4. po Veľkej noci 2018

Kázňový text:  J 15, 1-6

Rozmýšľali ste niekedy, bratia a sestry, nad tým, ako veľmi zasahuje Pán Ježiš Kristus do vášho života? Čo urobil povedzme tento uplynulý týždeň Boh vo vašom živote? Čo zmenil, čo ovplyvnil, ako sa vás dotkol?

Uvedomil som si, že to nie sú vôbec jednoduché otázky. Pamätám sa na čas, keď som chodil ako mládežník na mládež a v diskusii dosť často znela otázka: Čo si tento týždeň zažil s Bohom? Vtedy sme to robili tak, že sme šli dookola a každý mal povedať aspoň jednu vec, ktorú s Bohom zažil a v čom videl cez týždeň Božie konanie. Vždy som s tým mal problém. Veď všetko, čo sa bežne cez týždeň stane vyzerá tak normálne, nič nebolo také výnimočné, ani také zázračné, aby za tým bolo treba vidieť Božiu ruku.

Dodnes to mládežníci robia, aj keď sa to dnes už volá modernejšie „zdieľanie“, ale podstata sa nezmenila. Čo si zažil s Bohom, pri čom vo svojom živote si videl Božie konanie? No nezmenilo sa nič ani na tom, že veľakrát nie je čo povedať.

Čo bolo také nezvyčajné? Bol som v škole, dostal som nejakú zlú známku, to vyzerá, akoby mi Boh nepomohol. Ale ako mohol, keď som sa neučil? To je druhá strana tej istej mince. A bolo aj niečo dobré, ale nie je v tom nič zázračné, veď takto to zvládli aj moji neveriaci spolužiaci.

A čo my dospelí? Čo ste zažili tento týždeň s Bohom? Tak som bol v práci, potom som prišiel domov, robil som niečo okolo domu, ale všetko boli úplne bežné veci, ktoré rovnako zažívajú aj ľudia, ktorí s Bohom nemajú nič spoločné. Možno raz za čas, sa stane nejaká zvláštna vec, ktorú by sme pripísali Bohu, ale mohlo by to byť aj šťastie, či ako je to dnes bežné povedať: bol to osud.

Tak čo vlastne robí dnes Pán Ježiš Kristus? Ako zasahuje do nášho sveta? Ako ho ovplyvňuje?

Viete, že práve o tom hovoril Pán Ježiš v našom podobenstve? Podobenstvo o vínnom kmeni je krásnym a veľavravným obrazom. A veľmi prakticky zodpovedá aj tú otázku, ako Boh zasahuje do môjho a vášho života a tým pádom aj do nášho sveta.

Pán Ježiš to začína tým, že Pán Boh je vinohradník. Ten prichádza iba raz za čas. Na jar, keď je treba ostrihať hrozno, potom skypriť zem, po nejakom čase poviazať vinič, dnes už aj postriekať, pretože bez toho to vo vinohrade už ani nejde a potom príde na konci urobiť zber. Tieto roboty by som prirovnal k takým väčším životným zásahom, ktoré sa občas prejavia v našom živote. Tie si všimneme, nedajú sa prehliadnuť a sme zaň Pánu Bohu vďační. Veriaci človek by ich nikdy nemal nazvať šťastím, ani osudom, lebo v nič také neveríme. Veríme v Božiu moc, Božie konanie a to, že nič sa nedeje vo svete bez toho, aby to neriadil Ten, ktorý tu vinicu vlastní.

Tak je to aj v tom podobenstve. Vinohradník chodí do vinice a vie čo sa deje, vie kde je potrebné zasiahnuť, čo treba ošetriť, kde je treba okopať, kde niečo pristrihnúť, či očistiť. Jednoducho zasahuje kde je treba.

Ale uvedomte si, že ten vinič rastie sám, vypučí, začnú rásť listy, potom príde obdobie, keď vinič kvitne, odkvitne a začnú rásť strapce hrozna. Toto je už robota vínnej révy. Vinohradník neťahá listy, neroztvára púčiky, toto je prácou toho viniča.

Len musí mať poriadny vínny kmeň, z ktorého žije. Ten musí byť dosť silný na to, aby dodával živiny všetkým ratolestiam, všetkým tým prútikom, listom i kvetom a nakoniec aj plodom. A tým je Pán Ježiš. Na všetko to dobro, ktorého je človek schopný, dostávame energiu z Krista. On nás vedie k tomu, aby sme konali dobro, vyživuje v nás, aby sme slúžili a prinášali úžitok pre tento svet. To všetko užitočné a dobré Pán Ježiš prináša nášmu svetu skrze nás. Ovocie, ktoré zbierame ako užitočné a prospešné, nerastie na kmeni, ale na konároch a konárikoch, ktoré čerpajú živiny vďaka pevnému pníku a koreňom hlboko zasahujúcim do zeme.

Pán Ježiš dobro tomuto svetu a ľuďom v tomto svete už raz priniesol. Bolo to vtedy, keď za nás zomrel, teraz je tým vínnym kmeňom, ktorý vyživuje všetky ratolesti na ňom a tým sme my. Krstom sme boli zaštepení do vínneho kmeňa Pána Ježiša Krista a z neho čerpáme živiny pre dobro, ktoré dávame tomuto svetu. Je známy výrok, že Pán Boh nemá iné ruky len tie naše a nemá iné nohy v tomto svete len tie naše.

Toto je ten Boží princíp, ktorý funguje v tomto svete. Raz za čas prichádza Pán Boh a obstriháva na nás to, čo je už mŕtve, prípadne to, čo odoberá prílišné živiny a tým berie energiu, ktorá by mala ísť do plodov. To sú tie ráznejšie zásahy v našom živote. Tie neprehliadneme, lebo sú občas bolestivé a veľmi sa nás dotýkajú.

Ale ten obraz má v sebe aj jeden veľmi zaujímavý moment. Keď Pán Ježiš vysvetľuje učeníkom, že sú už čistí, hovorí: Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám hovoril. Je to ozaj jeden veľmi zvláštny moment, ktorý vysvetľuje, ako dochádza k tomu pravidelnému a neprestajnému očisťovaniu v živote veriacich ľudí. Ak hovoril o učeníkoch a o tom, že sú už čistí, nepoužil obraz, ale povedal to priamo. Slovo, ktoré ste počuli odo mňa, spôsobuje vaše očistenie.

Či si to priznáme, alebo nepriznáme, všetci žijeme vďaka Bohu a z Boha. Ale nie všetci čerpáme z Krista živiny, ktoré prinášajú tomuto svetu úžitok a osoh. Aj naše očisťovanie sa deje skrze slovo, tak ako to vtedy povedal Ježiš učeníkom. To Kristovo slovo môžeme nazvať tými živinami, ktoré v nás pôsobia a my vďaka nim prináša úžitok tomuto svetu. Božie slovo nás čistí a Božie slovo nás mení. To je základný princíp kresťanského života.

Božie slovo, ktoré počúvame, nás mení na lepších ľudí, samozrejme, keď sa ním dáme viesť. Podľa tohto podobenstva, to slovo nás čistí, aby sme prinášali Bohu úžitok. A ak je to užitočné a prospešné pre Pána Boha, je to prospešné a užitočné pre svet, v ktorom žijeme.

Neviem, či ste si všimli, ale bez vplyvu Božieho slova sa ľudia stávajú príliš tvrdí, sebeckí a bezcitní. Hrozím sa toho, lebo kdekoľvek dnes idete, stretávate sa s horším jednaním, horšími spôsobmi, so surovými a krutými ľuďmi. Stretnúť milého a láskavého človeka je v dnešnej dobe už rarita. Už sa čudujeme, keď je niekto milý, prihovorí sa k vám, alebo vám pomôže. Pýtame sa: Prečo? Čo sa to s nami ľuďmi deje?

A kriticky aj na nás kresťanov musím povedať, že aj my sme tvrdší a surovejší. Pán Ježiš to povedal jasne: Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Bez kontaktu s Božím slovom, ktoré nás čistí, neprinesieme žiadne ovocie. Je to jednoducho krutý fakt, ktorý platí.

Má na vás Božie slovo nejaký vplyv? Žijete podľa toho, čo počúvate a čo si v Božom slove čítate? Čím ďalej tým viac sa uisťujem, že to bez spoločenstva a bez štúdia Božieho slova, pre ktoré otvoríme svoje srdce, nie je možné. Ako sa dá byť živou ratolesťou, keď vás Božie slovo nečistí a nemení?

To, čo si čítame, to, čo počúvame v spoločenstve, je pre nás nutnosťou a výživou duchovného života. Bez toho zomierame.

AMEN

Piesne:  146; 147; 154; 601; A 37; 656/16

Texty:  Iz 12,1-6; Jk 1,17-21; J 16,5-7.12-15; Ž 98,1-9