• 1

  • 2

  • 3

  • 4


Copyright © 2018 - Cirkevný zbor ECAV v Obišovciach

24. po Svätej Trojici 2018

Kázňový text:  Mk 13, 4-10

Chcel by som sa dnes s vami, bratia a sestry, pozrieť na tieto známe Ježišove slová, ale nie tak všeobecne, ale trochu osobnejšie. Ako ich má vnímať veriaci človek a čo si z nich môžeme zobrať pre seba? Tieto predpovede sa týkajú konca nášho sveta, v ktorom žijeme, takže sa dotýkajú osobne každého nás. Pán Ježiš hovorí, že to začne tým, že budeme počuť o vojnách a bojoch, to však ešte nebude koniec. Je to len určitá predzvesť konca. Pokračovať to bude konfliktami medzi rôznymi národmi.

Tieto veci sa mi zdajú už bližšie, pretože to trieštenie v Európe je badateľné niekoľko rokov. Na jednej strane hovoríme o zlučovaní do jednej Európskej únie, na strane druhej sa v týchto časoch trieštia národy, ktoré roky žili v jednej krajine a spolu dobre vychádzali a navzájom sa tolerovali. Bohaté Katalánsko sa chce teraz oddeliť od Španielska, problém oddelenia Krymu od Ukrajiny a pripojenie k Rusku, rozkúskovala sa bývalá Juhoslávia a ešte stále sa triešti na menšie a menšie oblasti, rozdelili sme sa aj my s Čechmi, problémy kvôli Brexitu má aj Severné Írsko ako súčasť spojeného kráľovstva a mohli by sme menovať ďalšie a ďalšie národnostné konflikty, v ktorých každý národ by najradšej žil úplne samostatne. Takže je to tu? Môžeme tieto politické pnutia vo svete vnímať ako naplnenie Ježišových slov? Priznám sa, že neviem urobiť z toho nejaký konkrétny záver.

Pán Ježiš ďalej pokračuje a avizuje zemetrasenia a hlad a nakoniec zmätok, ktorý vo svete vznikne. Nechcem vás tým strašiť a hovoriť tu o tom, že je to tu, takže je najvyšší čas sa baliť, lebo je tu koniec sveta. Ak ste sledovali pozorne náš text, tak po týchto udalostiach znova dodáva Pán Ježiš vetu: To je začiatok bolestí.

Môžeme len skonštatovať, že nie sme omnoho múdrejší, ako sme boli pred 10 či 20 rokmi. Nevieme nič presnejšie, ani čo sa týka dátumu, ani čo sa týka okolností. Tak načo to potom je?

Minulý týždeň sme sa venovali okultizmu. Jeho súčasťou sú aj prísne texty o tom, že sa medzi veriacimi ľuďmi nemá nájsť niekto taký, kto by veštil, vykladal znamenia, alebo sa dopytoval mŕtvych. Väčšina týchto okultných vecí súvisí s prirodzenou ľudskou vlastnosťou a tou je zvedavosť. Či už sú to veštci, alebo vykladači znamení, všetko toto sú ľudia, ktorí sa snažia odkryť budúcnosť. Odhaliť to, čo je našim očiam skryté. Samozrejme, že to Pán Boh odsudzuje aj kvôli tomu, že títo ľudia sa za informáciami obracajú zlým smerom. Ale určite je na to aj iný dôvod. Nie je dobré, aby človek poznal svoju budúcnosť. Desila by nás a nedovolila by nám normálne žiť a fungovať.

Bol som prekvapený, že Pán Ježiš na otázky učeníkov, ktoré sa týkali budúcnosti, reagoval takýmto spôsobom. Tiež to bola ľudská zvedavosť a tiež za tým bola túžba poznať budúcnosť a to, čo príde. Vtedy sa to začalo celé plačom nad Jeruzalemom. Pán Ježiš povedal učeníkom, že z toho krásneho mesta nezostane kameň na kameni. Pre nich tie slová boli ako blesk z jasného neba. Spôsobili im šok. Preto sa úplne prirodzene Ježiša pýtali: Povedz nám, kedy to bude a na aké znamenie sa to všetko stane?

Nepripadá vám to ako otázky ľudí, ktorí sa dopytujú rôznych veštcov a jasnovidcov a študujú horoskopy?

Aký budem mať deň? Vyjde mi práca, ktorú teraz začínam? Podarí sa táto operácia? Bude ten vzťah s tou ženou/mužom trvácny? Prinesie mi toto šťastie? Zarobím na tejto investícii? Kedy bude zo mňa boháč a nebudem, musieť obracať každú korunku?

Všetko toto je len prirodzená ľudská zvedavosť, ktorá sa osobne týka našej budúcnosti. Bola otázka Ježišových najbližších učeníkov v niečom iná? Tak isto boli zvedaví. Veď je to veľká vec vedieť čas, keď mesto Jeruzalem bude zničené. Ste o krok vpred. Z tejto informácie sa dá veľa vyťažiť a mnoho získať. Ak nič iné, tak táto správa dokáže zachrániť ľudské životy. Takže Pane Ježiši, povedz nám kedy? Myslím, že učeníci čakali dátum, ale Ježiš im to nepovedal. Nemyslím si, že by to nevedel.

Skôr čítam medzi riadkami, že nechcel, aby to učeníci vedeli presne. Nepotrebovali dátum. Nebolo vhodné, aby behali po Jeruzaleme a robili paniku a vykrikovali deň, kedy Jeruzalem bude zrovnaný so zemou. Nepridalo by to ich dôveryhodnosti. Poslaním učeníkov bolo zvestovať evanjelium a nie šíriť paniku.

A toto platí dodnes. Nie sme v tomto svete na to, aby sme behali po uliciach s tým, že sa nám zdá, že už je najvyšší čas, kedy tento svet skolabuje a príde do toho druhý príchod Krista.

Myslím, že to povedal Pán Ježiš tak, aby si učeníci uvedomili vážnosť situácie a zintenzívnili svoju prácu na Božom kráľovstve. Žiadnej skupine kresťanov nepridalo na dôveryhodnosti to, že začali narábať s dátumami konca sveta, alebo len intenzívnejšie rozprávali o tom, že ten čas už je veľmi blízko, lebo sa naplnili také a také znamenia. Toto nie je podstata kresťanskej zvesti.

Peter, ale ani ostatní učeníci nemali chodiť po Jeruzaleme a hovoriť, že to mesto bude zrovnané so zemou. Oni mali chodiť po Jeruzaleme a zvestovať Krista a Božie kráľovstvo. To bol dôvod, prečo Pán Ježiš o tých veciach hovoril len všeobecne. Informáciu mali, vedeli, že niečo také príde, ale nemalo ich to ochromiť ani opantať. Apoštol Pavol to neskôr napísal takto: Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. (1Tes 5,1-2)

Myslím, že pre človeka je celkovo lepšie, ak nepozná detailne svoju budúcnosť. Nepotrebujete vedieť dátum kedy ochoriete. Ani deň, kedy sa vám zatočí hlava a spadnete niekde na schodoch a skončíte so sadrou na nohe. Načo by vám boli tieto informácie. A nepotrebujete ani vedieť, v ktorý deň zomriete. Len by vás to deprimovalo a ubíjalo.

Vybavte si len moment, keď kráľ Saul prišiel za vešticou v Én-Dóre. Prišiel vystrašený a nepokojný, pretože ho čakal boj s Filištincami. Mal strach z toho, ako to celé dopadne, mal mnoho pochybností a Pán Boh mu už neodpovedal. Takto rozpoltený a vystrašený prišiel za vešticou a žiadal ju, aby mu vyvolala ducha Samuelovho. Otázkou je: Čo čakal? Že mu tá veštica povie, že ho Boh bude sprevádzať a všetko dopadne dobre? Veril by priaznivej odpovedi? Veď ho Boh zavrhol, tak čo si vlastne myslel? Nech už sa na to pozriete akokoľvek, k nejakým odpovediam sa v ten deň dostal. Chcel vedieť, ako dopadne boj. Odpoveď, ktorá prišla, nebola od Boha. To, že sa naplnila a bola pravdivá, neznamená, že mu ju dal Boh. Ale neodišiel pokojnejší, nenašiel kľud, ktorý hľadal, nebol vyrovnaný. Ešte aj ten kúsok nádeje, ktorú v sebe mal, keď išiel za vešticou, ešte aj o tú prišiel. Na druhý deň sa postavil do boja s vedomím, že Izrael prehrá, on v tej vojne zomrie a padnú v boji aj jeho synovia.

Skúste si predstaviť, ako viedol svoje vojsko do boja tak zlomený človek? Ako mohol namotivovať Izrael, aby sa v tejto vojne bránil a uchránil si svoje územie? Možno sa raz dozvieme, že toto bolo perfektná diablova hra, ktorú si s týmto mužom zahral.

Potrebuje človek vedieť svoju presnú budúcnosť? Samo o sebe to nie je dobré. Ak sú to ťažké veci v živote, prestali by sme s nimi bojovať skôr, ako vôbec do života človeka prídu. Ako by vyzeral váš zajtrajší deň, keby ste sa dozvedeli, že pondelok je váš koniec? Snažili by ste sa ešte o niečo, alebo by ste to už vzdali? Boli by sme prestrašení, vydesení, neschopní sa akokoľvek a na čokoľvek sústrediť. Pán Boh však vie, že to vôbec nepotrebujeme vedieť. Preto vstávame každý deň s nádejou a s očakávaním a aj keď sú prognózy zlé, v nás stále žije nejaká nádej.

Skúste si predstaviť, aké ťažké to bolo pre samotného Pána Ježiša, keď vedel, že raz príde deň, keď zomrie na kríži ako zločinec. Poznal to čo príde a vedel aj kedy to príde. Museli to byť ťažké vnútorné boje, ktoré prežíval a musel sám v sebe vybojovať. Dôkazom toho je aj okamih, keď počas modlitby v Getsemanskej záhrade mu po tvári stekal pot ako kropaje krvi. Toto znamená vedieť, čo príde. Aj bičovanie aj cesta na Golgotu a nakoniec aj klince s ťažkým zomieraním na kríži.

Z toho jasne vyplýva, že nepotrebujeme vedieť, kedy príde koniec nášho života. Máme s vďačnosťou prijímať každý jeden deň ako deň od Boha, ako Boží dar z milosti. A je úplne jedno, koľko máme rokov, či je to 20, 50, alebo dokonca 80.

A k tomu všetkému máme všeobecné informácie o konci sveta. Poznáme niekoľko znamení, ktoré tomu dňu budú predchádzať a vieme o jednej veľmi zvláštnej podmienke, ktorá sa musí naplniť. Do istej miery závisí od ľudí, od snaženia a práce kresťanov. Viete aká je?

Ale najprv sa musí evanjelium zvestovať všetkým národom. Toto je podmienka, v ktorej figurujeme aj my a naša snaha o zvestovanie evanjelia. Koniec tohto sveta teda záleží aj na práci Kristovej cirkvi.

AMEN

 

Piesne:  373; 671; 679; 644; A 84; 223

Texty:  Jób 14,1-6; R 14,1-9; Mt 24,15-28; Ž 76,2-13

 

config
f m

Podcast - kázne

Podcast kanál

Kalendár udalostí

december 2018
Po Ut St Št Pi So Ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Nasledujúce udalosti

piatok - 23. nov 2018 17:15 Obišovce
Mládež
sobota - 24. nov 2018 17:15 Kysak
Fusion
nedeľa - 25. nov 2018 08:00 Suchá Dolina
26. po Svätej Trojici
nedeľa - 25. nov 2018 09:30 Obišovce
26. po Svätej Trojici
nedeľa - 25. nov 2018 11:00 Lemešany
26. po Svätej Trojici