21. po Svätej Trojici 2016
Poďakovanie za úrody zeme.
Kázňový text: 1Tes 5,18
V sviatok Poďakovania za úrody zeme sa každý rok vraciame k vďačnosti voči Pánu Bohu za všetko, čo nám naša zem priniesla. A nie iba ona sama o sebe. Takto by sa mohli bez problémov vyjadriť aj ateisti.
Mohli by tu kľudne s nami sedieť a ďakovať prírode za to, že nám priniesla úrodu, ktorá slúži k nášmu úžitku. No nie je to to isté. My tú našu vďaku dnes adresujeme pôvodcovi toho všetkého. Stvoriteľovi neba i zeme, Trojjedinému Bohu, ktorý stvoril svet, ktorý nás obklopuje. Príroda ako aj naša zem je dielom Všemohúceho Stvoriteľa.
Takže, keď vám napríklad hodinky idú presne, nebudete za to ďakovať hodinkám, ale výrobcovi. A ak sa vám nekazí vaše auto a dobre vám slúži, tak nebudete predsa ďakovať autu a chváliť auto, skôr by bolo potrebné vyjadriť vďaku tomu, kto ho v takej kvalite vyrobil.
To je myslím logický prístup k dnešnému dňu. Ďakujeme za úrody zeme, ale ďakujeme Tomu, kto nám tieto úrody požehnáva.
Musím ešte povedať, že tento sviatok je z roka na rok ťažší a asi je iba otázkou času, keď ho prestaneme vnímať ako nejaký zvláštny deň v cirkevnom roku. Polia, na ktorých by sme si mali dorábať chlieb, už nevyužívame a nepracujeme na nich, naše záhrady sa nám z roka na rok zmenšujú a rozrastá sa nám na nich trávnik. Naše úrody zeme, ktoré potrebujeme stále rovnako ako v minulosti, alebo ešte viac, zbierame z regálov v TESCu, LIDLi, KAUFLANDe, v JEDNOTe, vo FRESHi... A tam je zatiaľ tej úrody dosť. To ľuďom prináša trochu aj falošný pocit bezpečia. Nikdy tam nebolo prázdno. Takto to vnímajú naše deti. A myslia si, že ani nikdy nebude.
Tomu celému pomohla globalizácia, pretože ak bude menej jabĺk v Európe, bez problémov nám ich dovezú odniekiaľ z Južnej Ameriky. A takto je to dnes vlastne so všetkým. Pocítiť nedostatok v nejakej surovine, ktorá sa neurodí v nejakej krajine pre zlé prírodné podmienky je dnes ťažšie. Lebo niekde inde sa urodí a niekto to odtiaľ kľudne dovezie. Je to síce trochu drahšie, ale zatiaľ sme to vždy zvládli.
A nemusím ani veľmi rozvádzať, že sme to práve my ľudia, ktorí toto Božie stvoriteľské dielo poškodzujeme a ničíme. Pritom sme sa mali oň starať už od samého začiatku. Nepozeráme na to, že túto zem potrebujeme zachovať aj pre budúce pokolenie. Pre svoj okamžitý prospech to v mnohých prípadoch ženieme na úplnú hranu a čudujeme sa, že sa nám to vracia späť. Vnímame to čím ďalej tým viac v rozhádzanom podnebí, rýchlych teplotných zmenách, v nepredvídateľných a nepredpovedateľných prírodných reakciách počasia.
Ostali nám z toho chrípky, kýchanie a suché konštatovanie, že už sa človek ani nevie poriadne do čoho obliecť, lebo sa to všetko tak rýchlo mení. Čo už máme robiť? Musíme si na to zvyknúť.
Nechcem byť zlým prorokom, ale vzhľadom na to, čo sa deje všade vo svete je možný aj scenár, v ktorom by mohla prísť bieda aj globálne na celý svet. Odkiaľ by sme tie potraviny doniesli potom? Čo by sme potom v tých veľkých obchodoch poukladali na tie nekonečné regály? V takých prípadoch by nám nepomohla ani globalizácia.
Viete si predstaviť, že by došla múka v TESCU a potom postupne aj v ďalších obchodoch? Že regály s chlebom by boli zrazu prázdne? Už ani ja si to neviem predstaviť. Nezažil som vojnu ani hlad.
Ale pamätám si na to, že keď som bol malý chlapec, tak v potravinách v Bačkovíku bolo možno v celom obchode 200 položiek. 3 druhy keksíkov 4 druhy cukríkov a základné potraviny do kuchyne. A aj pri tých sa občas stalo, že predavačka povedala: Nemáme príďte budúci týždeň, keď mi príde tovar.
Dnes blúdime pomedzi regály vo veľkých nákupných centrách a z 500 druhov cukríkov si nevieme vybrať, na ktoré by sme mali chuť.
To, že sme si vďaka technike pomohli a vieme si to, čo potrebujeme podovážať kdekade zo zahraničia a nie iba od susedných štátov, ale aj z iných kontinentov, nás napĺňa pocitom bezpečia. Všetko donesieme, prepravíme, presunieme, takže nehrozí nedostatok ani núdza. Vyzerá to, akoby to už bolo v rukách a moci človeka.
Dobehli sme Pána Boha? Vybabrali sme s ním? Nepotrebujeme ho, lebo sme prepracovali systém obchodu a dopravy po celom svete?
Zdá sa mi to veľmi krátkozraké. Na internete som našiel niekoľkokrát údaj o tom, že v súčasnosti hladuje vo svete asi 800 miliónov ľudí. To číslo je ohromitánske, ale dôležitejšie je povedať, že nehladujú preto, že by na našej zemi bolo málo potravín, alebo preto, že by sa potraviny nedali doviesť tam, kde ich ľudia potrebujú. Veď my sa spoliehame na to, že jedlo sa dá priniesť odvšadiaľ. Väčšina týchto ľudí hladuje kvôli vojnovým konfliktom, tyranii a rôznym prenasledovaniam. Dôvodom tejto biedy nie je Pán Boh preto, že nepožehnal úrodu, ale človek, ktorý tieto konflikty vo svet vytvára. Veď, keď nám mrazené kurčatá donesú z Brazílie, aby sme si ich mohli kúpiť u nás v obchode, tak aký problém by bolo doniesť ich do oblastí, kde hladujú ľudia? Ale nejde to.
Nikdy nie je veľmi ďaleko k núdzi, či dokonca k hladu. Stačí zlá politika štátu, či vojna, prepad ekonomiky, finančná kríza a zbadáme prázdne regály v obchodoch a nebudeme mať zrazu z čoho vyberať.
Toto je realita, ktorú nechceme vidieť. Zvykli sme si na dostatok a hojnosť a nebolo to vôbec ťažké. Na dobré sa ľahko privyká. O to viac by sme mali cítiť vďačnosť voči Bohu, ktorý nám tento „blahobyt v súčasnosti“ doprial. Tak ako to píše apoštol Pavel: Za všetko ďakujte, lebo to je vôľa Božia pri vás v Kristovi Ježišovi.
Škoda len, že práve blahobyt, pohodlný život a dostatok vďačnosť voči Bohu v človeku zabíjajú. Boháč z Ježišovho podobenstva to povedal výstižne: Duša máš dosť všetkého na mnoho rokov; odpočívaj, jedz, pi, veseľ sa! (L 12,19) My si to ani neuvedomujeme, ale v podstate presne toto robíme. Viac voľna, menej práce, viac dovoleniek, k tomu vyberané jedlo, pretože už nezjeme hocičo a zábava s množstvom alkoholu dnešnému človeku tiež nie je cudzia.
Namiesto vďačnosti je viac užívania. Nechcem, aby sme aj my boli takýto.
Sme tu dnes preto, aby sme sklonili hlavy vo svojich modlitbách a povedali Bohu, že si uvedomujeme, koľko od neho dostávame a že sme vďačný za všetku starostlivosť, ktorú nám venuje. A že nezabúdame na to, že On je pôvodcom všetkého toho, čo dennodenne prijímame zo zeme, na ktorej žijeme.
Ani Tesco, ani Kaufland, ani Lidl, ani iné supermarkety nám nezabezpečujú pohodlný a krásny život s hojnosťou a dostatkom, ktorý máme, ale Boh, ktorý dáva vzrast a požehnáva našu zem. A ak by sme na to všetci postupne v tom prepychu zabudli, tak Pánu Bohu neostane nič iné iba nám pripomenúť, kto za tým všetkým stojí. Ale to bude pre nás veľmi nepríjemné a myslím, že by to nikto z nás nechcel zažiť.
AMEN
Piesne: 373; 366; 449; 484; A 40; 656/16
Texty: Rút 2,2-8.23; 2K 9,6-11; L 12,15-21; Ž 145,15-21
