3. po Zjavení 2017

Kázňový text: R 3,1-12

Máme pred sebou, bratia a sestry, znova na prvé počutie zložito znejúci biblický text. Stáva sa to preto, lebo si v listoch apoštola Pavla čítame vlastne odpovede na problémy cirkvi a cirkevných zborov, ktoré sa vtedy objavili.

Kresťania o nich veľa diskutovali a boli im známe, ale nám opis týchto situácií chýba, preto sa nám zdajú slova apoštola trochu zložité.

Apoštol Pavel rieši, či nevernosť Židovského národa môže nejako ovplyvniť Božie konanie. Pán Boh má s ľuďmi nejaký plán, mal ho od počiatku. Zmení sa ten plán, keď ľudia Boha odmietajú? Zachová sa Pán Boh inak, keď ho ignorujeme a opovrhujeme ním? Zruší svoje slovo, ktoré nám dal?

Ako je to teraz u nás pri výchove detí? Rodič svoje prístupy k dieťaťu mení podľa toho, ako sa dieťa správa. Keď počúva, učí sa dobre, snaží sa, rodičia sú benevolentnejší, viac vychádzajú v ústrety, viac toho dovolia. Je to prirodzené. Akonáhle prichádzajú problémy s poslušnosťou, dieťa je drzejšie, neučí sa, vtedy je normálne, že rodičia pritvrdia. Dieťa si viac všímajú, sú prísnejší, viac obmedzujú, viac zakazujú. Viac sledujú, menej dôverujú a viac preverujú. Ten prístup sa mení podľa toho, ako sa naše deti správajú.

Apoštol Pavel sa preto pýta: Zmení aj Pán Boh svoje plány, keď sa napríklad Židovský národ zachoval, tak ako sa zachoval? Prestanú platiť zasľúbenia, ktoré tomuto národu dal? Zruší Pán Boh to, čo im povedal a zasľúbil? Ak áno, tak to potom znamená, že bude neverný. Zobral by späť Pán Boh dané slovo?! Je to pravda? Je Boh takýto?

Pavel nad tým vážne uvažuje a hovorí: Nemôže to byť predsa tak! Boh je nemenný tak ako aj Jeho slovo. V jednej piesni spievame, že Boh nikdy svoje slovo naspäť nevzal. To je znak Svätého Boha. Pavel sa pýta: Ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? A na to veľmi rázne konštatuje: Vôbec nie!

Myslím, že aj pre nás sú to veľmi dôležité otázky. Veľakrát hovoríme o židovstve v súvise s tým, že neprijali Ježiša Krista ako Mesiáša, ako o tých, ktorí stratili vyvolenosť a zaradili sa medzi neverných, medzi národy, ktoré pohrdli Božou milosťou, ktorá im je ponúknutá. A my seba dnes vnímame ako vyvolený Boží ľud.

Znie to síce pekne a hrdo a je to aj teologicky a biblicky správne, ale keď sa pozriete na stav kresťanstva vo svete, keď sa pozriete na kresťanské cirkvi na Slovensku, alebo aj priamo na našu cirkev a na to, v akom je stave, tak neviem, či by sme sa nemali venovať téme našej vlastnej nevernosti.

Alebo si myslíte, že toto je cirkev, ktorú chcel Pán Ježiš mať? Že mal takúto predstavu o tom, že kresťanstvo bude takto vyzerať v 21. storočí? Že bude takto pôsobiť medzi ľuďmi? Takto sa prezentovať pred svetom? Pochybujem.

Mám pocit, že sa dejiny zopakovali a že sme znova tam, kde bolo Židovstvo po odmietnutí Krista ako Mesiáša. Je úplne na mieste otázka, ktorú si vtedy kládol apoštol Pavel. Ak sme neverní dnes Kristovi, ak jeho slovo neberieme vážne, ostane Pán Boh verný? Platia jeho zasľúbenia, ktoré nám vo svojom slove dal, alebo našou zlou voľbou padá aj všetko to, čo Boh svojej cirkvi sľúbil? Ozaj je to o tom: Ak sme neverní, ostane Pán Boh verný?

Čo by ste urobili ako rodič, keby ste zistili, že vaše dieťa začalo chodiť poza školu, dostalo sa do zlej partie, začalo fajčiť, sem tam si niečo vypije, zhoršilo si prospech, do očí vám klame a je čoraz drzejšie voči vám a viac si toho dovoľuje?

Stále by platilo, že mu na 18-ku kúpite nejaké malé auto, ako ste mu to sľúbili, a že ho s kamarátmi pustíte na „čunder“ budúci víkend a že môže mať večer v izbe notebook a byť hore do koľkej len chce? A že mu prispejete na nový mobil ako ste mu to pred pol rokom sľúbili? Všetko by platilo ďalej, aj keď by vás v ničom nepočúval, čo by ste mu kázali urobiť?

Asi to záleží na tom, akí ste tvrdí rodičia, ale ja často vo výchove spájam „zasľúbenia“, ak to takto môžem nazvať, s poslušnosťou svojich detí. To čo som ti sľúbil platí ak...! Ak budú také výsledky v škole, ak si budeš robiť svoju robotu, ak budeš počúvať... Musím sa priznať, že schuti svojim deťom pripomeniem, keď odo mňa niečo potrebujú: ...zlatý môj počujem tak, ako ty včera, keď si mal doniesť napríklad drevo a nedoniesol si. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Dúfam, že ich takto niečo naučím.

Predstavte si teraz, že by sa tak isto k nám správal aj Pán Boh. Ako otec k svojim deťom. A ešte aby to zobral nejako globálne.

Možno 90% Židov v tej dobe neprijalo Krista a Pán Boh by povedal, že tým pádom končí platnosť všetkých jeho zasľúbení, ktoré dal ešte Abrahámovi, cez Mojžiša a všetkých prorokov a všetko teda padá a neplatí nič z toho, čo sľúbil. Asi by to musel urobiť aj dnes, pretože nie sme na tom lepšie s vierou a oddanosťou Bohu.

Len si zoberte napríklad Obišovce. Máme okolo 500 obyvateľov, koľko z nich je aktívnych kresťanov? Tipujem, že v nedeľu je v evanjelickom kostole 20 ľudí z Obišoviec a v katolíckom 50. Samozrejme, že je to nedokonalý odhad človeka, ktorý nevidí do ľudského srdca, ale realita je asi takáto. A tak je to skoro všade. V mestách by takáto štatistika dopadla katastrofálne. Ak by bol Pán Boh ako pozemský otec, všetky sľuby ktoré nám dal by asi zrušil pre našu nevernosť a ľahostajnosť.

Vďaka Pánu Bohu, nie je to tak. Apoštol Pavel to v liste Rímskym rozobral a kresťanom vysvetľoval. Na rozdiel od človeka Boh ostáva verný a pravdivý.

Samozrejme aj on ako rodič môže pritvrdiť výchovu, môže byť prísnejší, môže nás donútiť k poslušnosti, veď prostriedkov a možností na to má habadej. Ale nezoberie späť to, čo raz vyslovil a zasľúbil. Či už sa to týka odpustenia, milosti, večného života. Nevyháňa nás z domu, neláme nad nami palicu, neuhasína tlejúci knôt.

Občas mám pocit, že my kresťania sme sa uspokojili s tým, že sme už dosiahli to, čo od nás Boh očakáva a že máme prednosť pred týmto svetom. Sme členmi cirkvi, chodíme do kostola, modlíme sa. Uspokojili sme sa, že to čo Boh chce, to vlastne konáme a tak žijeme. Pod hlavičkou cirkvi sa však dnes dejú ohromné ohavnosti. Arogancia moci, prejavy neomylnosti a dokonalosti, v cirkvi máme spravodlivosť, ktorá je slepá a hluchá. Akoby sme si boli istí, že Pán Boh tam tieto veci nevidí. Že platí to ľudové, pod svetlom je najväčšia tma.

My zo svojho piedestálu Kristovej cirkvi posudzujeme a odsudzujeme druhých, tak ako sa nám chce a páči. Sme akísi sebaistí, že je všetko v poriadku a nič nehrozí. Ale nemyslím si, že sme na tom tak dobre. Viem, že nič nevieme urobiť za Božím chrbtom, aby nám to iba tak prešlo.

Neomylnosť, dokonalosť, spravodlivosť, toto sú bežné slová, s ktorými v cirkvi narábame a vzťahujeme ich veľakrát neprávom na seba a svoje vlastné ja. Je to veľmi podobné farizejizmu z Ježišovej doby.

A aj keď je Boh verný i vtedy keď my nie sme verní, to neznamená, že nám osobne všetko toto prejde. Je pre nás veľkou milosťou, že Pán Boh si za svojim slovom stojí a nezmení zasľúbenia, ktoré nám ľuďom dal. No nemali by sme zabudnúť, že máme zasľúbenia aj o prísnom súde a ešte prísnejšom treste pre tých, ktorí vystupovali v ovčom rúchu, ale vo vnútri boli draví vlci.

AMEN

Piesne: 57; 62; 233; 647; A 18; 656/5

Texty: 1Kr 5,1-4.9-15; R 1,16-17; J 4,27-42; Ž 31,2-8