Nedeľa po Deviatniku 2018
Kázňový text: Mt 8, 28-34
Ak ste boli v kostole minulý týždeň, tak vám určite teraz napadla myšlienka, že si farár nestihol napísať počas týždňa novú kázeň, a tak vytiahol tú z minulej nedele. Nebojte sa, stihol som. Ale akosi mi nedalo nechať ten text o vyháňaní démonov, ktoré skončili v mori spolu so stádom svíň, nevysvetlený do konca. Aj keď si myslím, že povedať k nemu všetko sa mi určite nepodarí a tých exegéz a aplikácií by bolo určite viac.
Pozerali sme sa na tú udalosť najprv z pohľadu tých dvoch uzdravených, ktorí sa tam pri tom nijako neprejavili. To, čo urobili oni, sa odohralo oveľa skôr, keď otvorili dvere svojho srdca niečomu zlému, a tak sa im ich vlastný život vymkol spod kontroly.
A hovorili sme o tom, ako celú tú udalosť vnímali obyvatelia Gadaru, pre ktorých tá udalosť nebola žiadnou výhrou, nevnímali to ako niečo pozitívne. Prehliadli úplne uzdravenie dvoch ľudí a zhrození z nepochopiteľných udalostí poslali Ježiša preč.
Tá situácia však mala ešte ďalších aktérov, ktorí to celé tiež vnímali inak ako všetci ostatní. Aj oni to videli zo svojho pohľadu. Aj keď o nich máme tých informácií pomenej. Skúsme sa na to celé, čo sa pri Gadare stalo, pozrieť z pohľadu démonov. Nechcem tu rozoberať nejaký horor, ani si domýšľať nejaké fakty, ale predsa len táto udalosť pootvára dvere do duchovného sveta. Kontakt s Ježišom u nich vyvolal hrôzu. Je zjavné, že hneď vedeli s kým majú dočinenia a kto je muž, ktorý k nim kráča oproti. Gadar bol pohanský kraj a Ježiš tadiaľ často neprechádzal, takže poznanie Ježiša nebolo zo strany tých dvoch mužov, ale jednoznačne to boli démoni. Ježiš sa nemusel predstavovať, nič na začiatku nepovedal, ale oni vedeli, že ten, kto pred nimi stojí je omnoho silnejší ako oni.
Myslím, že je to dôležité vedieť, že aj duchovný svet má svoju jasnú hierarchiu a Ježiš ako Boží syn v nej má jasné postavenie. Ich reakcia jednoznačne dokazuje Ježišovu moc.
Podľa toho, čo povedali, vedeli všetko, vedeli aj to, aká bude ich budúcnosť, čo sa raz stane: Čo Ťa do nás, Synu Boží? Prišiel si sem, aby si nás predčasne mučil?
Možno sa vám to zdá nepodstatné a nedôležité, to o čom teraz hovoríme, ale pozrite sa okolo seba. Keď sa veriaci človek pozerá na dnešný svet, prepadáva ho veľakrát depresia. Kam sa ten svet rúti? Akoby to všetko išlo stále len horšou cestou. Akoby kresťanstvo a viera v Krista prehrávali. Vidíme len znižujúce sa počty kresťanov, vytráca sa úprimná viera, do cirkvi a kresťanstva sa dostávajú úplne svetské spôsoby, upadá morálka, ničí sa pravda Božieho slova... Povedzme si úprimne, vyzerá to tak, akoby Pán Ježiš spolu s nami v tomto svete prehrával. Povedzte mi, že vám takáto myšlienka nikdy nenapadla? A od takéhoto rozmýšľania je len krôčik od toho, že sa pýtame: Tak kto je mocnejší? Kto má v tomto svete väčšiu moc? Je ozaj Boh Pánom celej zeme? Alebo mu tú moc diabol ukradol?
Prišlo mi na um aj pokúšanie Pána Ježiša po 40 dňoch na púšti, keď sa pred neho postavil diabol, ukázal mu všetky kráľovstva vtedajšieho sveta a drzo Ježišovi povedal: Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať! Ako si mohol diabol robiť také nároky? Ako mohol prehlásiť, že dá Ježišovi všetky kráľovstvá sveta? Bolo to ozaj jeho? Alebo iba „blafoval“?
Je náš svet v Božích rukách, alebo je už v diablových? Kto tu má väčšiu moc?
To čo zaznamenal evanjelista Matúš, je veľmi dôležitá vec. Démoni vedeli, že ten, ktorý pred nimi stál ich raz bude mučiť. Nie možno, nie asi, nie ak sa veci vyvinú tak alebo onak. Bola to úplne istá vec. To čoho sa zľakli je, že sa to začne už teraz, skôr ako je to v Božích plánoch.
Myslím si, že žijeme v dobe, keď si raz za čas musíme povedať na povzbudenie našej viery, že Boh je víťaz. Že Ježiš je Boh a sudca živých i mŕtvych a že je sudcom aj nad zlými duchovnými mocnosťami, ktoré pôsobia v tomto svete.
A ani démoni nepochybujú nad tým, kto tento boj vyhrá a kto bude na konci sveta porazený. Jediní, ktorí v tom nemajú celkom jasno a často nad tým pochybujú sme my, pretože sa to vo svete nevyvíja podľa našich predstáv.
Predčasné mučenie zo strany Ježiša neprišlo. Dokonca bol k nim v ten deň mierny a vyhovel im, aby prešli do stáda svíň. Ani sa nesnažili vzpierať, alebo bojovať.
Poznáme prípady, keď démonov vyháňali aj Ježišovi učeníci a niekedy sa to darilo a inokedy zase nie. Pri uzdravení posadnutého chlapca, ktorého zlý duch hádzal do ohňa alebo do vody musel prísť Ježiš a rozkázať, aby démon z chlapca vyšiel. Keď sa potom na to pýtali učeníci, Ježiš im vysvetľoval: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou [a pôstom]. (Mk 9,29)
A toto nie je jediný prípad, keď tieto sily zla doslova identifikovali Ježiša a verejne povedali, kto je. Pri uzdravení posadnutého v Kafarnaume sa stalo niečo podobné. Démoni keď uvidel Ježiša kričali: Hej, čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť? Viem, kto si: ten Svätý Boží. (L 4,34) Tu bola Ježišova reakcia veľmi rýchla a Ježiš mu nedovolil rozprávať ďalej.
Viem, že sú to zvláštne veci na počúvanie, ale Božie slovo o týchto duchovných veciach veľmi jasne hovorí. Je chybou, keď tieto pasáže vynechávame a tvárime sa, že tam nie sú. Bojíme sa, že by tieto veci ľudia 21. storočia nepochopili. Ale oni nám odkrývajú budúcnosť a zvestujú dôležité Božie pravdy, ktorým sa aj nám oplatí veriť.
Ale to ešte nie je koniec, pretože sme sa na to, čo sa odohralo v Gadare, nepozreli očami toho najdôležitejšieho. A tým je samotný Pán Ježiš. Aj tu sa ukázalo, že On nikdy nerobil veci tak, ako všetci ostatní. Alebo len preto, že to všetci robili tak. Neobišiel tú problémovú cestu do Gadaru. Išiel v ústrety dvom ľuďom, ktorí nemali nádej na pomoc. Jeho zaujímali, bol jediný, kto o nich stál. Nepovažoval to za zbytočné ani za beznádejné. To je zmysel toho Izaiášovho proroctva: Nalomenú trstinu nedolomí a tlejúci knôt neuhasí...
V dnešnej dobe sme my, bratia a sestry, v cirkvi predlženými rukami Pána Ježiša. Aj toto je sféra nášho záujmu. Starať sa a pomáhať ľuďom, nad ktorými už všetci ostatní zlomili palicu. Pomáhať, slúžiť, opatrovať, navštevovať, aj keď možno nakoniec nebudete počuť slová vďaky, ale možno tak ako vtedy Ježiš odohnanie. Ale toto je cesta, ktorú pre nás vybral Pán Ježiš.
Potom bez zlosti, zákernosti a hnevu odchádza, keď ho obyvatelia Gadaru žiadajú, aby od nich odišiel. Žiadny oheň z neba, žiadne prekliatie, žiadna nenávisť. Boh, ktorý rešpektuje slobodu a túžbu človeka. Boh, ktorý bude na konci Pánom neba i zeme, pred ktorým sa skloní každé koleno.
AMEN
Piesne: 374; 443; 447; 435; A 23; 654
Texty: Jon 3,1-10; 2K 12,1-10; L 8,4-15; Ž 119,89-96
