2. po Veľkej noci 2017

Kázňový text: J 10,11-14

Dnešná nedeľa je o dobrom pastierovi. Kto by nepoznal tento jednoduchý, ale často používaný biblický obraz. Práve v Kysaku na kazateľni je obraz, na ktorom je vyobrazený Pán Ježiš, ako drží v náručí ovečku. Je to podľa nášho biblického textu.

To prirovnanie Pána Boha ako dobrého pastiera je však ešte staršie ako Nová zmluva. Už v Starej zmluve máme 23. Žalm, ktorý opisuje Pána Boha ako dobrého pastiera starajúceho sa o ľudí ako o ovečky. Myslím, že Židovskému národu bolo toto veľmi blízke. Biblia opisuje, že už Ábel bol pastierom a staral sa o ovce a po ňom neskôr všetci Patriarchovia žili vďaka tomuto povolaniu. Aj samotný kráľ Dávid bol pôvodne pastierom.

Malo to niečo do seba, keď si človek pri svojej pastierskej práci uvedomil, že to stádo je v jeho rukách, že je odkázané na vedenie pastierom. Ovce si samé nedokážu nájsť pašu, nevedia sa v správny čas dostať k vode, nevedia sa samé napojiť, keďže voda v tej oblasti je väčšinou v studniach, či umelo vytvorených podzemných cisternách. To zviera sa napríklad nevie vôbec brániť, je nemohúce prežiť vo voľnej divokej prírode. Je plne odkázané na človeka a jeho starostlivosť.

Takže, keď toto vidíte, vidíte akoby obraz človeka a Boha, len v trochu inej dimenzii. Človeče, sám o sebe neobstojíš, nevieš sa o seba postarať, nezabezpečíš si dlhodobo ani základné veci pre život, si úplne odkázaný na to, čo ti Boh dá a na to, ako sa o teba postará.

Viem, že je to milé prirovnanie a ľuďom sa páči. Hlavne v minulosti bol 23. Žalm jeden z najznámejších Biblických textov a keď si k tomu ešte vybavíte Antonína Dvořáka a jeho Hospodin je muj pastíř, tak je asi málo ľudí, ktorí by túto pieseň alebo aspoň začiatok nepoznali a nevedeli zarecitovať.

Je to teda všetko tak jednoduché a tak jasné? Myslíte si, bratia a sestry, že tento biblický obraz poznáte dobre? Čo všetko za týmto prirovnaním naozaj je? A je to to isté čo napísal žalmista v 23. Žalme a čo povedal Pán Ježiš, keď sa za dobrého pastiera vydával?

Čo teda obnáša povolanie pastiera? V dnešnej dobe je to viac ťažká práca, ako nejaké zaujímavé povolanie. Radšej by boli ľudia IT-čkári ako pásli niekde na salaši ovce. Keď je vonku pekné počasie, zdá sa nám, že to musí byť niečo veľmi romantické. Ležíte niekde v chládku pod stromom a okolo sa pasú ovečky, prípadne nejakú neposlušnú zaženú vycvičení psi. Ale robiť to niekoľko mesiacov každý deň, tak toľko romantiky by som asi nechcel. A to nespomíname dojenie každý deň, ošetrovanie a ďalšie a ďalšie nepríjemné detaily tejto práce.

V minulosti to bolo ešte ťažšie. Izrael je nehostinná krajina a tak bolo potrebné zháňať potravu, zabezpečovať vodu, ale aj chrániť v noci stádo pred divou zverou. Sám Dávid to spomína, že bolo potrebné zahnať medveďa, či vlka. A to sa už bavíme o oveľa väčšom riziku. Tu všetka romantika tohto povolania končí.

Ak si teda detaily tohto obrazu prenesiete do toho, k čomu to Pán Ježiš prirovnal, tak sa vám odkryjú všetky možné komplikácie. Má to Pán Ježiš ako náš pastier s nami dosť ťažké.

Sme ako ovečky dosť tvrdohlaví. Pastier má nejakú víziu, kde nás vedia a kde máme dôjsť. Vo svete sa uskutočňuje Jeho vôľa. A to nielen s ľuďmi, ktorí sú veriaci, ale aj neveriaci. My máme iné predstavy o živote, ako má s nami Boh. My máme iné ciele. V podstate nás veľmi ovládajú a vedú naše vlastné túžby. Niečo si zmyslíme, niečo nám padne do oka a ideme za tým, nevidíme nebezpečenstvá a hrozby, neuvedomujeme si, čo môže prísť, nevieme predvídať, len sa ženieme za svojim cieľom.

Občas nám to náš Pastier dovolí, ale občas nás musí zastaviť či zahnať.

Veľakrát pri obraze dobrého pastiera zabúdame na to, čo drží v ruke. Aj dobrý pastier musí mať palicu a tá nie je iba na podopieranie. To veľmi pri tom krásnom obraze nechceme vidieť. Ani v reálnom živote nemôžeme prehliadnuť tento nepríjemný detail. Ovečka občas od toho pastiera aj dostane a to vôbec nie je nič príjemné. Tu končí romantika. Bavíme sa o Božích úderoch v živote, po ktorých väčšinou nariekame, plačeme a dlho sa spamätávame. Priznajme si, aj dobrý pastier občas vytne.

Ten obraz hovorí o tom, že nie sme schopní sa postarať o seba sami. Skúste to povedať nahlas dnes mladým ľuďom. Skúste im povedať, že sami o sebe nič nedokážu. Veď im celý čas vtláčame do hláv, že na všetko majú a všetko zvládnu. Ten obraz hovorí, že ak sa vydáš na cestu sám a vymkneš sa pastierovi spod kontroly, je len otázkou času, kedy na to doplatíš životom.

Je to pravda? Uvedomujete si to? Už niekoľko rokov za sebou majú moji rodičia v záhrade pustené ovečky. To zviera sa vie splašiť a utekať ale ani to nie dostatočne rýchlo. Trochu väčší pes by ho bez problémov zložil. Tie nohy sú tenučké a ono sa nevie nijako brániť.

Pán Ježiš nám tým chcel povedal, že sme neschopní? Viem, že to neznie príliš dobre, ale to hovorí toto Ježišovo prirovnanie. Takže príliš veľké sebavedomie človeka znamená ohrozenie nášho vlastného života. Keď pôjdeš vlastnou cestou, stratíš sa, vypadneš z dozoru pastiera, tak si v ten moment v nebezpečenstve.

Pastier vie, čo potrebujeme. Dnes sa od mladosti učíme hovoriť, čo chceme, čo si prajeme, máme v týchto veciach jasno. Ale Ježišovo prirovnanie hovorí, že nepoznáme riziká a vystavujeme sa hrozbe. Vidím to úplne prakticky. Ľudia sa dnes nepýtajú na Božiu vôľu, nehľadajú ju. Potom sa im ťažko žije s dôsledkami ich vlastných činov.

Ovca by mala poznať svojho pastiera a jeho hlas. Nie je to jednoduché v spleti rôznych hlasov tohto sveta rozoznať, čo hovorí Pán Ježiš a čo sú už len naše výtvory a skreslené dedukcie. Naše kresťanské stretnutia sú o tom, že sa učíme rozpoznávať Boží hlas. Hovoríme o tom, čo je Božia vôľa pri nás. Čo od nás náš Pastier čaká. Kto žije mimo cirkvi bez Boha a bez spoločenstva, nedokáže rozpoznávať, čo je pre neho dobré.

Vidím, ako sa sťažujeme, keď do nášho života prichádzajú rôzne ťažké chvíle a komplikácie, ale v obraze tohto príkladu sa v takom stáde to komplikuje vždy vtedy, keď sa ovce vyberú vlastným smerom a neposlúchajú pastiera. To je moment, keď sa začínajú všetky životné komplikácie.

Je len jediný spôsob ako sa im dostatočne dobre vyhýbať a to je poslušnosť Kristovi.

Zaujímavé na tom prirovnaní je, že Pán Ježiš nezopakoval len to, čo napísal kráľ Dávid v 23. Žalme. On išiel ďalej. Hovorí o jednej úplne nelogickej veci. A tou je, že On je ako dobrý pastier ochotný položiť život za svoje ovečky.

Najnelogickejšia a v realite tohto obrazu najhlúpejšia vec, akú môže pastier urobiť. Čo je to za čudná logika, položiť život pastiera za život nejakej ovečky? Veď sa to absolútne nedá porovnať.

Prakticky je to skutočne nezmyselné rozhodnutie. Lebo ak zomrie pastier pre jednu ovečku, tak všetky ostatné sa dostávajú do ohromného rizika. Ale ak si za tou neposlušnou ovečkou predstavíte seba, tak to až také nelogické nie je.

O tom je toto Biblické prirovnanie. Tvoj a môj život má v Božích očiach takú hodnotu, že Pán Ježiš ako dobrý pastier je ochotný kvôli mne riskovať všetko.

Takže ten príklad nie je iba o palici a výchove, ale aj o úžasnej starostlivosti o každého človeka a o nesmiernej láske Boha k človeku, ktorý sa často správa ako „hlúpa ovca“ a uteká a ide kdekade do rizika, a pritom sa nevie ani sám brániť.

Pánovi Ježišovi však vždy stojí za to ísť nás hľadať a zachraňovať.

AMEN.

Piesne: 128; 139; 137; 144; A 32; 656/4

Texty: 4M 27,15-17; Sk 20,28-31; Mt 9,36-38; Ž 23,1-6