6. pôstna 2024

Kázňový text: 1K 1,20-24

Asi by ste nečakali takéto vyjadrenia od muža, ktorý patril k prvým tvorcom kresťanskej teológie. Apoštol Pavol bol mužom, ktorého si Pán Ježiš povolal pre prácu medzi pohanmi. A jemu sa skutočne táto služba darila. Bol veľmi otvorený a priamy, nelipol na tradíciách ani na starozmluvných židovských predpisoch a v mnohých veciach pri kresťanoch z pohanov bol veľmi tolerantný. Ale na strane druhej aj veľmi rázny, čo sa týka základného učenia o spasení a záchrane človeka z milosti skrze Ježišov kríž.

Apoštol Pavol bol človek, ktorý precestoval na svojich misijných cestách kus sveta a mohol pozorovať život ľudí, ale aj ich snahu po hľadaní a poznaní Boha. A práve v liste Korintským kresťanom napísal jeden veľmi zaujímavý postreh, ktorý som si všimol a ktorý ma prekvapil.

Apoštol Pavol tvrdí, že svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti...

Väčšinou sme my ľudia na svoju múdrosť a poznanie veľmi hrdí. Hlavne v minulosti boli takýto Gréci. So svojou filozofiou a svojimi učencami a rečníkmi sa hrdili, boli pyšní na poznanie, ktoré dosiahli. Také mená ako Pytagoras, Thals, Parmenides, Herakleitos, Empedokles, Anaxagoras... Toto boli známi grécki učenci ešte pred Kristom. A Apoštol Pavol píše hrdým Grékom, ktorí sa radi oháňali svojimi vzdelancami, že ľudskou múdrosťou sa nám nepodarilo poznať Boha.

My v dnešných časoch až takí hrdí na ľudské poznanie nie sme, ale aj tak sme dosť užasnutí nad tým, ako dnes rýchlo postupuje ľudské poznanie a veda, ako to všetko ide míľovými krokmi. Človek ani nestíha sledovať, ako rýchlo postupujú vedecké objavy hlavne v oblasti výpočtovej techniky. Nedávno som čítal o tom, ako prvá automobilka zapojila do svojich výrobných hál humanoidných robotov, ktorí budú skladať autá namiesto zamestnancov. To nemusíme ani spomínať, že na výrobných linkách už množstvo robotov tak či tak pracuje. Zvárajú karosérie áut, striekajú autá, atď... To všetko už robia automatizované linky, teda roboti.

Keď sme boli teraz cez jarné prázdniny v Bratislave, v jednom nákupnom centre sme si objednali kávu u čašníčky, ale po chvíli nám ju doniesol robot. No „doniesol“, preložiť na stôl sme si ju museli sami, ale k nášmu stolu s táckou prišiel robot. A keď sme pár týždňov dozadu nahlasovali poruchu internetu, tak sme sa v telefóne rozprávali s robotom, prípadne, keď to robíte písomne, tak isto si píšete s robotom. A to už ani nehovorím o umelej inteligencii ALL, s ktorou sa už môžete porozprávať, môžete jej zadávať úlohy a pýtať sa na rôzne veci aj vysoko odborné.

Ako ďaleko sme v tom už vlastne zašli? Niektorí odborníci už zdvíhajú varovný prst, pretože sme s umelou inteligenciou už veľmi ďaleko a niektorí v tom vidia ohrozenie života. Na jednej strane v tom, že roboty prevezmú určité druhy zamestnania, alebo budú mať vplyv na vojnový arzenál krajín a môžu spustiť vojnu, ale to je zatiaľ skôr konšpirácia.

No uvidíme, čo všetko tieto odvážne kroky v technike prinesú. Ale myslím si, že na slovách apoštola Pavla sa nezmenilo nič. Stále platí, že svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti...

Môžeme to vnímať ako urážku. Pán Boh nám oznamuje, že nech sme akokoľvek vzdelaní a múdri a postupujeme v poznaní života, aj tak nás naša múdrosť nedokáže priviesť k Nemu. Napriek všetkému, čo poznáme a vieme, čo postupne objavujeme a skúmame, stále je to málo na to, aby sme spoznali Boha. Je to málo na to, aby sme pochopili Boha, je to málo na to, aby sme sa priblížili k Bohu.

Tak čo potom z takej múdrosti? Kam nás to vlastne vedie? Ak nás nevie doviesť k podstate ľudského života, ak nás nevedie k skutočnej pravde, tak kde sa s tým ľudským poznaním rútime? Čo bude na konci toho všetkého?

Ak vlastnou múdrosťou nedokážeme spoznať Boha, tak čo objavíme s tou svojou múdrosťou na konci? Kam nás zavedie? Prišiel mi na um jeden rozhovor apoštola Pavla s kráľom Agripom a prokurátorom Festom a práve on v jeden moment povedal Pavlovi: Blázniš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ženie ťa do bláznovstva. Ten obsah rozhovoru bol iný, Pavol hovoril o Ježišovi. Ale mám pocit, že práve toto sa nám ľuďom deje. Naše poznanie, naša múdrosť nás ženie do ľudského bláznovstva. Dokážeme sa sofistikovane zabíjať, viesť vojny, ľudské poznanie a múdrosť využívame na ničenie samých seba a pre svoje vlastné pohodlie ničíme zem, na ktorej žijeme. Naša múdrosť a naše poznanie nás vedie k zániku a my to nevieme zastaviť.

Vedecký svet až na pár výnimiek dnes verí, že z neživej hmoty vzniklo všetko živé, že neživá neorganizovaná hmota dokázala vytvoriť taký komplexný a sofistikovaný život na zemi, aký dnes poznáme. Samozrejme na to nie sú dôkazy, je to nevedecké, ale aj tak tento názor vo vede pretrváva a považuje sa za vedecký. Naša múdrosť a poznanie nás nedoviedla k Bohu, k Stvoriteľovi neba a zeme.

Takže sa nečudujem, že Pán Boh musel v jeden moment rozhodnúť, že na ľudský rozum sa jednoducho spoľahnúť nedá. Že my ľudia ho jednoducho nepochopíme a nedokážeme spoznať a tak urobil zásadné rozhodnutie. ...zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania (o Kristovi)...

Vždy, keď si tento text čítam, čudujem sa, ako to apoštol Pavol nazval „bláznovstvo kázania o Kristovi“. Vyznieva to veľmi hanlivo, keď si tie slová prečítame v dnešnej dobe. A najmä my kresťania, keď vieme, o čo ide, zdá sa nám, že apoštol trochu prestrelil.

Ale v jeho dobe to, čo zvestoval ako evanjelium, bolo skutočne bláznovstvo. Akonáhle ste v tých časoch začali rozprávať o človeku, ktorého Rimania popravili na kríži, bolo to hneď podozrivé a podivné. Takýto rozsudok sa udeľoval ozaj iba veľkým zločincom a ten, kto zomrel na kríži, predsa nemohol byť dobrý človek.

A ďalším problémom bolo hovoriť o tom, že Boh sa stal na nejaký čas človekom a prišiel na zem. Prečo by to nejaký Boh robil? Aký by to malo zmysel, prečo by sa tak ponižoval a strápňoval? Boh je Boh a človek je predsa človek.

A keď začnete hovoriť o tom, že ten Boh v podobe človeka si nechal ubližovať od ľudí, že trpel od ľudí bolesť a nič nespravil, tak toto je z ľudského pohľadu ozaj bláznovstvom.

Ako si taký slabý Boh vybuduje u ľudí rešpekt? Ako sa budú ľudia takého Boha báť? Ako môže byť taký Boh Bohom, keď si s ním ľudia môžu robiť, čo len chcú?

Tomu má človek uveriť? Veď je to všetko bláznivé, nepochopiteľné, neakceptovateľné! Nám inteligentným a múdrym ľuďom to predsa zneje hlúpo, to nemá logiku, tomu sa nedá veriť.

A teraz si predstavte, že toto si Pán Boh vybral. Presne toto, čo nám rozumným a „múdrym“ ľuďom znie tak bláznivo. U niekoho tieto informácie vzbudzujú pohoršenie, u niekoho je to bláznovstvo, ale tak či onak je to pravda, ktorá sa nám zvestuje už roky ako evanjelium.

Tým, že sme mnohí od detstva vyrastali v kresťanských rodinách, tým je to pre nás jednoduchšie. Od detstva o tom počúvame, takže nám to nezneje tak čudne, ale neveriacemu človeku, ktorý prvýkrát počúva o tom, že Boh sa stal človekom a trpel od vlastného stvorenia a nakoniec aj zomrel násilnou smrťou ako zločinec, to je neprijateľná informácia. Toto je však Božia moc a Božia múdrosť. Pán Boh si jednoducho vybral takúto cestu a nám ľuďom dal na výber. Prijmeš túto zvesť a necháš sa zachrániť Božím bláznovstvom? Alebo sa poberieš s ľudskou múdrosťou rovno do zatratenia? Toto máme na výber.

Či Boh neobrátil múdrosť sveta na bláznovstvo?

Naša múdrosť nás vedie do bláznovstva. Podľa evolučnej teórie by sme sa mali vyvíjať. Vývoj je postup k lepšiemu, kvalitnejšiemu. Ale je to práve naopak, naša múdrosť nás vedie do šialenstva, degradujeme sa, ničíme samých seba a vyzerá to tak, že sme na najlepšej ceste k samodeštrukcii.

Takže si, bratia a sestry, vyberte Božie bláznovstvo alebo ľudskú múdrosť.

AMEN

Piesne: pašie

Texty: pašie