14. po Sv. Trojici 2017

Kázňový text: Gal 5, 1

Veľmi moderný a pokrokový text. Dnešnému človeku pri jeho počutí príde na um čokoľvek. Pamätáte si vy starší bratia a sestry na to, keď ste neboli slobodní? Boli to roky pred 89., keď väčšina hraníc zo Slovenska bola zatvorená a strážená.

Ani na dovolenku ste nemohli vycestovať, kde ste chceli. Napriek tomu nie každý mal pocit, že je obmedzovaný, a nie každý túžil po slobode. Po revolúcii sme začali v slobode žiť, ale znova nie všetkým sa táto sloboda páči. Máme pocit, že sme neboli naučení žiť v slobode, a že je to pre mnohých príliš komplikované.

Niektorí si tú vytúženú slobodu predstavovali inak. Nepočítali sme, že sa ukáže až taká dravosť ľudí, ktorí pôjdu v slobode za svojím cieľom hlava nehlava. Sloboda zrazu mala pre niektorých horkú príchuť. Namiesto veľkých očakávaní prišlo nemilé sklamanie.

Žiť v slobode je komplikovanejšie ako žiť v režime totality. V totalite bolo všetko určené a dané, boli jasné pravidlá, ktoré musel každý rešpektovať. Vy starší určite nezabudnete na takú vymoženosť ako zamestnanie, ktoré musel mať každý človek. Ak ste si prácu nevedeli zohnať sami, bola vám určená a hotovo. Mladí ľudia si niečo také ani nevedia predstaviť, že by im niekto iný určil, čo budú robiť a kde budú chodiť do práce. Ale bolo to tak. Mnohé veci ste dostávali preto, že to bolo určené a všetko zariadil štát. Bolo to pohodlné. Iní rozhodovali a všetci poslušne počúvali. Kto si na takýto spôsob života zvykol a nemal veľké sny a túžby, v podstate svoju neslobodu ani necítil.

Keď dnes ukazujú zábery zo Severnej Kórey a keď vidíte zjazd komunistickej strany, kde celá sála intenzívne tlieska, pretože do nej vstúpi ich vodca, čudujem sa, že títo ľudia necítia a nevidia svoju vlastnú neslobodu. Je to vôbec možné? Nevadí im to?

Otázkou je, či by dokázali v slobode žiť. Keď sa pozrieme na ďalšie krajiny sveta, kde bol odstránený nejaký despotický vodca, a vidíme v akom stave väčšina tých krajín končí, tak to skutočne dokazuje, že žiť v slobode je pre niektorých ľudí nemožné.

Je to preto, že sme pojem slobody nepochopili. Žiť v slobode znamená byť viac zodpovedný za svoj život a za svoje konanie. Je to o oveľa väčšej iniciatíve a snahe, ktorú musíte vynaložiť, aby ste sa niekam dostali. Už to nie je o tom, že je všetko nariadené a stačí poslúchať, ale žiť v slobode znamená viac rozmýšľať a viac konať. Prebrať zodpovednosť za seba a svoj život.

Dnes už sa o vás nepostará štát tak ako v minulosti. Všetko si musíte vybaviť sami, obehať úrady, pýtať sa na možnosti, ktoré máte, hľadať spôsoby ako a čo si môžete také či onaké veci vybaviť. Zisťovať na čo máte nárok a kde vám musia vyjsť v ústrety, pretože spĺňate konkrétne podmienky. V tom je to iné, ako v minulosti. Niekedy až dodatočne zistíme, na čo sme mali nárok a čo sme si mohli žiadať. Aj o tom je sloboda. Poznať svoje možnosti a svoje práva.

Keď v tomto svetle uvažujem nad slovami apoštola Pavla, tak sa mi vynárajú mnohé paralely. Čo znamená v tom biblickom slova zmysle, že nás Pán Ježiš oslobodil a my sme skutočne slobodní? Ako máme pochopiť slobodu, o ktorej tu apoštol Pavol hovorí? Už neplatia žiadne pravidlá, žiadne zákony, sme slobodní a môžeme všetko? Občas mám pocit, že sme to takto pochopili. Veľmi ľahkovážne sa dnes pozeráme na to, čo hovorí Božie slovo. Všetko relativizujeme a prekrúcame podľa vôle väčšiny. Prispôsobujeme sa modernej dobe, chceme byť veľmi láskaví, tolerantní ku všetkým a pokrokoví, aby sme sa ľúbili svetu a aby nám svet zatlieskal. Nesúhlasím s postojmi liberálnej teológie, pretože je schopná prekrútiť čokoľvek. Sme slobodní a človeka sme postavili do centra všetkého.

A to ani nehovoríme o tom, ako to celé vníma dnešný svet. Ako teda vyzerá sloboda v Kristovi? Môžeme všetko, nič neplatí?

Myslím, že pre život máme stále mnoho pravidiel a princípov, len Pán Ježiš očakáva, že sa zmeníme my a náš postoj k týmto veciam.

Je to ako pri výchove detí. Od malička začíname určitými pravidlami, ktoré naše deti učíme. Je to skôr zákonnícky prístup. Aj keď sa im snažíme vysvetľovať, že je pre nich dobré, aby sa napríklad učili, nedáme im na výber. Tlačíme ich do toho. Mnoho zakazujeme a prikazujeme, vysvetľujeme, čo je dobré a čo je zlé. A aj keď ešte mnoho nechápu, tlačíme ich nasilu k tomu, aby urobili to čo je podľa nás správne.

Celá tá škola života má však jeden jediný cieľ a tým je, aby sa naučili rozhodovať a vyberať si v živote sami to, čo je správne. Slobodne a zodpovedne ako dospelí ľudia. Teraz sa moje deti musia do školy učiť, či sa im to páči, alebo nie, ale dúfam, že raz pochopia, že je to pre nich dôležité a budú sa učiť nie preto, že som ich k tomu donútil, ale že to chcú sami a slobodne sa preto rozhodli. Je to ako oslobodenie. Už zrazu nemusia plniť rozkazy od rodičov, už to chcú sami.

Toto je napríklad sloboda, ku ktorej nás Pán Ježiš oslobodil. Sloboda, v ktorej si uvedomujem, že počúvať ho, znamená pre mňa a môj život požehnanie. Že veriť mu a nasledovať ho je pre mňa krok vpred, že je to niečo dobré a pozitívne.

Ale znova musím pripomenúť, že nie každý vie žiť v slobode. Ste bratia a sestry slobodní? Cítite sa byť slobodní? Vnímate to tak, že vás Pán Ježiš oslobodil, alebo máte pocit, že vás spútal a poviazal všelijakými príkazmi a zákazmi?

Sú veriaci ľudia, ktorí majú celý život pocit, že byť kresťanom je strašná drina. Že je to život plný odopierania samých dobrých vecí, rôznych pôžitkov, že sú ukrátení o mnohé krásne chvíle života, pretože sa rozhodli nasledovať Krista. A je to pre nich skutočne každodenný zápas s vlastnými túžbami a žiadosťami, ktoré pedantne kontrolujú a ovládajú. Neodsudzujem to, skôr takých ľudí obdivujem. Podobá sa to biblickému židovstvu, ktoré sa netajilo tým, že slúžiť Bohu znamená obetovať život dodržiavaním príkazov a zákazov. Bolo to ako otroctvo, ktoré ich ubíjalo a bolo to ako ťažké jarmo. Len to by apoštol Pavol nepísal: Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva!

To oslobodenie prišlo Kristovým krížom, to je to najdôležitejšie. Ale dnes chcem pripomenúť aj to naše poznanie a dozretie. Pochopením, čo je dobré pre môj život. Nie je to o tom, čo musím dodržiavať, čo ma tlačí a ubíja, ale o tom, čo chcem robiť, lebo viem, že je to dobré a teší ma, že môžem takto žiť a takú cestu som si vybral. Tomu sa vo svojej viere učíme. Nepríde to okamžite zo dňa na deň. Tak nejako to v našej viere musí dozrieť. A ja by som povedal, že presne tak sa učíme žiť v slobode. Nie je to vôbec jednoduché zvyknúť si na zodpovednosť, ktorú máme aj pred Pánom Bohom za svoj život. Ale o tom to celé je.

Apoštol Pavol napísal: Lebo hoci aj slobodný od všetkých, dal som sa do služby všetkým... Veľmi zvláštne pochopenie slobody. Dostal slobodu od Krista a v tej slobode sa postavil do služby všetkým ľuďom. Takže sa Pavol slobodne vzdal slobody, aby sa stal neslobodným?

Myslím si, že to čo robil, robil v slobode a necítil sa ničím poviazaný. Dozreli ste bratia a sestry k takémuto poznaniu? Pán Ježiš nás skutočne oslobodil od hriechu, ale aj od života pod otroctvom zákona. No nepostavil nás niekde do vzduchoprázdna, ale chcel, aby sme prebrali zodpovednosť za svoj život. A slobodne a svedomito žili podľa jeho slova.

Nemusím vám prikazovať, že v nedeľu musíte byť v kostole, nemusím vám zakazovať brať Božie meno nadarmo, nemusím vám zakazovať kradnúť, či krivo svedčiť... Ten život v Kristovej slobode je poznanie, že toto môjmu životu škodí. Nemám pre vás žiadne prikázané sviatky, žiadne nariadené povinnosti, ale Kristus má pre nás slobodu, v ktorej sa zodpovedne staviame k svojmu životu.

Lenže nie všetci vedia žiť v slobode a nie všetci Kristovu slobodu pochopili správne.

AMEN

Piesne: 209; 347; 244; 456; A 60; 656/14

Texty: Ez 37,15-22; Ef 4,1-6; J 17,18-23; Ž 146, 1-10