10. po Sv. Trojici 2021

Kázňový text: 1M 18,22-33

Musím sa priznať, bratia a sestry, že pre mňa je tento starozmluvný text fascinujúci. Ozaj jeden z najoslovujúcejších textov Starej zmluvy, ktorý umožnil spoznať Pána Boha. Keď si prečítate rozhovor Abraháma s Bohom a potom si položíte otázku, čo nás toto slovo učí o Bohu, tak získate veľmi zaujímavý pohľad na Boha a na jeho postoj k človeku a k hriechu.

Ten text veľmi veľa hovorí aj o Abrahámovi a o tom, aký mal vzťah s Bohom, ako veľa mu Pán Boh dovolil, len preto, aký Abrahám bol. A keď si predstavím novozmluvné texty, ktoré hovoria o tom, aká je silná modlitba a čo všetko dokáže modlitba úprimne veriaceho človeka, tak toto všetko sa dalo vyčítať z tejto starozmluvnej kapitoly ešte pred príchodom Pána Ježiša Krista.

Tak aký bol Abrahám? Myslím, že bol Bohu bližšie, ako si to vieme predstaviť. Tá kapitola opisuje, ako sa s ním Boh rozpráva ako s najlepším priateľom. Verše predtým opisujú, ako Pán Boh zvažuje, či má, alebo nemá zatajiť pred Abrahámom, čo mieni urobiť zo Sodomou a Gomorou. A potom sa Boh rozhodne, že mu to povie, že s ním tie veci preberie a vezme do úvahy jeho názor. Rozumiete tomu, bratia a sestry? Pán Boh, Stvoriteľ sveta, sa radí s Abrahámom, s obyčajným človekom, so svojím priateľom a po rozhovore s ním zmení svoje rozhodnutie. Uvedomte si, že nie v nejakej banálnej veci. Išlo tu o život tisícov ľudí.

Máte, bratia a sestry, niekoho blízkeho, s kým preberáte svoje životné rozhodnutia? Komu sa zdôveríte? Otvoríte pred ním aj osobné problémy, či problémy rodiny? V manželstve by to mal byť manžel, či manželka, ale môže to byť aj dobrý priateľ, či pre ženy nejaká priateľka. Jednoducho blízki ľudia, s ktorými sa poradíte, komu sa vyplačete na ramene. Biblia hovorí, že Boh chce byť a môže byť pre človeka takouto blízkou osobou.

To, čo robil Abrahám v rozhovore s Bohom, vnímam ako intenzívnu modlitbu. Ale keď to čítate, je to skôr rozhovor dvoch kamarátov, ktorí riešia ťažké veci. Pritom neboli rovnocenní. Boh je ten, kto sa rozhodol potrestať hriech a rozhoduje o živote a smrti tisícov ľudí, a Abrahám je obyčajný smrteľník, ktorý sa snaží presvedčiť Boha, aby to nerobil, aby sa zmiloval, aby zvážil svoje rozhodnutie.

Ale všimnite si, že Pánu Bohu záleží na tom, čo si Abrahám myslí. Akceptuje jeho názor. Je ochotný zmeniť svoje rozhodnutie len preto, že o to žiada Abrahám.

Uvedomujete si, bratia a sestry, čo nás táto situácia učí? Čo nám tie momenty chcú povedať? Ak si poslušný Bohu, tak si buď istý, že Jemu záleží na tvojom názore. Pán Boh je ochotný vypočuť si nejakého Jaroslava Petra v nejakej maličkej Európe, v zastrčenom Slovensku, v nijako významnej dedine v Obišovciach (nechcem tým nikoho uraziť). Ak dôveruješ Bohu, môžeš s Ním rozprávať ako s blízkym človekom.

Ak vás občas prepadne taká beznádej a zdá sa vám neuveriteľné, že by Boh mohol urobiť niečo na základe vašej modlitby, tak si prečítajte túto 18. kapitolu 1. knihy Mojžišovej, aby ste si pripomenuli, ako bol Pán Boh na základe Abrahámových prosieb ochotný zmeniť svoje vážne rozhodnutie. A ozaj tu nešlo len o nejaké počasie, či bude doobeda svietiť slnko, alebo bude pršať. Išlo tu o životy tisícok ľudí a Pán Boh bol ochotný zjednávať sa s Abrahámom v absurdných a ozaj neporovnateľných číslach. I riekol Hospodin: Ak v Sodome, v obvode mesta nájdem päťdesiat spravodlivých, odpustím kvôli nim celému tomu miestu. Odpustí, to znamená vymaže hriechy týchto ľudí a nebude ich viac spomínať. Boli to dve veľké mestá s okolitými dedinami či osadami a Abrahám vyprosí ich záchranu, ak sa tam nájde aspoň 10 spravodlivých ľudí. Pri tisícoch nespravodlivých stačí ak sa nájde 10 spravodlivých? Áno, Pán Boh bol ochotný pristáť na túto čudnú milostivú taktiku v nelogických a neporovnateľných číslach. Prečo? Pretože Abrahám je Božím priateľom. Je blízky Božiemu srdcu. Lebo Bohu na Abrahámovi záležalo.

Mohol by som urobiť niečo také aj ja? To je to, nad čím rozmýšľam. Mohol by si to urobiť ty, milý brat, milá sestra? Môžeme vyprosiť pre ľudí nejaký čas Božej milosti? Môžeme vyprosiť odpustenie hriechov pre niekoho iného? Ak si Bohu blízky, tak prečo nie? Môžeme oddialiť Boží súd? Môžeme pozdržať Boží hnev? Áno! Keď čítam Abrahámovu prosbu za Sodomu a Gomoru, tak si uvedomujem, akú moc máme vďaka modlitbe.

Nechcem dnes, v dnešnú kajúcu nedeľu, riešiť hriechy Sodomy a Gomory, rozoberať homosexualitu, aj keď by bolo pokrytecké sa tomu vyhnúť a vôbec to nespomenúť. Biblia opisuje, v čom bol problém týchto miest a ich okolia. Bola to sexuálna zvrhlosť a deviácia. Podľa hriešneho mesta Sodomy vznikol vlastne pojem „sodomia“. Dnes sa to slovo vytratilo zo slovníkov a je to také maličké tabu. Samozrejme ten vývoj bol postupný. V minulosti až v podstate do stredoveku sodomia bola definovaná ako rad rôznych neprirodzených sexuálnych praktík, najmä homosexualita a zoofília (styk so zvieratmi) a potom aj pohlavná zvrhlosť a sexuálna deviácia vôbec. V súčasnosti však z definície tohto slova vypadla homosexualita, ostala len zoofília a sexuálna deviácia. Ale pohľad Biblie je v tejto veci jasný a nemenný.

Sodoma a Gomora je svedectvom o morálnom úpadku vyspelej spoločnosti. Možno nevieme všetky detaily toho, ako tieto mestá fungovali, ale vieme, že keď sa Lót rozhodoval, kam pôjde, aby sa jeho pastieri stále nenaťahovali s Abrahámovými, tak si vybral úrodnejšie údolie a jednoznačne bohaté mestá, ktoré sa tam nachádzali. Vybral si celé Okolie Jordánu až na východ po Sodomu. Lót sa nakoniec napriek zvrhlej morálke k týmto ľuďom pridal. Prestal žiť ako kočovník a pastier a nasťahoval sa ako cudzinec medzi nich, keď si kúpil v Sodome dom. Naučil sa žiť medzi tými ľuďmi, aj keď nepraktizoval ich spôsob života. Ale jeho dcéry si mali vziať mladíkov z toho mesta. Lót sa jednoducho prispôsobil. Pohodlný život prevýšil všetky mínusy tohto mesta.

Ale keď to porovnáte s Abrahámom, zbadáte ohromný rozdiel. On si získal úctu a vážnosť obyvateľov krajiny, medzi ktorými sa pohyboval, ale držal si od nich odstup. Manželku pre svojho syna Izáka si dal priviesť z Chaldejského Úru a keď zháňal hrob pre svoju ženu Sáru, napriek ponuke, že ho môže dostať zdarma, si ho radšej regulárne kúpil, aby nebol voči týmto ľuďom zaviazaný.

Myslím, že by sme tu mohli hodiny rozprávať o tom, ako sa veriaci ľudia dokážu prispôsobiť dnešnému svetu a hriechu v ňom. Ako nás dokáže opantať pohodlný život a my ustúpime z mnohých svojich zásad a princípov. Ako je pohodlné napríklad pustiť si doma v nedeľu nejakú bohoslužbu, či náboženský podcast a žiť si svoju osobnú vieru a opustiť tak spoločenstvo, cirkev. Ako si zvykneme v pohodlí užívať nedeľný deň na výletoch s rodinou bez Boha a bez spoločenstva. Ako si dokážeme zvyknúť na hriech, ktorý je okolo a ako nám časom prestane vadiť. A prejde nejaký čas a ani si neuvedomíme, že vlastne náš život sa už v ničom nelíši od života neveriacich ľudí.

Tá historická udalosť je zaznamenaná, aby sme si uvedomili, že ide o masy, ale aj o jedincov. Dnešný svet nevidí, že je tu len vďaka pár verným Božím priateľom. Ak Biblia opisuje, ako by bol Boh zachránil kvôli 10 spravodlivým dve veľké mestá, tak si myslím, že kvôli niekoľkým verným ľuďom tu Pán Boh udržuje tento hriešny svet. Viem, že je to téma, o ktorej ani veriaci ľudia nechcú hovoriť, pretože je to veľmi citlivé. Je pandémia, ktorú zažívame, Božím trestom? Sú výkyvy počasia a následné hurikány, záplavy, požiare, neúroda Božím trestom?

Pripomeniem len, že zničenie mesta Jeruzalema Rimanmi v roku 70 bol Boží trest za hriechy Izraela, tak ako zničená Sodoma a Gomora bola jednoznačným Božím trestom. I jedno i druhé potvrdzujú slová samotného Pána Ježiša. Povedať, že pandémia a veci s ňou súvisiace sú trestom za hriešnosť ľudí vyznieva veľmi fanaticky. Lepšie to znie, že je to pre nás vztýčený Boží prst, alebo Božie napomenutie, pretože hovoriť o tom ako o Božom súde nám veľmi mení obraz Boha. Sme naučení opakovať, že Boh je láska a do tejto predstavy o Bohu nám Božie súdy a Božie tresty nesedia.

I Lót si zvykol na hriechy miestnych obyvateľov a nezdalo sa mu to až také zlé. Žil s tými ľuďmi a upokojoval sa s tým, že je to v podstate dobré. Aj my prežívame podobné pocity. Sem tam nás niečo veľmi pobúri, vyvedie z rovnováhy, nazlostí, ale po čase si povieme, že je to ešte stále dobré. Že svet a ľudia v ňom ešte nie sú až taký zlí.

Mali by sme si, bratia a sestry, uvedomiť, že v tomto svete to vôbec nie je dobré. Náš svet sa šialeným tempom vzďaľuje od Boha a Božích princípov. Tým trendom sa veľmi rýchlo blížime k naplneniu slov Pána Ježiša o tom, že keď ...príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi?

Bratia a sestry, nepodobáme sa viac na toho Lóta, ktorý sa prispôsobí hriešnemu svetu a naučí sa robiť kompromisy? Pritom by sme mali byť viac ako Abrahám, ktorý sa intenzívne modlí za milosť a záchranu a vyprosuje ešte pár dní kvôli tým spravodlivým. Si ako Abrahám, alebo si v tomto svete ako Lót?

Amen

Piesne: Najsvätejší...; 452; 330; (459); 628; A 58; 656/4

Texty: Žalos 3, 37 – 44; Ž 51, 12 – 17; R 2, 1 – 11; Luk 19, 1 – 10