1. po Zjavení 2017

Kázňový text: Mt 3,13

Po Vianociach a Novom roku sa vraciame, bratia a sestry, do bežnej reality roku 2017. Mali by sme rozoberať Ježišov krst, pretože toto k dnešnej nedeli patrí, ale nedá mi, aby som ešte dnes trošku neodbočil a nevenoval sa jednej myšlienke, ktorá ma zaujala a ktorú by som rád sprostredkoval aj vám.

Ešte na konci decembra vyšlo ďalšie číslo časopisu, ktorý vydáva Evanjelizačné stredisko. Je to taký ich informačný list. A na poslednej strane je krátke slovo na zamyslenie od riaditeľa Slava Slávika s názvom: Na čo ešte čakáš?

Ten článok ma oslovil a ja by som rád dnes rozvinul ešte jeho myšlienky, ale aj zopakoval to, čo nám chcel odkázať do nového roku.

V tom článku sa písalo o tom, že stále na niekoho čakáme. Niekoho dôležitého, niekoho priebojného a rázneho, ktorý by nás nejakým spôsobom zachránil. Možno to máme tu na Slovenku aj v povahe. Všimnite si, v politike sa u nás darí skôr takým vodcovským typom, ktorí vedia veľmi dobre rozprávať a zaujať masy a majú také „spasiteľské sklony“. V zmysle: ja vyriešim všetky problémy, ja zachránim Slovensko, ja ho vytrhnem z biedy a postavím na úroveň západných štátov. Toto sú typy, ktoré nás oslovujú. Aspoň to tak vyzerá podľa výsledkov volieb alebo aj preferencií. Ale nie je to iba v politike.

Čakáme, že príde do školy lepší učiteľ a vychová naše deti. Čakáme, že príde v práci lepší riaditeľ a postará sa o nás a zvýši nám plat. Čakáme, že príde nový starosta do dediny, aby sa pomenili veci a aby vyriešil susedské spory, rôzne konflikty, ktoré spolužitím vznikajú. Čakáme na nových susedov, aby sme s nimi lepšie vychádzali. Čakáme na lepšieho farára, ktorý by sa nám viac venoval a duchovne sprevádzal. Čakáme na lepšieho biskupa, ktorý by našu cirkev posunul vpred.

A čas medzitým pomaly plynie a uteká, my starneme a sťažujeme sa, že sa nič nemení k lepšiemu. A stále čakáme na nejakého záchrancu, alebo ak chcete „spasiteľa“, ktorý by riešil naše každodenné problémy, s ktorými musíme zápasiť.

Vyzerá to celé tak zbožne, tak adventne, pretože my hovoríme dosť veľa o očakávaní. Ale celé Vianoce sme rozprávali o tom, že Ten, ktorého sme čakali už prišiel. Spasiteľ sveta sa narodil pred 2000 rokmi a naše očakávanie sa naplnilo. Preto som vybral aj dnešný kázňový text, ktorý je len jednou informatívnou vetou o Ježišovom krste a v nej jedno dôležité slovíčko, že Ježiš Kristus „prišiel“.

Kto iný ešte má prísť? Koho iného čakáš, brat, sestra, čo by prišiel a urobil namiesto teba tie najdôležitejšie životné rozhodnutia? Kto má prísť, aby vychovával tvoje deti? Kto má prísť, aby riešil tvoje vzťahy s ľuďmi, s ktorými žiješ? Kto teba a mňa, brat, sestra, má nahradiť a robiť robotu, ktorá je zverená nám? Kto má prísť, aby niesol zodpovednosť za teba, tvoj život a tvoje rozhodnutia?

Viem už len to, že ešte raz príde Pán Ježiš ako sudca živých a mŕtvych, aby sa ťa opýtal, čo si urobil ty? Nikto iný už nie je avizovaný.

Nie je to trochu divné, že svoju zodpovednosť sa snažíme posúvať vždy na niekoho iného? Ešte neprišiel ten, alebo tamten, ktorý mal urobiť to či ono.

Viem, že je to pohodlnejšie. Dieťa niečo nevie a nedarí sa mu v škole? Na vine je učiteľ alebo učiteľka. Žijem bez spoločenstva, bez cirkvi, bez sviatostí? Na vine je nejaký farár, ktorý ma urazil, či sa ma dotkol svojimi slovami. Neviete vyriešiť konflikt so susedom? Na vine je starosta, lebo to nedá do poriadku. Je zlá situácia v štáte? Na vine sú politici, lebo nič neriešia, len sa starajú o svoje plné vrecká.

Vždy a všade je niekto iný, len my a naša chyba a naša zodpovednosť nefiguruje nikde.

Namiesto toho, aby sme sa zodpovedne postavili k životu, k veciam, ktoré sa nás týkajú, namiesto toho čakáme na niekoho, kto by to všetko vyriešil za nás. A ja sa znova vrátim len k tomu, čo som sa už pýtal. Kto ešte iný má prísť, keď Pán Ježiš už predsa prišiel?

Začíname nový rok. Máme pred sebou ešte 358 dní na to, aby sme sa úplne zodpovedne postavili vo svojom živote ku všetkým problémom. Aby sme nabrali odvahu povedať si: Tu som zlyhal a je na mne, ako to napravím a čo urobím, aby som tieto veci vyriešil a dal do poriadku. Je čas prestať sa vyhovárať na iných a začať vidieť svoju úlohu, svoje možnosti v tej ktorej veci.

Mnohokrát to vyzerá tak, akoby sme stáli vedľa cesty, kde sa pred našimi očami odohrala autonehoda, a my stojíme so založenými rukami a komentujeme:

• No, cestári to mali už dávno posypať
• Správa ciest už tu dávno mala dať značku, ktorá obmedzuje rýchlosť
• Ten šofér to skutočne prehnal, nemal sa tak ponáhľať
• Už tu dávno mali byť hasiči
• Sanitka už mešká pár minút
• Samozrejme, že policajti tu budú ako poslední

Ale veď ty si predsa tam. Prečo stojíš a nepomáhaš? Prečo nerobíš aspoň niečo? Takí v skutočnosti sme! Takto niekedy Pánu Bohu bije do očí naša neschopnosť niečo urobiť.

Si otec? Tak sa venuj zodpovedne výchove svojich detí a ak si v niečo zlyhal, tak z toho čiň pokánie a snaž sa to napraviť. Staraj sa o rodinu, aby mohla dôstojne žiť, aby mala zabezpečené základné potreby pre fungovanie.

Si matkou? Tak sa staraj o svoju domácnosť, o jej chod, vytváraj domov, do ktorého sa tvoja rodina bude vždy rada vracať.

Si dieťaťom? Tak rešpektuj svojich rodičov, buď zodpovedný za to, čo ti je zverené.

Máme svoju zodpovednosť aj ako členovia cirkvi, ako občania obce, ako obyvatelia štátu, ako zamestnanci vo svojom zamestnaní. Ak vidíte niečo, v čom by ste mohli pomôcť a priložiť ruku k dielu, vnímajte to ako vašu zodpovednosť a vašu povinnosť pred Bohom.

Tam, kde ste, vás postavil Boh. Nie ako kritikov, ani nie ako sudcov, ani nie ako žalobcov druhých, ale ako tých, ktorí majú meniť veci k lepšiemu. Tých, ktorí majú ovplyvňovať svoje okolie v kresťanských princípoch a pravidlách.

Nepríde nikto iný, kto za teba urobí tvoju prácu. Dielo spasenia, ktoré sme nedokázali vykonať sami, za nás urobil Pán Ježiš Kristus. Všetko ostatné je dané do našich rúk, aby sme to menili a ovplyvňovali.

Takže na koho ešte čakáme?

AMEN

Piesne: 31; 565; 36; 648; A 52; 656/5

Texty: Iz 42,1-4; Kol 1,15-19; L 3,15-17.21-22; Ž 1,1-6