5. po Veľkej noci 2023

Kázňový text: 2Tim 4,7

To, o čom chcem dnes, bratia a sestry, hovoriť, je jedna myšlienka z kurzu o výchove detí, ktorý sme pred pár týždňami skončili. Dnešná nedeľa patrí matkám, ale aj celkovo kresťanským rodinám a to, čomu sa dnes budeme venovať, s tým úzko súvisí. Budeme dnes rozmýšľať o dlhodobých cieľoch.

Dlhodobým cieľom napríklad pri výchove je to, čo chceme svojou starostlivosťou o dieťa dosiahnuť. Aké by malo byť a aký efekt má naša výchova priniesť. A to nie iba zajtra, o týždeň, či o mesiac, ale o desať, či dvadsať rokov. Ale chcem, aby to dnes nebolo iba o deťoch a ich výchove, ale aby sme uvažovali každý sám o sebe a pýtali sa, či som už ten svoj cieľ dosiahol? Som dnes tam, kde som chcel byť? Ako ďaleko som od toho svojho cieľa, od tých svojich túžob a predstáv?

Pokúsim sa to vysvetliť na hraní šachu. Šach bol v minulosti považovaný za kráľovskú hru. Je pri ňom veľmi dôležitá logika, taktické a strategické myslenie, cvičí sa pri ňom pamäť a je dôležité sa pri ňom sústrediť a dávať pozor.

Naučil som sa hrať šach, ale môj spôsob hry je skôr len reakciou na to, čo robí protihráč. To je dôvod, prečo nikdy nebudem vedieť túto hru hrať dobre. Neviem pri nej strategicky rozmýšľať, neviem uvažovať niekoľko krokov dopredu, neviem organizovať útok, viem sa iba brániť a reagovať na to, čo sa na šachovnici deje.

Je to vec postoja ľudí k životu a prístupu k životu. Máte dnes rodičov, ktorí vychovávajú a vplývajú na svoje deti tak, že reagujú len na aktuálne podnety, ktoré prináša život.

Dieťa dostane zlú známku v škole a tak na to rodičia primerane zareagujú, obmedzia televízor, počítač, prípadne mobil a začnú dozerať na to, aby sa dieťa doma viac učilo.

Alebo dajú dieťaťu doma nejakú prácu, dieťa to odignoruje a rodičia riešia, ako ho donútiť k poslušnosti. Akcia vyvoláva nejakú konkrétnu reakciu. To všetko je reagujúca výchova. Ja nehovorím, že je zlá. Len v nej chýba viac stratégie do budúcna.

Ale existuje aj druhý prístup. Sú rodičia, ktorí majú akúsi víziu toho, ako chcú svoje dieťa vychovať. Akoby trochu predbehli dobu. Nečakajú, kým dieťa príde s päťkou zo školy, oni sa tomu snažia predísť a začnú sa s ním učiť skôr. Vedia, že vzdelanie je dôležité a tak to nenechávajú na dieťati, ale zasahujú do jeho života, aby v budúcnosti dosiahli ten očakávaný efekt. Nečakajú na to, kým ich dieťa neposlúchne, aby zareagovali, oni už vopred sa tomu dieťaťu venujú a vysvetľujú mu veci, aby k niečomu takému vôbec nedošlo. A toto by sa dalo nazvať dlhodobý cieľ. Máte v hlave nejakú víziu, nejaký cieľ, ktorý by ste chceli dosiahnuť a už od malička na tom intenzívne pracujete.

Tomu sa tiež hovorí výchova, ale je trochu iná, je viac premyslená a viac organizovaná. Myslím, že práve toto sa zmenilo v prístupe k deťom. Nie sú to iba náhodné reakcie na to, čo sa práve teraz udeje v živote našich detí, je to skôr premyslené a organizované vedenie k nejakému konkrétnemu cieľu.

Samozrejme, že všetko má svoje za a svoje proti. V mnohých prípadoch dnes deti plnia sny a vízie svojich rodičov, nie sú to ich ciele, ani ich túžby, je to niečo, čo chce mama a otec, a k tomu svoje dieťa nasilu intenzívne tlačia.

Možno ste sa rozhodli, že vaše dieťa bude tanečníkom a bude chodiť na súťaže, lebo vám sa to páči. Je to váš dlhodobý cieľ a k tomu svoje dieťa od malička vediete. Vozíte ho na tréningy, sústredenia, podriaďujete tomu svoj, ale aj jeho život. A keď ho to už prestáva baviť, tak to miernym nátlakom alebo citovým vydieraním pretlačíte a v 18.-tke máte doma skvelého tanečníka. Váš dlhodobý cieľ ste dosiahli.

A tak to môže byť aj s mnohými inými koníčkami a záľubami. Môžete mať doma futbalistu, lekára, či lekárku, právnika, ITéčkara a podobne. Samozrejme, nemusí to byť veľký úspech, keď to dieťa robí celý čas nasilu a nemá k tomu vzťah. Rodičia si môžu povedať, že ich dieťa niečo vie, čo sa mu v živote zíde. Jednoducho dosiahli svoje.

Ale dlhodobý cieľ môže byť aj niečo iné. Tá túžba rodičov by mala byť vychovať seriózneho, svedomitého a zodpovedného človeka. Človeka, ktorý žije dobrý, poctivý a usporiadaný život, ktorý má morálne a etické zásady, na ktoré ste hrdí. To je dlhodobý cieľ. Myslím, že žiaden rodič nesníva o tom, že raz vychová zo svojho dieťaťa nejakého podvodníka, zlodeja, nejakého kšeftára, opilca, alebo lenivca, ktorý využíva sociálny systém a nechce sa mu pracovať. A predsa aj takýto ľudia tu okolo nás sú.

Keďže sme veriaci ľudia, tak k našim dlhodobým cieľom patrí aj to, aby naše deti boli veriace a mali vzťah k Bohu a žili každý deň praktický kresťanský život.

Čo myslíte, podarilo sa vám to? Keď sa na to teraz pozeráte s odstupom času, je to to, čo ste chceli? Je to tak, ako ste si to na začiatku mysleli a ako ste to plánovali? Naplnil sa vám váš dlhodobý cieľ?

Ja to nehovorím preto, že chcem byť nejaký sudca. Mám svoje deti a pýtam sa to aj samého seba ako otec, či sa mi to podarilo a či sa mi to podarí? Či to ide dobrým smerom a či je to to, čo som chcel pre svoje deti?

Nemyslím si, že sa môžeme vyjadrovať k rodine niekoho iného. Chcem, aby sme rozmýšľali každý o tej svojej. A je jedno, či ste vychovávali svoje deti s víziou a dlhodobým cieľom, alebo ste iba reagovali na to, čo život priniesol. Môžete si sami pre seba povedať, či toto je to, čo ste naozaj chceli, či je to na dobrej ceste a či to ide dobrým smerom?

Ale chcem to naše rozmýšľanie posunúť ešte o krok ďalej. A tým ďalším krokom je otázka: Kde sa teraz nachádza váš život? Naplnili ste vízie svojich rodičov? Mohli by byť spokojní s tým, čo ste dosiahli, s tým ako sa vyvíja váš živote, kde ste teraz? Myslíte si, že by ich tešilo to, aký život teraz vediete? Za každým jedným z nás sú naši rodičia, ktorí rozmýšľajú, alebo rozmýšľali nad tým, či ich deti žijú dobrý a plnohodnotný život.

Púšťal som teraz na náboženstve deťom film: Zázraky z neba. A tam v jednom dialógu manžel hovorí manželke: Žijeme dobrý život Christy Beamová. A ona mu s úsmevom na tvári zopakovala: Žijeme dobrý život Kevine Beame.

Ako vidíte vy sami svoj život, bratia a sestry? Je to to, čo ste od života čakali? Mali ste o živote iné predstavy? Chceli ste byť niekde inde? Ste sklamaní a znechutení? Alebo ste spokojní s tým, ako sa to vo vašom živote vyvíjalo až doteraz? Porozmýšľajte. Stojí za to si raz za čas takéto otázky položiť. Niektorí ste mladí a máte život pred sebou, niektorí z nás sú už za polovicou, iní z nás majú za sebou už tri štvrtiny.

Viem, že doteraz som vám kládol len zložité otázky a vy sa možno teraz pýtate: Je to síce pekné, ale kde je pointa?

Pointa je, že dobrý život môže byť aj ťažký život. Dobrý život môže byť aj život s mnohým utrpením a ťažkým krížom. Podstatné je dôjsť až na koniec a udržať si najdôležitejšiu vec a tým je viera v Boha. Apoštol Pavol to napísal Timoteovi takto: Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.

Keď rozmýšľam nad dlhodobým cieľom, myslím, že toto je najdôležitejšia vec v živote, aby si moje deti udržali vieru v Boha, aby mali nádej na večný život, aby mali vždy vo svojom živote niečo, na čo sa môžu tešiť. S vierou v Boha majú podľa mňa všetko. A to isté sa týka aj mňa. Možno som mohol opravovať autá, alebo obkladať kúpeľne, alebo učiť na škole... Nie je podstatné, čo človek robí, ak to robí zodpovedne svedomito a čestne. Podstatné je, aby mal živý vzťah s Bohom a udržal si ho až do konca života.

Možno by sme si to dnes my všetci, ktorí sme v tomto kostole v našich rodinách spolu mali povedať, že vďaka tomu, že poznáme Boha a máme vieru v Neho, máme dobrý život.

Nehovorím, že nemôžme snívať a nemôžeme mať ešte všelijaké túžby, ale to, že máme vieru v Boha, robí náš život zmysluplným a radostným.

AMEN

Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. (2Tim 4,7)

Piesne: Kristus Pán vstal...; 237; 559; 229; A 35; 656/5

Texty: Sk 10,44–48; 1J 5,1–6; Ž 98, 1 – 9; J 15, 9 – 17