1. pôstna 2018

Kázňový text:  Sk 5, 1-11

Dnešná naša téma je viac orientovaná na Národný týždeň manželstva, ako na 1. pôstnu nedeľu, ale verím, že Vám to nebude prekážať.

Ananiáš a Zafira neboli vzorovým manželstvom, ale predsa len určité pozitíva aj v ich vzťahu nájdeme. Prvá vec, ktorá sa nedá prehliadnuť bol súlad. Ako manželia sa vedeli dohodnúť, čo je skutočne pozitívne. Keď stáli pred apoštolmi, svorne tvrdili, že toto sú všetky peniaze, za ktoré predali pole. Jednoznačne sa na túto vec doma pripravili, prediskutovali si ju a spolu sa rozhodli, že budú tvrdiť práve toto. Vyzerá to tak, že si boli v mnohom podobní, podporovali sa, čo je pre manželstvo dobrým znakom. Problém bol len v tom, že sa spolu podporovali aj v zlom.

Uvedomujete si, ako sa v manželstve navzájom ovplyvňujeme? Sú manželstvá, v ktorých sa po mnohých rokoch spoločného života manželia na seba začnú aj fyzicky podobať. Je prirodzené, že sa ovplyvňujeme aj v dobrom aj v zlom. Preberáme slovník, spôsoby toho druhého. Celý život sa zosúlaďujeme. Ja ovplyvňujem svoju manželku a ona ovplyvňuje mňa. A nie je to ozaj iba v tom dobrom, ale aj v tom zlom. Občas sa stáva, že sa obidvaja v manželstve priklonia k tomu zlému. Dokážu spolu rovnako nenávidieť, bojovať proti niekomu, byť rovnako skúpi, rovnako lakomí.

Prednedávnom dávali v TV dokument o vraždiacich manželských pároch. Bolo to hrôzostrašné sledovať, ako sa takýto ľudia dali dohromady a našli súlad vo vraždení a mučení. A nebol to jediný prípad.

Uvedomil som si, že nie je jednoduché udržať to správne nasmerovanie manželstva. Občas počúvam konštatovanie: ...on už je taký ako jeho žena...; alebo ...ona už je taká, ako jej muž... To hovorí za všetko. V tom manželstve Ananiáša a Zafiry došlo k ovplyvneniu a zmene zlým smerom. Má takto fungovať manželstvo?

V manželstve sú vždy dvaja na to, aby veci riešili spolu. Vyzerá, že Ananiáš a Zafira tú zhodu našli, problémom bolo, že sa zhodli na klamstve, premysleli si to a vybrali si to ako spoločnú cestu do záhuby.

Nedávno som sledoval dokument Letecké katastrofy. Popisovali v ňom pád jedného veľkého dopravného lietadla. Bol to nočný let. Hneď po štarte však začali problémy s prístrojmi, pretože neukazovali dobre výšku ani rýchlosť lietadla. Hlavný pilot začal zmätkovať a nevedel celkom vyhodnotiť situáciu. Mladší vedel, čo treba robiť, ale keďže hlavný pilot bol straší, skúsenejší a bol inštruktorom lietania, nezareagoval razantne. Len opatrne naznačoval, čo treba robiť, ale neprevzal ovládanie lietadla. To lietadlo padlo aj so všetkými cestujúcimi a nikto neprežil.

To lietadlo sa zrútilo, lebo druhý pilot mal rešpekt pred skúseným a starším kolegom a neprevzal kontrolu nad lietadlom, pritom vedel, že je treba dvíhať nos lietadla. Po tejto havárii sa do manuálov pilotov vložilo, že ak pilot vie, čo treba urobiť, musí konať a nesmie brať ohľad na to, že vedľa neho sedí starší a skúsenejší kolega.

Tým príkladom som chcel poukázať na to, ako by to malo byť aj v našich rodinách. Manželia sú dvaja a majú spolu riešiť veci, ktoré do manželstva prichádzajú. Ak je treba musí mať žena, aj muž odvahu povedať, toto nie je dobré, alebo toto nie je správne rozhodnutie.

Ako fungujete v rodine, bratia a sestry? Muž zavelí a žena poslušne pritakáva? Alebo opačne žena zavelí a manžel už len hovorí: Ako si praješ zlatíčko?

Situácia Ananiáša a Zafiry vôbec nemusela dopadnúť takto, keby jeden z nich mal odvahu povedať, že klamať nie je správne. Vyzerá to tak, že buď Ananiáš nezastavil v tomto rozhodnutí Zafiru, alebo Zafira nezastavila Ananiáša.

Som za súlad, ale po prediskutovaní, po zvážení za a proti, po rozumnej diskusii. Preto je dvom lepšie ako jednému, preto je manželstvo požehnaná ustanovizeň. Muž a žena sú iní, napriek tomu to môže dobre fungovať. Ja som napríklad na deti surovejší, manželka citlivejšia. Ten rozdielny prístup a vzájomné zlaďovanie by nás malo doviesť k tej správnej výchove.

Ananiáš a Zafira našli zhodu, ale bola to zhoda v zlom. Nevedeli a nedokázali sa v tom zastaviť. Dlhé diskusie a premýšľanie medzi manželmi by nás mali uchrániť pred takýmito rozhodnutiami. Je to jednoduchšie, keď máme v sebe obidvaja uložené tie správne kritéria. Narážam na to, že sú obidvaja veriaci a majú bázeň pred Bohom.

Zaujímavé je, ako ich fascinovalo kresťanské spoločenstvo. To je pozitívne. Chodili medzi kresťanov, chceli aby si ich tam vážili, aby mali dobré meno. Napodobňovali život toho spoločenstva a ľudí tam. Keď videli, že iní nosia peniaze pre chudobných, aj oni chceli doniesť. Ale ukázalo sa, že boli len napodobňovateľmi.

V cirkvi máme veľa napodobňovateľov. Poviem to hnusne také „opičky“. Máme v Božom slove príklad synov istého Skévu, ktorí chceli vyháňať démonov ako apoštolovia. (Sk 19,14) Dopadli zle, pretože ten zlý duch v človeku sa na nich oboril a zbil ich.

Ananiášovi a Zafire chýbalo pre to spoločenstvo srdce. Máme takých ľudí v cirkvi veľa. Doslova sa hrajú na kresťanov. Ono sa to aj nejaký čas dá. Aj taký bohatý mládenec zapadal dlhý čas do zbožného židovského obrazu. Ale Ježiš mu ukázal na problém, prišlo na lámanie chleba a zrazu sa ukázalo, že tam nebola úprimnosť.

Kresťanstvo navonok, vo vnútri divadielko. Na jednej strane sú Ananiáš a Zafira zbožný manželský pár, ktorý predáva majetok, lebo mu tak záleží na chudobných bratoch v Pánovi, na strane druhej Ananiáš a Zafira špekulujú, ako si vylepšiť image za čo najmenšie investície.

V tej ich snahe vidím určitý štartujúci model. Ľudia sa ku Kristovi na začiatku dostanú preto, že ich niečo zaujme a povedia si: Aj ja chcem žiť takto. A snažia sa to nejakým spôsobom napodobniť. Ale potom nevyhnutne príde dozretie a s ním vážne rozhodnutie, kedy poviete: nechcem sa na to hrať, ale skutočne chcem byť takýto. Páčia sa mi kresťania, láska, súdržnosť. Chcem sa im podobať. Alebo príde i to opačné rozhodnutie: Toto nie je nič pre mňa.

Môžeme mať výhrady k tomu, ako fungovala prvá cirkev. Aj tak by to dlhodobo nefungovalo. Bolo to príliš ideálne, spoločný majetok, láska. Raz by niekomu v tom pozitívnom zmysle praskli nervy. Ja robím, slúžim vám a vy sa len veziete. Raz by to tak či tak niekto zneužil.

No bolo to hnutie, vanutie Ducha, začiatok a zrod niečoho krásneho, ideálneho. Mohli by sme povedať, že to bolo sväté a dokonalé. Na zemi to malo najbližšie k Božiemu kráľovstvu. A do toho ideálneho a dobrého zrazu niekto priniesol podlosť a pretvárku. Úmyselne.

Keď si kúpite nové auto, tak sa o neho intenzívne staráte, častejšie ho umývate a vysávate a dávate si pozor, aby ste tam nič špinavé nenosili. Ale stačí, aby ste tam raz odviezli niečo, čo to auto riadne zašpiní a vtedy skončí vaša ostražitosť a auto už nebudete považovať za nové.

Toto spôsobili Ananiáš a Zafira kresťanskému spoločenstvu.

Prečo tak prísny trest? Koľko je toho v cirkvi dnes? Všetci by sme tu mali ležať na zemi vystretí. Odpoveď: Klamali Duchu Božiemu. Môžete klamať cirkvi, ľuďom, to nie je až taký problém. Ale klamať úmyselne Boha je neodpustiteľné. Má to podobu hriechu proti Duchu Svätému, ktorý nebude odpustený človeku. (L 12,10)

Otázkou je, či klameme Boha aj dnes tak ako vtedy Ananiáš a Zafira? Zoberte si len taký krst. Je to svätá vec a ľudia pri nej sľubujú vychovávať deti k viere a k tomu, že ich budú viesť k Bohu. Potom sa na to jednoducho vykašlú. Komu klamú? Farárovi? Cirkvi? Vám spoločenstvu? Nie! Klamú priamo Bohu. Nelíši sa to veľmi od klamstva, ktoré predviedli Ananiáš a Zafira.

Alebo taká spoveď pred Večerou Pánovou. Všetci svorne tvrdíme, že polepšíme svoj život, ale kto si na to spomenie, keď vyjde z kostola? Je to iné klamstvo ako Ananiáša a Zafiry?

A čo konfirmácia, pri ktorej sa tiež sľubuje vernosť Bohu a cirkvi? Je to niečo iné? Nie je!

Koľko toho v živote nasľubujeme? Taká vernosť a láska v manželstve, či sľuby presbyterov...

Smrť Ananiáša a Zafiry nám však aj tak pripadá príliš prehnaná. Prísny trest pre takú drobnosť. Ale všimnite si.

• Bolo to vaše pole? Bolo. Nemuseli ste ho predávať. No vy ste chceli, aby vás ľudia obdivovali, aby ste mali vážnosť v spoločenstve.
• Nemuseli ste doniesť peniaze, mohli ste si ich nechať, nebola to povinnosť ani príkaz. Ale vy ste doniesli.
• Mohli ste si časť nechať a povedať, že tie peniaze potrebujete. Ale to by ste nevyzerali tak dobre pred ostatnými.

Stačilo povedať pravdu. Nedávame všetko, lebo časť tých peňazí potrebujeme.

Ľudia dnes budujú svoj IMAGE. Politici sa o to snažia pred voľbami. Všetky firmy hovoria o tom, že ponúkajú len kvalitu, lebo si predsa nebudú poškodzovať meno. A potom zrazu počujete, ako tak veľká automobilka ako VW group robí vedome podfuky s emisiami a klame a zavádza klientov i úrady.

Bohu ide o úprimnosť. Nebude nás súdiť podľa mena, ktoré sme si vybudovali. Žiadne hranie sa na niekoho alebo niečo pred Ním neobstojí. A toto Ananiáš a Zafira neodhadli.

Kiežby boli pre nás títo dvaja takou vážnou výstrahou pred tým, ako sa dokážu dvaja ľudia zhodnúť na klamstve pred Bohom a ísť v živote takým smerom.

AMEN

Piesne:  89; 559; 82; 97; A 25; 656/11

Texty:  1M 3,1-7.14-19; 2K 6,1-10; Mt 4,1-11; Ž 31,2-6