7. po Sv. Trojici 2017

Kázňový text: Ezd 3, 1-8

Aj dnes budeme spolu rozprávať o obnove nášho domu. Pokračujeme zároveň vo výklade Biblickej knihy Ezdráš. Minulý týždeň sme sa venovali tomu, ako sa začína obnova. Rodí sa z uvedomenia si vlastnej situácie, z poznania vlastnej krízy, v ktorej sa nachádza či už spoločnosť, cirkev, ale predovšetkým rodina.

Tak ako to bolo po 40-ročnom babylonskom zajatí. Poznanie toho, že sa národ nachádza v kríze, a že treba urobiť rázne rozhodnutie a pobrať sa domov do Judska, je najlepšie a najrozumnejšie rozhodnutie, ktoré môže židovský národ urobiť. Mnohí toto rozhodnutie urobili, vrátili sa domov a pustili sa do opravy hradieb Jeruzalema

Tu je moment, kde začína naša druhá téma. Obnova stojí na pevnom základe. Prečítame si niekoľko veršov z 3. kapitoly knihy Ezdráš.

Text: Ezd 3,1-8

Rozmýšľali ste, bratia a sestry, niekedy nad tým, čo je napríklad v našom kostole to najdôležitejšie? Bez čoho by tento kostol nebol kostolom? Čo z tohto priestoru, ktorý nás obklopuje, je to najnutnejšie, aby sme z toho mali bohoslužobnú miestnosť? Sú podstatné lavice, alebo oltár, či kazateľňa? Ak by tu nebol oltár, mohli by sme tu mať bohoslužby? Alebo ak by tu nebola kazateľňa, či by nám chýbala strecha na kostole, mohli by sme tu mať stretnutia? Myslím, že by sme sa vedeli vynájsť a ak by tu aj niečo chýbalo určite by sme si poradili.

Predstavte si Jeruzalem, ktorý prechádzal obnovou po vojne a 40-ročnom pustnutí. Začali najprv opravou hradieb, to spomína biblická kniha Nehemiáš, a keď už bolo uzavreté a zabezpečené mesto a domovy, pustili sa do opravy chrámu. To najdôležitejšie pre Židov nebola ani tak budova, ani nádoby, ani strecha chrámu, ale oltár a obete, ktoré sa na ňom mali prinášať. A týmto práve oni začali. Na mieste, kde stál pôvodný oltár, postavili najprv oltár a začali s prinášaním pravidelných obetí Hospodinovi, tak ako to bolo v čase, keď chrám stál. Jednoduchý oltár pod holým nebom.

Myslím, že rozmýšľali veľmi dobre. Čo je podstatnejšie, stavať budovu pre Hospodina, alebo hľadať zmierenie a pokoj s Hospodinom? A oni usúdili, že najprv treba obnoviť proces zmierenia s Bohom, to je základ, na ktorom sa môže stavať aj všetko ostatné.

Viete o tom, že niečo podobné nás učil aj sám Pán Ježiš?Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. (Mt 5,23-24) Nie teda nejaká bohoslužba pred Hospodinom, nejaké divadielko a predvádzanie, ale najprv zmierenie. To je tá podstatná vec.

Pre židovstvo to boli obete, ktoré prinášali zmierenie s Bohom. Pre nás je tým základným kameňom niečo iné. My už neprinášame ani pokrmové, ani zápalné obete, ani obete v nejaké zasvätené sviatky. Pre nás je tým základným kameňom Pán Ježiš Kristus. To je základ, ktorý bol raz a navždy položený, a na tom základe máme budovať ďalej každý jeden svoj obnovený dom.

Základ je nutnosť. Každý stavbár by o tom vedel veľa rozprávať. Nepostavíte poriadny základ pod budovu a nedáte si rady s rôznymi prasklinami a posúvaním. Veď aj na Slovensku už máme prípady, že nová stavba má problémy, pretože statik niečo zle narátal a podcenil.

So základmi je však vždy problém. Nie je ich vidno. Tým pádom nám nepripadajú také dôležité. Skôr zainvestujeme a zaplatíme peniaze do niečoho, čo je vidno. Krásna silikónová fasáda, drahé okná, pekná strecha, železná kovaná brána, chodníky, kvetiny a stromčeky...To sú veci, ktoré vystavujeme ľuďom na obdiv, kvôli takýmto veciam nám závidia susedia a ľudia, ktorí chodia okolo. Obdivujú to a sú užasnutí. Ale základy domu sú pod zemou. Kto ich vidí? Kto je na ne zvedavý? Už sa vás niekto pýtal na to, či máte pod domom dobrý základ a či je dosť pevný? Ak vám ten dom nepraská, tak to väčšinou nikoho nezaujíma. Reč na základy príde až vtedy, keď je problém už viditeľný. Vtedy sa až ľudia pýtajú na základy, či ste niečo nezanedbali, alebo ste niečo podcenili, alebo ste niečo neurobili podľa správneho technického postupu.

Skúste si, bratia a sestry, teraz predstaviť svoj život ako dom, ktorý postupne staviate. My často rozmýšľame nad tým, čo bude hore, to je to viditeľné, to je to nad zemou. Už od detstva máme nejaké sny a nejaké predstavy.

Chcel by som dokončiť túto školu, vyštudovať taký odbor, nájsť si dobrú prácu, nájsť si priateľku, priateľa, zosobášiť sa, založiť si rodinu, vychovávať deti a vychovať ich dobre, kúpiť si auto, postaviť dom, zabezpečiť svoje deti, postarať sa o svoj dôchodok, tešiť sa z vnúčat...

Sú to všetko dobré veci a dobré plány, ale toto všetko musíte na niečo postaviť. A je toho dosť, takže tá ťarcha na ten základ je poriadna. Čo to všetko udrží? Veď život je tak komplikovaný a ťažký. Prídu aj nesmierne ťažké momenty, ktoré nás zaťažia a budú tlačiť k zemi. Nie vždy bude všetko jednoduché.

Všetci poznáme podobenstvo o dvoch staviteľoch. Ten múdry staval svoj dom na skale a ten druhý, ktorého sám Pán Ježiš nazval bláznom, staval svoj dom na piesku. Viete, že keby nebol prišiel vietor a nedovalil sa príval a vlny, tak by ste rozdiel medzi tými dvoma domami nikdy nespoznali? Boli by stáli rovnako a bolo by všetko bez problémov.

Tie životné prívaly však prídu, oprie sa do vás aj silný vietor a udrú do vás raz velikánske vlny. Stojí váš život dostatočne pevne, aby ste to všetko zvládli a aby ste obstáli?

Zvládnete nezdar v práci? Obstojíte, keby vás vyhodili zo zamestnania? Budete vedieť fungovať ďalej, ak by vám nevyšlo manželstvo, ak vás podvedie váš najbližší človek, ak sa vám nevydaria deti, ak vám zomrie niekto, koho veľmi milujete?

Tých otázok by sa dalo položiť nespočetne mnoho a určite sa ani nedá vymenovať všetko, čo sa do vás v živote môže oprieť. Stojíte skutočne na niečom istom a pevnom, čo vám pomôže?

Viem, že my kresťania tento obraz Krista ako pevného životného základu používame často. Je z toho taká milá kresťanská fráza. Ale ako to v praxi vyzerá, že človek obnovu svojho domu začne tým, že ako základ pre svoj život postaví Krista? Myslím že je to tak, že človek napodobňuje vo svojom živote Krista. Že sa snaží žiť tak ako Kristus, reagovať ako Kristus, milovať ako Kristus, odpúšťať ako Kristus... Veriť Kristovmu slovu a jeho príklad nasledovať ako najlepší základ pre stabilný a istý život, v ktorom zvládne i ťažké nápory vetra a vĺn.

Skúsme v našich rodinách začať týmto. Položme znova pred seba, pred našu rodinu Krista a povedzme si, že to je základ, na ktorom chceme stavať. Zainvestujte do základov, nemajte pocit, že je to premárnený čas.

Viete, v koľkých rodinách povedali rodičia, že je ešte skoro deti učiť modliť sa, že je ešte skoro do nich hučať niečo náboženské? Ale potom, keď už niečo stojí, keď už si to dieťa vysníva svoje sny a má svoje predstavy, chcete pod to podsunúť nejaký základ? To už je predsa neskoro.

Dnes sa bavíme o obnove, teda o tom, že sa nám niečo rozsypalo a my ideme budovať odznovu. Nikdy nie je neskoro priznať si, že sa nám život sype preto, že sme mu nedali dobrý základ. Alebo chcete látať a plátať do konca života niečo, čo neobstojí? Budete stále niečo prerábať? Stále nové praskliny stále nové problémy, tu sa vám okno nezatvorí, tu sú zvesené dvere, inde vám praskne rúrka v múre, lebo sa niečo posunulo. To je robota na celý život. Logika hovorí, že toto nemá zmysel.

Začnite odznova. Rozprávajte sa doma s rodičmi, s deťmi a povedzte si: Skúsme to s Kristom. Skúsme začať žiť ako skutočne veriaci ľudia v našom dome. Postavme tú našu rodinu na Krista. Je to možno namáhavejšie, náročnejšie, ale vedzte, že to čo naň postavíte, bude stabilnejšie a istejšie. A zvládnete skutočne i ťažké momenty života.

Obnova začína tým, že položíte pevný základ. Že venujte dostatok času tomu, na kom to všetko stojí, a o čo sa to všetko ďalšie v našom živote opiera, a tým je Kristus.

AMEN

Piesne: 607; 242; 244; 245; A 53; 656/14

Texty: 2M 34,27-35; Zjav 1,9-18; Mt 17,9-13; Ž 107,1-9