1. po Veľkej noci 2023
Kázňový text: 1Pt 5, 8
Nachádzame sa v prvej nedeli po Veľkej noci a z evanjelia počúvame svedectvá o ďalších a ďalších stretnutiach ľudí so vzkrieseným Ježišom Kristom. Má nás to uistiť vo viere vo vzkriesenie a povzbudiť, aby sme nezaváhali a nepochybovali o tejto dôležitej správe kresťanstva. Ja by som chcel dnes urobiť to isté, aj keď som si vybral čudnú cestu, pretože som začal akoby na druhom konci. Takže dnes pôjdeme od diabla až ku Ježišovmu vzkrieseniu, aby sme si uvedomili jeden ohromný kontrast, ktorý je najviac badateľný v životoch ľudí.
Veľmi veľa hovoríme v cirkvi o Bohu, ale už menej hovoríme o jeho nepriateľovi, o diablovi. Vadí mi, že z diabla sme urobili akéhosi rozprávkového čerta, ktorý je skôr popletenou bytosťou, z ktorej si robia deti žarty a ktorého v každej rozprávke nakoniec ľudia porazia. Aj vďaka rozprávkam máme úplne pomýlenú predstavu o tom, kto diabol je a čo robí.
V podstate máme už problém presvedčiť ľudí o existencii Boha, nie to im ešte vysvetľovať, že v tomto svete pôsobí aj diabol ako duchovná mocnosť zla. Vždy, keď hovorím o diablovi, musím povedať, že nie je a nikdy nebol rovnocenným oponentom Bohu. Podľa Biblie je diabol len odpadlý anjel od Boha, teda jeho služobník, ktorý sa vzoprel Bohu, keď naviedol prvých ľudí na hriech.
Bol len služobníkom a služobníkom Boha aj ostane a podľa Božieho slova ho čaká veľmi krutý trest za to, čo medzi ľuďmi spôsobil. Najväčšie nebezpečenstvo diabla je však v tom, že dokázal presvedčiť ľudí, že neexistuje. Že nie je hrozbou, že pred ním nemá mať človek rešpekt.
Máme sa báť Pána Boha, pretože ten môže uškodiť našej duši, ale máme byť pozorný aj na pokúšanie, ktoré v tomto svete spôsobujú duchovné mocnosti zla. Pán Ježiš bol vždy citlivý na pokúšanie diabla. V niektorých momentoch jeho myšlienky identifikoval, aj keď vyšli z úst obyčajného človeka a vyzerali veľmi milo. To bol príklad učeníka Petra, ktorý raz Ježiša odhováral od utrpenia na kríži a vtedy Pán Ježiš jasne povedal, že tieto myšlienky oblečené do ohromnej starostlivosti sú len zákernou hrou diablových ďalších pokušení.
Ale je tu ešte jeden moment diablovej roboty a tou bola Judášova zrada. Ježiš vedel, že musí ísť cestou kríža, ale bola to zo strany jedného jeho učeníka poriadna rana pod pás. Ježiš to pri poslednej večeri povedal aj nahlas: Syn človeka síce ide, ako je napísané o Ňom; ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil. (Mk 14,21)
Je to nanajvýš zvláštne, že práve jeden z Ježišových najbližších učeníkov, ktorý zažil a videl na vlastné oči všetky prejavy moci, prišiel za veľkňazmi s ponukou, že im prezradí, kde sa bude pred sviatkami Ježiš nachádzať. Čím bol Ježiš pre Judáša? Všetci učeníci ho s úctou oslovovali Majstre, alebo Učiteľ. Počul aj vyznania o tom, že je Mesiáš, ktorý mal prísť na svet. A predsa sa dal doslova uhovoriť na to, aby Ježiša zradil. Ak je to vôbec možné? Je za tým len nejaká Judášova pochybnosť, alebo máme za tým vidieť aj niečo viac?
A tu sme už pri veľmi zákernej a premyslenej práci Božieho úhlavného nepriateľa. Všetko to začalo pokušením, myšlienkou, ktorá Judášovi prišla na um a on ju rázne neodbil, ale začal sa s ňou pohrávať. Evanjelista Ján píše: Keď totiž večerali, diabol už vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby Ho zradil. (J 13,2) Na začiatku toho celého bola len obyčajná myšlienka, že by mohol len prezradiť, kde Ježiš bude so svojimi učeníkmi. Možno mu celkom nedošlo, čo všetko má židovská veľrada v pláne. Myslel si, že niečo zarobí a využije situáciu v prospech seba.
Neuvedomil si, aké je to nebezpečné a neuvedomil si, že za tou myšlienkou je diabol. Nebol to jeho nápad, nebol to jeho úmysel. Bola to diablova hra, do ktorej sa namočil a ani o tom nevedel.
Koľko hriešnych, zvrátených, alebo zákerných myšlienok nám preletí hlavou? Koľkokrát človeku príde na um niečo, čo je jednoznačne hriešne. Tie myšlienky diablovi nepripíšeme. Niekedy je za tým naša vlastná túžba, naša žiadostivosť, ale niekedy je to šikovné diablove dielo. Diabol iba vnukne myšlienku. A ak sa jej nevzopriete, ak sa jej nepostavíte, ak ju hneď v zárodku neodmietnete a začnete nad ňou vážne uvažovať, ste v tom. Ste jeho. V tom je tá diablova zákernosť.
Nevieme vždy identifikovať, že je za tým diabol, keby sme to vedeli, zariadili by sme sa inak. Ale pokúšanie je zákerné v tom, že máme pocit, že aj keď to nie je celkom čisté, prinesie nám to nejaké výhody. Nie je to celkom kóšer, ale nakoniec sa nám to predsa len oplatí. Možno si Judáš myslel, že malá zrada mu prinesie predsa len nejaký profit. Ježiš si predsa poradí ako vždy nejakými svojimi zázrakmi a on zarobí aspoň zopár strieborných.
Faktom je, že dôsledky zahrávania sa s diablom my ľudia nikdy nebudeme vedieť domyslieť. A vidno to aj na Judášovi, ani on to nedomyslel až do konca.
Najprv sa pohrával s myšlienkou a potom sa to počas poslednej večere celé zvrhlo. Evanjelista Ján píše: A hneď po tej skyve vstúpil satan do neho. Vtedy mu povedal Ježiš: Čo robíš, urob rýchlo! (J 13,27) Toto už vyzerá, akoby to Judáš nemal pod kontrolou. Diablovmu vnuknutiu sa ešte vzoprieť mohol, ale toto už bolo čisto v diablovej réžii. Dal mu v živote príliš veľký priestor, dlho sa zahrával s ohňom a potom na to doplatil.
Pozor na hriešne myšlienky, pozor na nápady, ktoré nás zamotávajú do hriechu, nie vždy vieme domyslieť, kde to môže zájsť a ako zle to môže skončiť. Preto nás Božie slovo vyzýva, aby sme sa vzopreli diablovi a utečie od nás. To vzopretie však musí prísť na začiatku.
Judáš je ukážkový príklad zneužitia. Diabol ho najprv na niečo naviedol a potom ho nechal úplne samého. O Judášovi nemôžeme povedať, že bol posadnutý, alebo vkuse manipulovaný duchovnými mocnosťami. Diabol využil jeho slabosť a nechal ho v tom. Keď Judášovi došlo, čo sa stalo a aké následky mala jeho zrada, v podstate ako normálny človek pochopil, že zradil blízkeho človeka a doľahla na neho jeho vlastná vina. No vtedy už dal diabol od neho ruky preč. Nechal ho v tom samého. Keď Judáš, Jeho zradca, videl, že Ho odsúdili, rozľútostený vrátil veľkňazom a starším tridsať strieborných 4a povedal: Zhrešil som, zradiac krv nevinnú. Ale oni mu odpovedali: Čo nás do toho? To je tvoja vec. 5Hodil teda strieborné peniaze do chrámu a vzdialil sa; potom išiel a obesil sa. (Mt 27,3-5)
Zase to bol ten obyčajný Judáš, jeden z dvanástich učeníkov, ktorý všetko zanechal a vydal sa za Ježišom. Len s tým rozdielom, že vnímal svoju strašnú vinu a hanbil sa za to, čo urobil.
Medzi Judášom a ostatnými učeníkmi zrazu vidieť jeden veľký kontrast. Človek, ktorý sa zamotal s diablom, je sám, prežíva ohromné pocity viny, hanbí sa za to, čo spáchal, cíti vinu, ktorej sa nevie zbaviť a nemá už žiadne východisko, aspoň ho ako človek, ktorý je zrazu sám, nevidí.
Ostatní učeníci si počas nasledujúcich dní tiež prežili svoje, ale potom prišlo vzkriesenie a oni dostali novú nádej. Boli jeden pre druhého oporou a boli z nich ľudia, ktorí mali budúcnosť. Mali motiváciu žiť, mali chuť rozprávať o Ježišovi a o tom, čo zažili a čo Ježiš urobil. Boli z nich ľudia s budúcnosťou oproti Judášovi, ktorý žiadnu budúcnosť nemal. Toto je kontrast medzi nádejou a beznádejou. Takí sú ľudia s budúcnosťou oproti ľuďom bez budúcnosti.
Toto je dielo diabla. Náš svet je plní ľudí, ktorí nemajú budúcnosť. Prežijú život a v jeden moment si uvedomia, že ich už nič nečaká, nie je na čo sa tešiť, nie je kam smerovať svoje kroky, pretože sa blíži chvíľa, keď už nič nebude. Psychológovia hovoria, že najčastejšia diagnóza dnešného človeka je, že má strach. Ľudia sa boja budúcnosti, boja sa toho, čo príde, sú neistí a majú pochybnosti, či zvládnu všetko, čo môže prísť.
To je Judášovská diagnóza. Zradili Boha a teraz zažívajú strach z budúcnosti. Nemajú nič, čo by bolo isté a nemenné, o čo by sa mohli oprieť, do čoho by mohli vložiť svoje nádeje.
Ten kontrast pri pohľade na nás by mal byť viditeľný. My máme vieru v Krista, ktorý porazil smrť, my máme nádej na večný život, my máme istotu Božej prítomnosti v každom okamihu svojho života... To je kontrast medzi ľuďmi, ktorí žijú v strachu a obavách, a medzi ľuďmi, ktorí majú budúcnosť. Verím, bratia a sestry, že my ju máme.
AMEN
Buďte striezliví, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral.
Piesne: Kristus Pán vstal...; 132; 136; 126; 600; A 35; 656/16
Texty: Sk 4, 32 – 35; 1J 1 – 2, 2; Ž 133, 1 – 3; J 20, 19 – 21
