Svätá Trojica 2018

Kázňový text:  Pr 12, 13-14

Máme dnes sviatok Svätej Trojice a ja by som chcel spolu s vami hovoriť o spravodlivosti. Chcem hovoriť o spravodlivosti, po ktorej túžime a ktorú si predstavujeme. O spravodlivosti, ktorá v mnohých prípadoch ostáva len snom a ideálnou predstavou, ku ktorej sa nám nedarí dopracovať.

Čo je to spravodlivosť? Skúšal som nájsť definíciu tohto slova, ktorá by bola jasná a zrozumiteľná, ale nie je to také jednoduché.

Spravodlivosť je morálny princíp požadujúci rešpektovanie právnej normy. Je to cnosť spočívajúca v rešpektovaní práv druhých. Spravodlivosť je jedna zo základných spoločenských hodnôt.

Je zaujímavé, že to vieme opísať a definovať, ale nevieme ju zariadiť, nevieme ju vykonávať. Ak by ste vy osobne dostali do rúk moc, myslíte si, že by ste ju vedeli dosiahnuť? Zariadiť?

Niektoré prípady sú jednoduché. Zlodej niečo ukradol a tak je spravodlivé, aby to nahradil a dal do poriadku a ešte bol nejako výchovne potrestaný. Ak niekto spreneverí peniaze, vieme veľmi jednoducho vykonať spravodlivé rozhodnutie, je treba, aby peniaze vrátil a zaplatil ešte niečo navyše, ako pokutu a ako niečo, čo by ho odradilo od takéhoto konania.

Ale niektoré prípady sú zložité. Niekto zabije človeka a my sme zrazu v koncoch so všetkou svojou spravodlivosťou. Život nedokážeme vrátiť späť. Život nevieme ohodnotiť ani finančne. Vieme zavrieť vraha do väzenia, ale koľko rokov by si mal odpykať v cele za nejakú úmyselnú vraždu človeka? Je 5 rokov dosť? Je dosť 25 rokov?

Čo by bol spravodlivý trest za vraždu novinára a jeho priateľky? Ani život za život nie je spravodlivosťou. Veď ani toto nevráti späť ten zobratý ľudský život.

Vzhľadom na to, čo sme povedali, myslíte si, že je človek schopný vykonávať na zemi spravodlivosť? Uvedomujem si, že sa o to pokúšame, že sa snažíme zo všetkých síl. V našej spoločnosti na to máme mnoho prostriedkov. Od polície, cez súdy, obhajcov, žalobcov, máme väzenia a vyšetrovateľov. Je to úžasne veľký aparát, ktorý stojí každý štát ohromné peniaze. Je to zároveň aj našim vyjadrením túžby po spravodlivosti. Ale veríte našim súdom? Veríte všetkým tým našim inštitúciám, ktoré sa pokúšajú o spravodlivosť?

Mohol by som sa opýtať: Kto z vás verí, že sa podarí na Slovensku spravodlivo vyšetriť vraždu novinára a jeho priateľky a spravodlivo potrestať vinníkov?

Nemáme veľkú dôveru v našu spravodlivosť, niekedy „pokuľháva“ na obidve nohy, alebo sa hovorí, že je slepá. Aj kazateľ, ktorý napísal náš biblický text, keď hovoril o spravodlivosti a videl ako funguje na zemi, vyjadroval sa dosť depresívne. Videl realitu spravodlivosti, videl, že v živote o nej vieme hovoriť, predstavujeme si ju, ale nevieme ju dosiahnuť. Videl vo svojom okolí mnoho zlých príkladov. Presne tak ako ich vnímame dnes aj my. Až došiel k záveru, že spravodlivosť na zemi je v mnohých prípadoch nezrealizovateľná.

Problémom je, že nepoznáme všetky okolnosti, nevieme zobrať do úvahy všetky dôvody, ktoré ľudí k rôznym tým činom vedú, niekedy nie sme dosť čistí a morálni, aby sme spravodlivosť vedeli dotiahnuť do konca. Sme korumpovateľní, ovplyvňujú nás naše dojmy a sympatie.

A tak nám niekedy neostáva nič iné len pripustiť, že spravodlivosti sa v tom či onom prípade na zemi nikdy nedovoláme. Chcem sa opýtať mladých: Koľkokrát vás učiteľ ohodnotil nespravodlivo? Koľkokrát ste si sadali na miesto ukrivdení a dotknutí neférovosťou? Učili ste sa, ale nesadli otázky, prišla zlá známka, ale vy ste presvedčení, že to ovládate. Koľkokrát sa stalo aj to opačné, že ste sa nič neučili ale sadli otázky a dostali ste jednotku nespravodlivo, lebo učivo neovládate? Máte možno pocit z dobrej známky, ale aj vedomie toho, že to nie je fér.

Aký je to pocit, keď zažijete na vlastnej koži nespravodlivosť? Je to pocit krivdy, pocit, že ste obeťou niečoho nekalého, neférového. Pritom každý jeden z nás tú predstavu dokonalej spravodlivosti máme v sebe a túžime po nej.

Vo filozofii sa tomu hovorí dôvod Božej existencie. Máme predstavu spravodlivosti, ale nevieme ju na zemi dosiahnuť. No niekde musí existovať, niekde predsa musí byť, ale nebude v rukách človeka. To je naše prirodzené rozmýšľanie. Ak by bol koniec čestného a poctivého človeka totožný s tým, ktorý podvádza a klame, tak načo sa potom v živote snažiť? Načo je vyvíjať námahu a snažiť sa za spravodlivosťou, keď ju nemá kto uskutočniť? Aj Kazateľ sa pýta, čo je zo života zbožného človeka, keď je jeho koniec taký istý, ako bezbožného?

Na čo máme v sebe potom tú túžbu po spravodlivosti, keď ju nevieme vykonať? Odpoveď je pre mňa veľmi jednoduchá. Je tu niekto, kto ju vykonať vie a kto ju raz aj uskutoční. Má na to všetky predpoklady a možnosti. Vidí do nášho vnútra, pozná pohnútky srdca, vie zobrať do úvahy všetky poľahčujúce i priťažujúce okolnosti. Tou osobou je Trojjediný Boh.

Načo by bola v ľuďoch túžba po spravodlivosti, keby nič také neexistovalo? Načo je v nás predstava o tom, že niekto predsa musí prísť so spravodlivosťou vo všetkých tých ľudských chybách a zlyhaniach? To je dôvod, prečo očakávame Boží súd a Božiu spravodlivosť. O tom hovorí aj náš dnešný kázňový text.

Text: Pr 12,13-14

Konečný a spravodlivý súd niekoho, kto nebude podplatiteľný, niekoho, kto bude nanajvýš objektívny, u koho nezavážia sympatie, či antipatie, niekoho, kto bude skutočne spravodlivý. Takže každé dielo i každú tajnú vec privedie Boh na súd. Viete si to predstaviť? Všetky naše myšlienky, naše túžby, naše skryté a tajné veci, ktoré boli doposiaľ v bezpečí sa zrazu odhalia?

Myslím si, že spravodlivý súd je desivým miestom pre každého človeka. Aj pre tých, ktorí majú pocit, že žili zodpovedne a čestne, lebo nikto z nás nie je anjelom. Keď som o tom hovoril na mládeži, padla otázka, či to tam budú potom všetci vidieť? Tak toto zodpovedať neviem, ale jasné je len to, že Boh to už videl, pretože poza jeho chrbát sme nič neurobili.

Keby nás toto čakalo, nie je sa veľmi na čo tešiť. Znamenalo by to čakať na trest za každú zlú vec, ktorú sme v živote urobili, trest za každý hriech, ktorý sme spáchali. Ale Božia spravodlivosť má ešte jeden dôležitý moment. Moment, keď do tohto súdneho procesu vstúpi Kristus, ktorý povie, že za tohto človeka, som už zaplatil. Toto už je urovnané a zahladené. Tieto hriechu už sú splatené.

Dnes, vo sviatok Svätej Trojice, si máme toto uvedomiť. Veríme v Boha, ktorý je spravodlivým sudcom nad všetkým, čo sme my ľudia vykonali, nad všetkým verejným i tajným. Ale zároveň veríme v Boha, ktorý vo svojom Synovi vykonal najpodivnejšiu spravodlivosť na tomto svete. Zaplatil za naše hriechy svojím životom. Zobral náš trest za našu vinu.

AMEN

Piesne:  Najsvätejší.182; (183); 203; 184; A 46; 656/16

Texty: 4M 6,22-27; R 11,33-36; J 3,1-15; Ž 145,1-13