2. adventná 2023

Kázňový text: 1M 32,1-22

Jedno z najfrekventovanejších Božích mien, ktoré sa spomína v Biblii je pomenovanie ELOHIM. Je použité v Biblických textoch viac ako 2000 krát. Do slovenčiny sa prekladá znova jednoduchým slovom Boh. Je to veľmi podobne slovu El, o ktorom sme hovorili minulý týždeň.

Ale má svoje zaujímavosti. Jednou z nich je, že je to vlastne množné číslo od hebrejského slova ELOAH, ktoré sa však v takomto tvare používa veľmi zriedka. Je to zvláštne, ale v hebrejskej Biblii sa pod týmto množným číslom vždy chápe jediný Boh v celej svojej sile a majestátnosti. Možno vám napadne otázka, či to nemá súvis s Božou Trojjedinosťou. Toto zodpovedať neviem.

Prvýkrát sa s týmto pomenovaním Boh stretneme hneď na začiatku Biblie: Na počiatku stvoril Boh (ELOHIM) nebo a zem... Teda Boha, ktorý nesie meno ELOHIM môžeme spoznávať v prírode, v jeho dielach, ktoré vytvoril a vo všetkom, čo spravuje. Jeho silu a moc môžeme vidieť v prejavoch prírody, ktorá nás niekedy dokáže ohromiť a prestrašiť. Keď vidíte niekedy v televízii záplavy, alebo snehové víchrice, ktoré sa niekde na zemi vyskytnú, alebo si uvedomíte silu mora a morských vĺn, či nejakú sopečnú činnosť a vidíte, aký je človek proti tomu bezmocný, tak si vtedy pomyslite na Boha, ktorý toto všetko ovláda a ktorý to má všetko v rukách. Boh ELOHIM je strážcom prírodných zákonov a tvorcom sveta.

Ale dnes budeme o Božom mene ELOHIM hovoriť v spojitosti s patriarchami a životným príbehom Jákoba. Pán Boh ako ELOHIM sa predstavil práve Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi.

TEXT: 1M 32,1-22

Každý z patriarchov spoznával Boha inak. Abrahám počúvol Boží hlas a uveril Božím zasľúbeniam, že z neho vyjde veľký národ a dostane do vlastníctva Kanaánsku zem. Potom prišiel moment, keď Pán Boh skúšal jeho vieru a chcel, aby obetoval svojho jediného syna Izáka. Samozrejme, že skúška viery bola veľkou školou i pre samotného Izáka, ktorý sa mal stať obetným baránkom, ale Pán Boh to v poslednej chvíli zastavil. No a svoju skúsenosť s tým, aký je Boh, musel zažiť aj Jákob.

Zo začiatku sa správal v živote dosť detinsky. Bol druhorodený syn a to znamenalo, že je odsúdený hrať celý život v rodine iba druhé husle. Prvorodený bol Ézav a to znamenalo, že on zdedí otcovo požehnanie a bude pokračovateľom zasľúbenia, ktoré dostal Abrahám a po ňom Izák. Očividne však Jákob v tom videl oveľa väčšiu hodnotu ako jeho brat Ézav. Od detskej besiedky všetci vieme, ako raz po neúspešnej poľovačke vymenil Ézav svoje prvorodenstvo za misu šošovice. Ale bolo to skutočne niečo dedinské, keď išlo do tuhého, tento moment nikto nespomínal.

Jákob však navedený vlastnou matkou ukradol bratovi požehnanie, pretože sa vydával pred otcom za Ézava. Toto bol rozhodujúci moment. Aj keď k nemu prišiel podvodom, predsa len na neho položil otec Izák ruky a povedal, že bude požehnaný a bude nositeľom Abrahámových zasľúbení. Myslím, že Jákobovi nešlo ani tak o otcovo dedičstvo ako práve o to požehnanie od Boha, ktoré mu zaručovalo úspech.

Myslíte si, bratia a sestry, že byť požehnaný Hospodinov je dôležitá vec pre vás a vašu budúcnosť? Cítite sa požehnaný? Túžite po Božom požehnaní? Jákob to pokladal za veľmi dôležité, bol ochotný kvôli tomu podvádzať a klamať.

Požehnaný Bohom neznamená byť len šťastný. Požehnaný, znamená byť súčasťou Božích plánov, súčasťou Božích zasľúbení. Znamená to byť súčasťou toho, čo Boh v tomto svete koná. Keď si vás Pán Boh používa na dobré veci, ste požehnaní. Keď sa cez vás uskutočňuje Jeho vôľa, ste požehnaní. Keď stojíte v nejakej Božej službe, prináša to do vášho života požehnanie. Ak vyučuje niekto deti Božím pravdám, ak niekto spieva v spevokole a oslavuje tým Boha, ak niekto pracuje v mládeži, vyučuje Božiemu slovu iných, ak niekto navštevuje chorých a rozpráva im o Bohu..., to všetko je požehnanie, lebo stojíte v službe Bohu. Vás a váš život to robí zmysluplným.

To bolo na Jákobovi obdivuhodné, aj keď k tomu požehnaniu prišiel podvodom a klamstvom. Treba povedať, že mu to Pán Boh potom celý život pripomínal, takže určite to veľakrát oľutoval. Nakoniec sa nestal ani dedičom otcovho majetku a bratovi tiež nerozkazoval. Pán Boh mu však požehnanie dal a postaral sa o neho natoľko, že mal dosť pre seba, aj dosť na rozdávanie.

Jákob sa o Bohu naučil, že poslúchať Ho je nutnosť, aj keď to stojí veľa námahy a aj keď je potrebné priniesť veľké obete.

Jákobovi sa u svojho strýka Lábana žilo dobre. Odpracoval si pri Lábanových stádach 14 rokov za svoje manželky a potom ešte 6 rokov s tým, že si stáda oviec podelili. Ale potom už bolo Jákobovo požehnanie pre Lábana a jeho sluhov provokačné. Darilo sa mu oveľa viac ako Lábanovi a bolo logické, že to dlho spolu vedľa seba nevydržia. Jákob zobral svoje manželky, svoje služobníctvo a svoje stáda a od Lábana ušiel. Veľmi dobre vedel, že zasľúbenie od Boha sa vzťahuje na Kanaánsku krajinu a on sa musí vrátiť na miesto, ktoré mu prisľúbil Boh.

Keď ho však Lában dostihol pochopil, že za sebou nemôže nechávať nepriateľov. Zmieril sa teda s Lábanom a pokračoval ďalej do Kanaánu. Lenže tu ho čakala ďalšia nevyriešená minulosť. Mohol sa vydať do inej časti krajiny, aby sa s Ézavom nestretol, ale to by nebolo to správne riešenie. ELOHIM, Boh Abrahámov a Boh Izákov, ho vedie k tomu, aby sa vyrovnal s minulosťou, aby si usporiadal vzťahy s tými, ktorým v živote ukrivdil. Jákob sa toho stretnutia veľmi bál. Nevedel, čo od Ézava môže čakať. Keď pred 20 rokmi utekal z Kanaánu, Ézav mu dal vedieť, že keď otec zomrie, tak ho určite zabije.

Ono je to v živote tak. Ak sa chcete pohnúť ďalej, musíte sa vyrovnať s minulosťou. A tak Jákob prichádza k hraniciam Kanaánu a ako prvé posiela odkaz bratovi: Takto vraví tvoj sluha Jákob: U Lábána som býval ako cudzinec a zostal som tam až doteraz. Nadobudol som si tam voly, osly, ovce, sluhov i slúžky a posielam posolstvo svojmu pánovi, aby som našiel milosť v tvojich očiach. Je v ňom veľa pokory, ktorú veľký Jákob musel vysloviť v jednej vete.

My by sme možno začali tým, že si asi zabudol na to, ako si mi predal prvorodenstvo za misu šošovice. Ale Jákob bol iný. Vie, že voči Ézavovi to nebolo fér a dalo sa to urobiť aj inak. Ale nemôže cúvnuť, nemôže utiecť, pretože ho tam poslal Boh (ELOHIM). Pre budúcnosť je toto zmierenie s bratom veľmi dôležité. Keď sa dopočuje, že Ézav ide oproti so 400 mužmi, neostáva mu nič iné iba sa modliť. Hovorí Bohu, že to bola jeho vôľa, aby sa vrátil do svojho rodiska a sľúbil si mi, že so mnou naložíš dobre.

Rozhodne sa poslať dary v niekoľkých etapách naproti Ézavovi, dúfajúc, že to obmäkčí jeho srdce. Pritom logika hovorí, že o nič Ézava nepripravil. Nezobral nič z otcovho majetku. Keď pred 20 rokmi odchádzal z Kanaánu, zobral si len pár vecí do batoha na chrbát. Všetko dedičstvo ostalo Ézavovi. Ale toto nie je podstatné. Podstatné je vyriešiť minulosť. Jákob mal pochopiť, že požehnanie nestojí na bohatstve, na stádach oviec, či tiav, ale na poslušnosti Bohu a na zmierení.

Myslím, že každý z nás by našiel vo svojom živote takéhoto ukrivdeného Ézava. A každý z nás už v sebe zažil také Božie nutkanie: Choď, navštív toho človeka, porozprávaj sa s ním, odnes mu nejakú drobnosť a nájdi v tomto vzťahu pokoj. Ale my máme veľké oči, plné strachu a obáv z toho, čo všetko sa nám môže stať. Predstavujeme si, ako nás vyženie, ako nám vynadá, čo všetko od neho môžeme čakať. A pri tom si neuvedomujeme, že to Pán Boh celé vopred pripravil.

ELOHIM, Boh Abraháma a Boh Izáka, to stretnutie vopred nachystal. Neboli potrebné dary, ani komplikované prípravy, stačilo len prísť a objať brata.

Jákob v ten deň zažil s Bohom úžasnú skúsenosť. Boh je ten ktorý dokáže nachystať a pripraviť veci vopred. ELOHIM je Boh, ktorý je láskavý k človeku a aj keď od nás čaká ťažké rozhodnutia, On sám robí prípravy. Keď prišiel moment stretnutia, Jákob mimo iného povedal Ézavovi: ...lebo keď som sa díval na tvoju tvár, akoby som bol videl Božiu tvár, taký si bol ku mne láskavý.

Veľa strachu pre nič. Boh ELOHIM je tým, ktorý nám chystá našu budúcnosť a nie je len pánom nad prírodou, On vstupuje aj do ľudských sŕdc, aby ich obmäkčil a pripravil. Skúste byť pozorní a citliví na Božie volanie, keď nás vyzýva k tomu, aby sme sa vyrovnali s minulosťou, pretože len tak sa slobodne môžeme pohnúť k našej budúcnosti. A buďte požehnaní Bohom.

AMEN

Piesne: Rosu dajte...; 6; (20); 4; 14; A 2, 653/4

Texty: Malach 3, 1 – 4; Fil 1, 3 – 11; Luk 3, 1 – 6