14. po Svätej Trojici 2016

Začiatok školského roka.

Kázňový text: Mt 7,1-2

Dnes pokračujeme vo výklade viery všeobecnej kresťanskej, v časti, kde sa slovo „viera“ ani celkom nehodí. Veríme tam, kde nemáme dôkazy, kde ľudský rozum nemá argumenty.

Je to ten moment, keď už nestojíte v loďke, ale položíte nohu na hladinu vody a urobíte krok. Rozum hovorí, že to nejde, ale viera hovorí, že všetko sa dá. Takže je na mieste povedať formuláciu, verím v Stvoriteľa neba i zeme, verím v Ježiša Krista jeho jediného Syna, či verím, že sa Ježiš počal z Ducha Svätého a narodil sa z Márie panny. To sa mi zdá správne. Ale verím, že trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a pochovaný bol... Tak tam mi slovo viera nepripadá celkom vhodné.

Ten dôvod je veľmi jednoduchý. Viera patrí tam, kde niet dôkazov, ale na toto, čo vyznávame o smrti Pána Ježiša Krista, na to máme mnoho historických dôkazov. Nie sú to len správy štyroch evanjelistov, ale je to aj mnoho mimobiblických prameňov ktoré dokazujú, že muž menom Ježiš, ktorého nazývali Kristus žil za vlády Poncia Piláta a za jeho vlády bol odsúdený a popravený na kríži. Myslím, že tu by sme vo viere všeobecnej kresťanskej mohli kľudne namiesto slova „verím“, použiť slovo „viem“. Je to potvrdené a dokázané historikmi.

Dnes existenciu osoby Ježiša Krista spochybňujú iba „nevzdelaní burani“, ktorí nič nečítajú a neštudujú. Je to jediná pasáž viery všeobecnej kresťanskej, kde nepotrebujete použiť slovo verím. Na všetko ostatné, či už je to viera vo vzkriesenie, vstúpenie na nebesá, viera vo svätú všeobecnú cirkev, či v posledný súd, alebo vo večný život, všade tam je slovo viera na mieste a bez neho sa nepohnete ďalej.

Na strane druhej je to pre deti slovne najviac zamotaná a komplikovaná časť. Tu vznikajú najčastejšie skomoleniny, ktoré sa deti naučia: „ktorý trpel pod poľským Pilátom“ alebo „trpel pod poľským pirátom“ ... Pre nich je to takto zrozumiteľnejšie. Je pre nich známejšie slovo poľský, či pirát.

TACITUS, Riman, ktorý sa historikmi považuje za najpresnejšieho historika starovekého sveta, podáva správu o požiari v Ríme a tu spomína:

Aby teda potlačil tú povesť nastrčil Nero ako vinníkov a potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazývali sa Chrestiani. Pôvodca tohto mena Kristus bol za vlády Tiberiovej prokurátorom Ponciom Pilátom popravený. Táto zhubná povera bola síce dočasne potlačená, ale znovu prepukla nie len v Judsku, kolíske toho zla, ale aj v Ríme, kde sa všetky ohavnosti a hanebnosti sústreďujú a nachádzajú hojne ctiteľov.

Zhubná povera je najpravdepodobnejšie narážka na vzkriesenie Ježiša Krista. Takýchto mimobiblických správ nájdeme oveľa viacej. Nech už sú v nich kresťania vo svojej dobe podávaní a opisovaní v tom najhoršom svetle, nič to nemení na tom, že tieto texty nám dnes potvrdzujú, že Pán Ježiš žil a aj to, že zomrel v Jeruzaleme po rozhodnutí Poncia Piláta. Ak sa na takéto správy pozriete ako historici, musíte ich zaradiť do potvrdených a overených historických faktov. Takže kľudne v tejto časti vyznania môžeme hovoriť nielen veríme, ale už vieme, sme si istí.

Poncius Pilát sa dostal do kresťanského vyznania viery do nie veľmi dobrého svetla. Evanjelisti zaznamenávajú jeho snahu Ježiša neodsúdiť, prípadne sa vyzuť z tejto zinscenovanej frašky, ktorú zorganizovala židovská veľrada, ale nepodarilo sa mu to. Nevyšiel ani pokus ponechať rozsudok na Herodesa, pretože on mal na starosti Galileu a Ježiš prežil väčšiu časť života v Nazarete.

Nakoniec to predsa len ostalo na Pilátovi, ktorý vyriekol slová ukrižovať, aj keď vo svojom vnútri vedel, že ho Židia vydali zo závisti. Ktovie ako sa zaspáva človeku, ktorý preto, aby sa na neho Židia nesťažovali v Ríme, radšej prikázal popraviť nevinného človeka.

Ponstký Pilát sa do úradu dostal v roku26po svojom predchodcovi  Valeriovi Gratovi. Historici ho vykresľujú ako tyrana a nepriateľa Židov. Iní o ňom hovoria, že bol prešpekulovaný diplomat a všetko, čo robil, mal dobre vopred premyslené. Len tak na okraj spomeniem, že o ten prokurátorský stolec v Jeruzaleme aj tak prišiel a to asi 4 roky po Ježišovej smrti, keď upadol do nemilosti cisára Tibéria a bol stiahnutý z tohto postu. To, čo sa s ním presne stalo, sú už iba dohady. Jedna z tradícií hovorí o tom, že bol donútený spáchať samovraždu, iná, že ho dali sťať. Jedná z podávaných možností tvrdí, že sa stal kresťanom.

Spomenutá Ježišova smrť za konkrétneho prokurátora má aj svoj historický význam. Máme si uvedomiť, že viera v Ježiša Krista nie je vierou v nejakú vymyslenú osobu, niekoho kto je nejakým literárnym hrdinom, či niečo podobné. Ježišov život nie je vymyslený príbeh. Je to niečo konkrétne a reálne, niečo, čo sa stalo v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste, za vlády konkrétneho človeka. Takže Pilát ani netušil, aké známe sa stane jeho meno po celom svete na základe tohto nespravodlivého rozsudku.

Možno na Pilátovu obhajobu treba spomenúť slová Pána Ježiša, ktoré mu v ten konkrétny deň povedal: ... kto mňa tebe vydal, väčší hriech má. A potom po najznámejšom omyle ľudského súdnictva prišla nespravodlivá smrť.

Nechcem však dnes končiť iba pri tom, že budeme teoretizovať o vine či nevine človeka, ktorý je už aj tak dávno mŕtvy. Tú rolu „SUDCU“ veľmi často zastávame aj my všetci. Niekedy vo väčšom inokedy v menšom. Samozrejme, že nerozhodujeme o smrti alebo živote, ale občas rozhodujeme o dobrej povesti iného človeka. Rozhodujeme o jeho dobrom, či zlom mene. Je v našej moci zhodiť a pošpiniť ho. V súčasnosti sa s tým dosť často stretávame aj v našej cirkvi.

Naposledy to bol brat dozorca západného dištriktu Vladimír Daniš. Poslúži mi to dnes ako veľmi dobrý príklad. Myslím, že ho asi nikto z vás osobne nepozná a nikto z vás ho nestretol. Ale ak ste si čítali Evanjelický posol, tak v toho človeka dôveru mať nebudete. Stačilo niekoľko článkov a jeho povesť je navždy pošramotená. K tomu názoru sa pridalo množstvo ľudí, ktorí túto informáciu podávajú ďalej, bez toho aby ho osobne poznali, bez toho aby si overili, či je to skutočne tak. Vyšetrovateľ v jeho prípade zastavil trestné stíhanie, pretože sa obvinenia nepotvrdili. Čo bude so všetkými tými jeho sudcami?  

Niekedy si ani neuvedomíme, že sme v pozícii Pontského Piláta, že naše slová majú moc zničiť niekomu život. Že naše súdy, neoverené tvrdenia, ktoré bez skúmania posúvame ďalej, dokážu nehorázne ublížiť inému človeku.

Niekedy iba posúvame to, čo sme o druhom počuli, neskúmame, či je to pravda, len ideme ďalej s tým, čo niekto iný začal. Podávame ďalej súdy, ktoré vyslovil niekto iný. A zrazu sme sa tam dostali ako Pilát do CRÉDA. A keď príde na lámanie chleba, chceli by sme sa vyzuť zo zodpovednosti a umyť si ruky ako Pilát. To nie je moja vec, ja som to takto nechcel, ja som to povedal iba preto, že mi to iní takto povedali. To nie je moja vina. Ale je to naše rozhodnutie ... My sme sa pripojili do kruhu sudcov.

Ak vyslovuješ súdy, si sudca. Ak znevažuješ niekoho meno, špiníš ho a nevieš na 100%, že je to pravda, si sudca. A platí jednoznačne to, čo povedal Pán Ježiš: Akým súdom súdiš, takým budeš aj ty súdený.

O týždeň sa už začína nový školský rok. A to, čo platí pre dospelých, to isté platí aj pre všetky deti a študentov. Veľa krát sme tlačený svojím okolím do pozície sudcov. Počúvame zlé veci o iných ľuďoch a naše okolie čaká, že sa aj my pridáme a budeme rovnako prísni a kritickí vo svojich výrokoch proti nim. Ale nie vždy na to máme právo, nie vždy máme dosť informácií, nie vždy poznáme pravdu, aby sme sa aj my mohli pripojiť. Rozumný človek prenecháva súdy Bohu.

Buďte preto v tomto veľmi opatrní aj v tom novom školskom roku.

AMEN

Piesne: 211; 244; 200;618; A 64; 656/16

Texty: 1M 28,10-19a; G 5,16-23; L 17,11-19; Ž 146,1-10