3. po Svätej Trojici 2018
Kázňový text: 2Tim 4, 3-4
Hovorí sa, že viackrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Myslíte si, že to tak skutočne je? Že keď niečo opakujete dookola, že tým presvedčíte mnohých ľudí, že sa dajú podviesť a popletú si pravdu so lžou?
Pravda je predsa pravda a nikdy sa nezmení na lož, aj keď o tom budú hovoriť mnohí. Lož je lžou, aj keď sa opakuje stále dookola, aj keď je oblečená ako pravda a aj keď je mnoho tých, čo tomu veria.
Keď som bol mladší, myslel som si, že všetko sa dá rozdeliť jednoducho na čierne a biele, na dobré a zlé. Zdalo sa mi, že takto jednoducho v týchto dvoch farbách budem vedieť rozlišovať a zaradzovať veci, ale aj ľudí. Ale čím som starší, tým viac takéto jednostranné videnie odchádza. Zlí ľudia nerobia len zlé a dobrí ľudia nerobia iba dobré. A pravdu nemajú vždy tí, ktorých je veľa a vedia kričať hlasnejšie. Tu na zemi niekedy jednoducho nezvíťazí pravda, lebo ju lož pohltí, alebo prekričí.
A vôbec, chceme počuť ozaj pravdu? Za každých okolností? Aj keď by pre nás bola veľmi nepríjemná a boľavá? Stoja vôbec ľudia o pravdu? Nevydesila by nás príliš?
Často sa s niečím takým stretávame v dnešných médiách. Počúvame správy, ktoré sú vo väčšine prípadov upravené tak, aby boli pre poslucháčov a divákov prijateľné. Stane sa brutálna vražda, ale v médiách neuvidíte všetky detaily, pretože by to pre nás nebolo dobré. Mohli by to vidieť napríklad deti, čo nie je vôbec vhodné. Takže je to pre nás dobré, že neuvidíme všetko, lebo časť toho nepríjemného a strašného ostane zahalená.
Na druhej strane, keď z komára urobia reportéri somára a nejaký prípad nafúknu, aby mali senzáciu, tak sa nám to celkom nepozdáva. Nevyhovuje nám, že to nie je celkom pravda a že sme zavádzaní a klamaní. A tak sa dnes delia média na dôveryhodné a menej dôveryhodné, na konšpiračné a bulvárne. (Napríklad Médiaprint – Kapa – komplexné služby v oblasti periodickej tlače na Slovensku zaraďuje EPST medzi bulvár, takže s tou dôverou opatrne.) Ale nechcem dnes riešiť cirkevnú politiku.
Chcem, aby ste uvažovali nad tým, či stojíme o pravdu? Či sa s ňou vieme vyrovnať? Či by sme ju dokázali spracovať? Pretože práve tieto veci spomínal apoštol Pavol v našom texte. Hovorí o časoch, keď ľudia neznesú zdravé učenie, pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči...
Zvláštna doba o ktorej píše Pavol. Príde čas, keď ľuďom nepôjde o pravdu. Ale pôjde o to, čo sa dobre počúva, o to, čo bude lahodiť ušiam. A dokonca to pôjde tak ďaleko, že si podľa toho budú zháňať učiteľov. To znamená, že pravda sa stane nepodstatným artiklom. Už nebude potrebná, nebude dôležitá. Počúvať budeme to, čo sami chceme. To znamená, že príde čas, keď nás pravda vôbec nebude zaujímať.
Také niečo tu vlastne vždy bolo. Vždy sa našli ľudia, pre ktorých pravda nebolo dôležitá, dôležitejšie boli rečičky, ktoré chceli počúvať. Vybavte si takého Piláta, ktorý sa pri Ježišovom súdnom procese pýta Ježiša: A čo je pravda? Je vôbec taká dôležitá? Kto o ňu stojí? Komu o pravdu ozaj ide? Pritom Pilátovi trvalo veľmi krátko, kým prišiel na to, že Ježiša vydala židovská rada zo závisti. Takže vedel, že si Ježiš nezaslúži smrť. Ale kto tam vtedy bojoval o pravdu? Pilát ako sudca? Nemali by sme predsa veriť tomu, že predovšetkým sudcom ide o pravdu, aby ju odhalili a vyviedli na svetlo? Pilát bol politik, on vedel, že na súdnom stolci nesedel preto, že mu išlo o pravdu. Išlo tu o jeho miesto prokurátora, išlo o to, aby sa na neho nesťažovali v Ríme. A celému synedriu tiež nešlo o pravdu. Išlo len o to zbaviť sa človeka, ktorý ich príliš kritizoval a získaval si medzi ľuďmi stále väčší a väčší vplyv.
A čo tým bežným ľuďom? Im nemalo ísť o pravdu? Trochu peňazí a dav sa dal strhnúť na hociktorú stranu. Boli tak ľahko ovplyvniteľní a manipulovateľní, že dokázali kričať slová bez akéhokoľvek rozmýšľania. Krv jeho na nás a na naše deti... Povedzte mi, ktorý rozumne uvažujúci človek by toto zakričal v súvise s niekým, koho vôbec dobre nepoznal?
Je teda pravda až taká dôležitá keď ju ľudia prekrúcajú podľa svojich vlastných túžob? A ak áno, tak pre koho?
Myslím si, že pre každého človeka je dôležitá. Možno v ten moment nám to také vážne nepripadá, ale Bohu ide o pravdu a on ju raz odkryje a bude ukazovať. Pán Ježiš to povedal o sebe: Ja som cesta i pravda i život. Pred Bohom je dôležitá pravda, pretože Boh bude podľa nej vykonávať spravodlivosť.
Podľa Piláta si Ježiš zaslúžil smrť, lebo tak mu to vtedy vyhovovalo, podľa synedria mal Ježiš zomrieť, lebo to bola ich pravda a zástup si tiež žiadal Ježišovu smrť, lebo táto pravda vyhovovala ich plánom.
Ale pravda je len jedna. Aj vtedy bola len jedna. Dali zabiť človeka, ktorý ...nikdy hriechu neučinil ani lesti nebolo v jeho ústach...
Zaujímavé je, že vtedy vlastne nikomu z ľudí nešlo o pravdu. Každý hľadal len to, čo vyhovuje jemu samému a toto za pravdu vydával. A v ten moment sa naplnili Pavlove slová: ...pretože chcú počúvať len to, čo sa im páči...
Hľadať pravdu bolo vždy ťažšie, ako prikloniť sa k nejakej pohodlnej lži. A na tom sa veľa nezmenilo. Stále sa nám to opakuje.
Ak hľadáte pravdu, nesmiete myslieť na to, čo by bolo dobré pre vás. Ak to nedokážete, nájdete iba tú svoju pravdu. Tak ako to bolo pri synedriu. Ak hľadáte pravdu, nesmiete sa báť, čo z toho bude, tak ako to bolo pri Pilátovi, dozvedel sa ju, ale mal strach sa podľa tej pravdy zariadiť. A po tretie, ak chcete nájsť pravdu, nesmiete len bezhlavo prikyvovať tým, ktorí kričia najhlasnejšie, pretože sa dáte zmanipulovať, ale pravdu neobjavíte.
Pravda sa hľadá. Treba o ňu bojovať a je treba ju skúmať a objavovať. A ak sa nám to tu na zemi nepodarí, vedzte, že ju raz v celej nahote odhalí Boh.
Myslím dnes aj na našu cirkev a veľmi ma mrzí, že lož má takú moc kričať a ničiť. Ako by sa to ani nedalo zastaviť.
Pravda však raz musí vyjsť najavo. V tomto dôverujem Bohu.
AMEN
Piesne: 260; 266; 278; A 51; 656/5
Texty: Ez 18,20-24; 1Pt 5,6-11; L 15,1-7; Ž 103,1-5.8-13
