9. po Svätej Trojici 2018

Kázňový text:  L 12, 42-48

Aký dojem ste mali z tohto Ježišovho podobenstva? Tieto Ježišove príklady patria medzi veľmi známe biblické časti. Tento obraz sa viackrát opakuje v Novej Zmluve a Ježiš v niekoľkých svojich podobenstvách využíva to, že je tu nejaký Pán, ktorý ma sluhov, ktorí sú mu oddaní, alebo si ich platí a poveruje ich rôznymi úlohami. Napríklad podobenstvo Robotníci na vinici, O zlých vinohradníkoch, či podobenstvo O hrivnách. Všade sa opakuje ten istý obraz Pána, ktorý poveruje svojich poddaných nejakými úlohami.

Sme veriaci ľudia a sme na tieto príbehy už zvyknutí, ale skúsil som si predstaviť, ako by tento príbeh počúval úplne neveriaci človek. Mám pocit, že by nesedel takto pokojne ako vy, lebo by sa mu nepáčil už ten začiatok, to úvodné prirovnanie.

Ja človek som v pozícii nejakého sluhu? To kde žijeme? Dnes sa ľudia vnímajú ako páni života. Každý dospievajúci človek si myslí, že jeho život je v jeho rukách a on rozhoduje o všetkom, čo do jeho života vstúpi, alebo nie. Dnes je každý pán a šéf, každý chce riadiť a dirigovať. Všetci sa všetkému rozumieme a každému vieme poradiť, čo má kedy kto robiť. Sme vedení a vychovávaní ako takí, ktorí majú všetko vo svojich rukách.

V minulosti boli ľudia viac neistí, mali strach sa presadiť. Boli vedení k tomu, že sa musia vedieť podriadiť, že musia iných viac rešpektovať. Nedávno mi jedna mamička hovorila, že jej syn dokáže rešpektovať jedného človeka, ktorý je pre neho autoritou a trocha ju ako mamu. A to je všetko.

Kto vníma svoj život, ako by v ňom mal byť len niečí sluha? Práve toto dnes nikto nechce. Radšej začnem podnikať, alebo si založím živnosť, lebo robiť niekde, kde na mňa bude šéf kričať a vo všetkom ma dirigovať, tak to neznesiem.

Ja nie som vo svojom živote pán? Moja švagriná ma také slovné spojenie: Celé zle! Už ten začiatok toho obrazu je pre dnešného človeka úplne zlý. Chceme byť pánmi nie nejakými sluhami niekoho, nie nejakí poskokovia.

Ale keď sa pozriete do Božieho slova, tak veľmi rýchlo zistíte, že toto je naša pozícia vo vzťahu k Bohu. Môžeš byť pán vo svojej firme, môžeš byť pán vo svojej rodine a rozhodovať a rozkazovať, môžeš byť pánom v spoločnosti, kde máš nejaké významnejšie postavenie, ale vo vzťahu k Bohu je tvoja i moja pozícia, bratia a sestry, pozícia sluhu.

Zvyknete ma niektorí oslovovať Pán farár, čo sa veľmi dobre počúva, ale keď stojíme vedľa seba pred Bohom, tak i ten pán farár je v pozícii obyčajného sluhu. A to nevnímajte ako nejaké ponižovanie, ale ako reálne zhodnotenie toho, kde nás všetkých zaradil Pán Ježiš.

Tento týždeň nám dosť nečakane zomrela suseda v Bačkovíku a tak isto aj brat farár Daniel Dudáš v Budimíri. V prvom prípade to začalo len boľavým ramenom, s ktorým suseda išla do nemocnice, a u brata farára to bolo slepé črevo. Všetko doslova banality. Veď vraj slepé črevo sa už dnes operuje na vrátnici. To sú situácie, pri ktorých máte pocit, že to všetko máme pod kontrolou. Že je to v našich rukách a len na nás záleží. A zrazu sú títo ľudia mŕtvi. Toto sa predsa nestáva „pánovi“, ktorý má všetko pod kontrolou, ktorý rozhoduje a riadi. Musíme len skloniť hlavu a povedať, že tá pozícia sluhu nás vystihuje presnejšie.

Takže ako vnímate to podobenstvo teraz? Keď sa sluha zdola pozerá hore na svojho Pána?

Zaujímavé je, že keď tieto slová Ježiš hovoril a dával dôraz na sluhov, ktorí majú byť pripravení, lebo nevedia, kedy ich Pán prekvapí, opýtal sa Peter, či je to slovo adresované len im, alebo to platí pre všetkých? A vtedy to Pán Ježiš ešte trochu potriedil. Samozrejme, že pripravení a bdelí majú byť všetci, ale s väčším poznaním ide aj väčšia zodpovednosť a tým pádom pred Pánom Bohom aj väčšie očakávanie.

Ježišov príklad pokračuje o šafároch, ktorí spravujú Pánov majetok a majú pod sebou iných sluhov a slúžky. Ale hneď v ďalšom verši aj šafár nesie pomenovanie sluha, takže v tom veľký rozdiel nie je. Ide predovšetkým o zodpovednosť, ktorú niektorí nesieme. Rodičia napríklad nesú zodpovednosť za výchovu svojich detí, ľudia, ktorí stoja v rôznych funkciách, kde vedú iných ľudí, majú zodpovednosť za svoje správanie a vedenie. Všetko to ide ruka v ruke s poznaním. Viac toho vieš, poznáš lepšie Božiu vôľu a Božie očakávanie, o to väčšie nároky kladie na teba Pán.

Si napríklad krstný rodič a sľúbil si, že sa budeš podieľať na výchove svojho krstného dieťaťa. Ten sľub si dal dobrovoľne, takže jeho naplnenie od teba Boh očakáva. Si presbyter, presbyterka, postavil si sa do služby Bohu a s tým prichádza tvoja zodpovednosť a väčšie Božie očakávanie.

Pochopil som, že som si svojím „farárovaním“ riadne zavaril. Čím viac človek vie, tým väčšie očakávanie prichádza z Božej strany. Až by človek radšej povedal: Blahoslavená nevedomosť. S tým však už nič nenarobíme. Ste tu v zhromaždení, nedeľu čo nedeľu otvárame Božie slovo a poznávame Božiu vôľu. Nevyzujeme sa zo zodpovednosti s tým, že sme nevedeli, čo máme robiť a ako máme žiť. Počuli sme toho dosť. Ale sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, a nebol pripravený a nekonal po jeho vôli, bude veľmi bitý...

Z filmu Chatrč, ktorý sme nedávno pozerali, mi ostal v pamäti jeden moment. Keď Boh žiadal od otca, aby odpustil vrahovi svojej dcéry to, čo jej urobil. A otec to nechcel a nedokázal urobiť a tak sa pýtal v tom hneve a zlosti: To znamená, že keď mu odpustím, tak mu to prejde? A odpoveď Boha podľa toho filmu bola: Nikomu nič neprejde! Ta zodpovednosť za život, ktorý žijeme tu stále je.

Mnohí si myslia, že ak vám na vaše zlé veci nepríde polícia ani štát ani jeho kontroly, tak máte vyhrané a nič vám už nehrozí. Že to, čo sa urobilo potajomky a časom sa na to zabudlo, že bude zabudnuté navždy. Tak si to mnohí prajú a tak si to aj predstavujú, ale Pán Ježiš to hovorí inak. Každý ponesie zodpovednosť za to ako žil a ako sa správal.

Inak to bude, ak sme niečo urobili v nevedomosti, Pán Ježiš hovorí, že ...taký sluha bude menej bitý. Ale tiež neujde pred svojou zodpovednosťou.

Takže nám už neostáva iba ako rozumným ľuďom prosiť o Božiu milosť a Božie odpustenie. Pán Ježiš očakáva, že budeme žiť zodpovedný život s vedomím toho, že od nás mnoho očakáva, lebo nám mnoho zveril. Najviac sa bojím toho, že aj keď vedieme zodpovedný život, jednu vec veľmi ako kresťania zanedbávame a tou je svedectvo o Ježišovi Kristovi. Bojím sa, že toto nám uteká pomedzi prsty. Že tu sa správame veľmi nezodpovedne. Potrebujeme s tým niečo robiť.

AMEN

Piesne:  391; 493; (202); 496; A 57; 656/5

Texty:  Jer 1,4-10; 1K 10,1-13; L 16,1-9; Ž 40,9-14