1. slávnosť svätodušná 2023
Kázňový text: J 16, 6-12
Slávime dnes, bratia a sestry, Svätodušné sviatky v Svätodušnom kruhu, ktorým sa uzatvára slávnostná polovica cirkevného roka. Patrí tu Ježišovo vstúpenie na nebesá, zoslanie Ducha Svätého a budúca nedeľa so sviatkom Svätej Trojice.
Náš dnešný kázňový text hovorí o tom, ako Pán Ježiš vysvetľuje učeníkom, že je dôležité, aby On od nich odišiel. Pre nás, keď si to čítame skoro po 2000 rokoch, je to nezaujímavý text, pretože nám chýba zážitok s telesným Ježišom Kristom. Nikdy sme nezažili chvíle a momenty, ktoré zažili učeníci na vlastnej koži. Všetky tie spoločné chvíle, priateľstvo, ale aj postupné spoznávanie toho, kto Ježiš je. Všetky tie šokujúce zázraky, od nepochopiteľných uzdravení, cez rozkazovanie prírode až po vzkriesenia z mŕtvych. Tri roky nie je síce veľa, ale nie je ani málo, keď s Ježišom strávili skoro všetok ten čas.
Potom prišlo to ponižujúce zajatie, umučenie a smrť, čo ich úplne položilo, ale potom veľkolepé vzkriesenie a nový zážitok. Ten, o ktorom si mysleli, že je mŕtvy, je znova živý. Bola to najväčšia vec, ktorú počas troch rokov s Ježišom zažili. A zrazu do toho, keď je znova všetko dobré, keď to všetko zlé je už za nimi a čaká ich skvelá budúcnosť, veď Ježiš žije a prekonal smrť, prichádza moment, keď im oznamuje, že je pre nich lepšie, ak odíde.
Ako môže byť odchod lepší? A pre koho to má byť lepšie? Pre tých, ktorí tu ostávajú? Ježiš tým oznamoval učeníkom: Už ma nikdy neuvidíte. To znamenalo, že odchádza navždy. Ako môže byť niečo také lepšie?
Je to presne tak, ako keď nám zomrie niekto blízky. Za roky života sa s tým človekom zblížite, zvyknete si na neho, stane sa súčasťou vášho života. Potrebujete ho, spoliehate sa na neho a zrazu vám ten človek odchádza. Môže to byť lepšie?
Takto to vnímali vtedy učeníci. Ale telesne prítomný Ježiš by mohol byť prítomný len pri niektorých ľuďoch. Tá telesná prítomnosť Boha na tejto zemi bola veľmi obmedzujúca, aj keď učeníkom toto vyhovovalo. Ježiš však nebol iba učeníkov, ale je Bohom všetkých. Takže smútok, ktorý im naplnil srdce v ten moment bol prirodzený, ale bolo dôležité, aby Ježiš z tejto zeme odišiel, pretože prišiel niekto, kto nám tu telesnú prítomnosť Ježiša nahradil. Keď odídem, pošlem vám Ducha Radcu. A toto sa stalo práve na Letnice.
Bolo to pre učeníkov iné. Telesnú prítomnosť Boha v podobe človeka nahradila duchovná prítomnosť v podobe Svätého Ducha. Ale oni veľmi rýchlo pochopili, že aj táto forma má svoje výhody.
My, bratia a sestry, sme túto zmenu nezažili. Nemali sme možnosť prísť za Ježišom a opýtať sa ho, keď niečomu nerozumieme, nemali sme možnosť sa ho dotknúť, rozprávať sa s Ním ako s človekom. Na strane druhej máme možnosť neprestajnej prítomnosti Ducha Svätého. Nemusíte niekam cestovať, aby ste stretli Krista, nemusíte nikam chodiť. Je vždy tam, kde ste aj vy. Chodí tam, kde chodíte aj vy, a keď sa k nemu chcete ozvať, stačí, ak to urobíte v myšlienkach vo svojej hlave.
Súčasná veda rieši ako komunikovať cez myšlienky, ako prečítať myšlienky a ovládať nimi povedzme nejaký prístroj. Pokúšajú sa o to už mnohé roky. Ale Pán Ježiš túto komunikáciu vymyslel už pred 2000 rokmi. Tým, že odišiel z tejto zeme a poslal nám Ducha Radcu, ktorý je neprestajne pri nás prítomný, naučil nás komunikovať s ním cez naše myšlienky. Stačí začať myslieť na Boha a v tom momente ste s ním spojený skrze Svätého Ducha. Nemusíte to vysloviť svojimi ústami, nemusíte to písať na papier, ani do mobilu, ani niekde do počítača. Na komunikáciu s Bohom vám úplne stačia vaše myšlienky. To je tá výhoda, ktorú nám svojím odchodom Pán Ježiš umožnil. Pán Boh je nám vďaka tomu najbližšie, ako sa len dá, už to v podstate bližšie ani nejde.
Toto je ten komunikačný kanál jedným smerom. Duch Svätý bol vyliaty na Letnice na túto zem, aby nám Boh mohol byť skrze Neho bližšie. Je tu, počuje nás, pozná naše myšlienky. Ale komunikácia musí fungovať aj opačným smerom. Vieme, že Boh nám rozumie, počuje nás, pozná naše uvažovanie. Ale čo opačne?
Počujeme aj my Pána Boha? Poznáme jeho myšlienky? Rozumieme, keď nám On sám chce niečo povedať? Aj od toho je tu osoba Ducha Svätého. Pán Ježiš vysvetľuje učeníkom, že Duch Svätý príde, aby poučil svet o troch dôležitých veciach. A pri tom sa dnes chcem ešte s vami zastaviť.
Pán Ježiš hovorí: A keď príde, poučí svet: o hriechu a o spravodlivosti a o súde...
Tá prvá myšlienka, ktorú som si z Ježišových slov všimol, je, že Duch Svätý nás poučí. Tu nie je použité žiadne autoritatívne slovo. Duch Svätý nerozkazuje, neurčuje, nenariaďuje... On prichádza s poučením.
Keď som bol farárom v Chyžnom, robili sme niekoľko táborov v rekreačnej oblasti Predná hora. Mimo toho, že je tam nejaký hotel a mnoho súkromných chát, je tam aj protialkoholická liečebňa. Pamätám sa, že keď sme tam boli prvýkrát a išli sme okolo na prechádzku, bol to uzatvorený komplex, do ktorého sa nedalo dostať dnu ani vyjsť von. Ale postupne sa ten ústav menil a keď sme tam boli s deťmi poslednýkrát, chodili sme do ich jedálne počas tábora na obedy. Stále je to protialkoholická liečebňa, kde liečia už aj iné závislosti, ale zmenil sa prístup. Prichádzajú tam ľudia dobrovoľne, lebo pochopili, že potrebujú odbornú pomoc. Nie je to už o nejakom násilnom prevychovávaní. Zmenilo sa to na poučenie a vysvetľovanie.
To je presne to, čo som si uvedomil, keď Pán Ježiš hovoril o pôsobení Ducha Svätého učeníkom. Je tu na to, aby poučil svet, teda ľudí vo svete, o troch dôležitých veciach. Ale už to ozaj nie je o rozkazovaní a nariaďovaní, ale o poučení. Je to o možnostiach, ktoré nám ľuďom ponúka, ale je to iba na nás, či sa poučiť dáme, alebo nie.
Prvá vec, ktorú má na starosti Duch Svätý je poučiť svet o hriechu. Znie to veľmi jednoducho, ale v praxi je to veľmi komplikované. Hriech je prestúpením Božej vôle a prácou Ducha Svätého v tomto svete je učiť ľudí, čo sa Bohu nepáči. Najjednoduchšie to je tak, že postavíte pred človeka nejaké normy správania, normy života a keď sa do tých noriem nevtesnáte, tak to logicky znamená, že ste spáchali niečo zlé.
Lenže žijeme v dobe, keď ľudia nechcú rešpektovať žiadne normy. Ak sa pokúsite poukázať alebo napomenúť niekoho za nejaké nesprávne konanie, budete veľmi často počuť otázku: Kto to povedal? Kto rozhodol, že toto je správne a to čo ja robím je nesprávne? Ja s tým nesúhlasím! Ja mám na to iný názor!
Ľudia si dnes nechcú pripustiť, že existuje nejaká „norma normans“ – teda normujúca norma, podľa ktorej môžete posúdiť každé konanie, každú myšlienku, každého človeka. Ale práve toto je práca Ducha Svätého. Priviesť ľudí k tomu, aby sa naučili rešpektovať tú základnú životnú normu a tým je Boh a jeho slovo. V podstate je to zápas o to, kto je prvý a najdôležitejší na tomto svete. Je to Boh, alebo som to ja človek? To je pointa prvého prikázania, ktoré hovorí o tom, že Boh je iba jeden a jemu sa musíš podriadiť. Ale ak na ten piedestál posadíš seba, tak si spáchal hriech. Práca Ducha Svätého je naučiť človeka, že Boh určuje normy v tomto svete a v týchto normách musíš žiť svoj život a pohybovať sa.
Tá druhá vec, ktorú učí Duch Svätý je učenie o spravodlivosti. Týka sa osoby Pána Ježiša Krista. Konkrétne: ...o spravodlivosti, že idem k Otcovi a viac ma neuvidíte; Znie to čudne. O akú spravodlivosť ide? Spravodlivosť v tom, že Ježiš sa vracia späť k svojmu Otcovi. To znamená, že splnil svoje poslanie na zemi a že je spravodlivé, že sa môže vrátiť. Ale táto spravodlivosť sa týka aj nás. Duch Svätý nás najprv má poučiť o hriechu, to znamená, že človek spozná pred Bohom svoju nehodnosť a nedostatočnosť a aj to, že ako hriešny nikdy neobstojíme pred Bohom. Ale Božia veľmi čudná spravodlivosť hovorí, že jeho Syn zobral na seba neprávosti a hriechy všetkých nás. Z tých nehodných a hriešnych sa vďaka Ježišovi stali ospravedlnení. Toto je dôležitá myšlienka, ktorú nám prináša Duch Svätý. Ježiš sa môže vrátiť, lebo dokončil dielo, na ktoré ho Boh poslal.
Tretie poučenie sa týka nerozhodných a špekulujúcich ľudí. Duch Svätý má poučiť svet o Božom súde, ktorý je istý a ktorý na konci vekov príde. A ...o súde, že knieža tohto sveta je už odsúdené.
Je toto až také dôležité oznámiť ľuďom?
Myslím, že pre neveriacich ľudí je to dôležité oznámenie, pretože si majú uvedomiť, že raz budú niesť zodpovednosť za každý svoj skutok a každú svoju myšlienku. A že nič, čo urobia, či neurobia na tejto zemi, neostane nepovšimnuté a bez trestu.
Pre veriacich je toto poučenie dôležité z inej strany. Vidíme v tomto svete toľko zla a toľko duchovnej biedy, že strácame vieru v to, že to má ešte Pán Boh pod kontrolou. Je to prejav našej slabej viery. Duch Svätý má na starosti pripomínať nám, že diabol svoj boj už prehral. Je odsúdený a skončil. Tieto jeho čiastočné víťazstva na tejto zemi absolútne nič neznamenajú. A každý, kto neostane verný Bohu, sa v podstate pridáva na stranu toho, kto je porazený. ...knieža tohto sveta je už odsúdené. To je dôležitá pravda, ktorú Duch Svätý opakuje.
Takže tri dôležite veci o ktorých nás učí Duch Svätý. Máme vedieť, čo je to hriech a aký vplyv má na život človeka. Máme vedieť, čo pre nás Ježiš urobil a ako jeho spravodlivosť ovplyvňuje našu hriešnosť, pretože ten jeden spravodlivý zomrel za nás hriešnych a nakoniec máme vedieť, že súd je istá vec v živote človeka a že ten, kto nestojí na Božej strane, sa automaticky pridáva k tomu, kto je porazený.
Viete o týchto veciach pre svoj život? Poučil vás o tom Duch Svätý?
AMEN
Piesne: Najsvätejší...; 165; 175; 169; 178; A 41; 656/5
Texty: Sk 2,1–21; Ž 104,24–34.35b; R 8,22–27; J 15,26–27.16,4b–15
