pšenica. Božie kráľovstvo je reálne v tomto svete. Začína už tu a teraz s tebou brat a sestra, alebo bez teba, ale takto to je.
Keď hovoril Ježiš o kráľovstve Božom, väčšina ľudí, ktorí ho počúvali, čakali novú vládu s Ním, ako kráľom na kráľovskom stolci niekde v Jeruzaleme. Matka synov Zebedeových prišla za Ježišom s požiadavkou, aby mohli byť v jeho kráľovstve jeden po pravici a druhý po ľavici.Čo to bola za požiadavka? Nehovoriac o tom, že všetci ostatní učeníci boli naštvaní, prečo práve títo dvaja majú mať také výsady. Čo jasne dokazuje, že nerozumeli, ako to kráľovstvo funguje.
Keď sa Ježiš počas súdu dostal do rúk kráľovi Herodesovi, tak vojaci ho obliekli do šarlátového rúcha a smiali sa mu, že je kráľ.
A Pilát bol na tom rovnako. Pýtal sa: Tak predsa si kráľ? Stále dookola to isté. Keď hovoríš o kráľovstve, ukáž kde máš korunu, kde máš palác, kde máš poddaných, kde máš svoju moc, kde máš prostriedky, ktorými vládneš, kde máš armádu s ktorou budeš bojovať proti mocnej rímskej ríši. A pritom boli všetci úplne mimo. Mýlili sa!
Dobre, to boli cudzí ľudia. Ale ani taký učeník Peter, ktorý po troch rokoch mal byť ďalej, nechápe, keď mu Ježiš v Getsemanskej záhrade vysvetľuje, že v Božom kráľovstve sa nebojuje mečom a neprelieva krv, že tam to funguje inak. A Peter ešte vtedy stále nerozumel: Prečo?
Vy bratia a sestry rozumiete?Božie kráľovstvo nie je Evanjelická cirkev. Do cirkvi vstúpite tak, že sa v nej dáte pokrstiť, alebo prestúpite do nej z inej cirkvi. V Božom kráľovstve ste vtedy, ak žijete podľa jeho princípov a pravidiel. Ak každodenne zachovávate to, čo nás Pán Ježiš tie tri roky na tejto zemi učil.
Je to celkom iné, ako nejaké ľudské kráľovstvo. Tie naše predstavy kráľovstva nás často mýlia. Keď raz Ježiš prechádzal Samáriou a šiel do Jeruzalema, tak ho kvôli tomu neprijali v jednej samaritánskej dedine. Jakub a Ján prišli hneď za Ježišom a pýtali sa, či sa nemajú modliť, aby na túto dedinu spadol oheň z neba. Veď odmietli prijať Ježiša do svojej dediny. Ježiš na to odpovedá: Neviete, čieho ste ducha. Na to úplne s pokojom a kľudom odišiel do inej dediny.
V Božom kráľovstve sa neničia nepriatelia, nezhadzuje sa oheň z neba na tých, ktorí Boha odmietajú, v Božom kráľovstve sa nebojuje mečom a nepoužíva sa násilie. V Božom kráľovstve nezatracujeme ľudí, ktorí majú iný názor a veria niečomu inému. V Božom kráľovstve sa neočierňujú ľudia, neponižujú, nepíšu sa na nich anonymy, ale veci sa riešia priamo a otvorene medzi štyrmi očami. V Božom kráľovstve sa hľadá pokoj a pestuje sa medzi ľuďmi vzájomná láska. V Božom kráľovstve sú iní ľudia hodnejší než som ja sám. Atď. atď.
Keď si to takto poviete, zbadáte aké ohromné chyby robila a robí cirkev dodnes. Pritom si myslíme, že cirkev predsa buduje kráľovstvo nebeské. Ja keď si otvorím Evanjelický posol, tak jasne vidím, že sme dodnes nepochopili, čo kráľovstvo Božie je a ako vôbec funguje.
Kráľovstvo Božie nemôžeme stotožniť so žiadnou viditeľnou cirkvou u nás na Slovensku. Organizácie s týmito Božími parametrami nedokážu fungovať. Je to nad ich sily.
Ani štát nemôže fungovať podľa princípov kráľovstva Božieho. Nemôže byť tak odpúšťajúci, ani tak milostivý, ani tak tolerantný k chybám a nedostatkom svojich občanov. Aj keď sa o to niekedy tak symbolicky pokúša. Predstavte si, že by ste vždy, keď porušíte ako vodič dopravné predpisy, počuli od polície len slová napomenutia. Chodili by sme pomalšie a disciplinovanejšie? Asi nie. Strach pred trestom nás učí poriadku. Ale raz za čas aj dopravná polícia rozdáva s deťmi namiesto pokút myslím citróny a odpustí vodičovi priestupok. Pošle ho preč s napomenutím.
Pán Ježiš však chcel kúsok toho dokonalého života, toho príkladného nebeského života, priniesť nám ľuďom na našu zem. A priniesol ho nám jednotlivcom. Prišiel nám povedať, aby sme už tu teraz v nedokonalom a často v nespravodlivom systéme si vyskúšali žiť tak, ako sa žije pred Božou tvárou v láske a porozumení, bez hnevu a nenávisti. To je tá jeho ponuka, ktorú nám dal. Vyskúšajte si žiť tak, ako raz budeme žiť pred Bohom v nebesiach. Dal nám svoje slovo a povedal: Skúste to! Neurobíme to v nejakom celku, to sa na zemi nedá, ale ty osobne to môžeš skúsiť a budeš vidieť, aký to má vplyv na teba a tvoje okolie.
Čim viac ľudí sa o to snaží, tým viac sa približujeme tomu, ako to bude už dokonale a reálne fungovať v nebesiach. Čím sa nám to darí menej, tým viac my jednotlivci v tomto zlyhávame a vidieť to na vzťahoch v našej spoločnosti.
Takže terajší obraz vzťahov v našej cirkvi dokazuje, že sa nám, jej členom, jej jednotlivcom, nedarí žiť život podľa atribútov Božieho kráľovstva. Nezvládame to vo svojich osobných životoch. Je tam veľa toho ľudského a málo toho Božieho.
Ak nie je pokoj v našom zbore, ak sú tu napätia, je to dôkaz toho, že my členovia zboru sa vzďaľujeme v tých osobných životoch Božím požiadavkám. Ak je súlad a porozumenie, a naše vzťahy sú dobré, to dokazuje, že sa nám darí napĺňať slová Pána Ježiša v našich životoch.
Jedna vec, ktorá ma v tejto oblasti trápi, je otázka, keď to nezvládame tu na tejto zemi, žiť jeden vedľa druhého v súlade a porozumení, ako to potom dokážeme v nebesiach? Keď nevieme nájsť tu na zemi spoločnú reč, keď máme stále konflikty a problémy, ako to budeme zrazu vedieť pred Božou tvárou?
Na toto odpoveď neviem. Možno sa nám vyjasnia veci a nebudeme potrebovať sa hádať, či presadzovať svoju pravdu. Možno nás Pán Boh nejakým spôsobom zmení a budeme vedieť nájsť spoločnú reč s človekom, s ktorým sme si tu na zemi nikdy nerozumeli. Ale myslím, že toto je už vec Božia.
Na nás je, vynaložiť všetko úsilie a všetku našu snahu, aby sme sa čo najviac približovali tomu životu, ktorý máme žiť v nebesiach. Vy sami bratia a sestry posúďte, či sa vám to vo vašom osobnom živote darí.
AMEN
Piesne: 209; 206; 485; 491; A 49; 654
Texty: Ez 36,25–28; Sk 8,26–39; J 1,29–34; Ž 34,2–11
