10. po Svätej Trojici 2016

Kázňový text: J 14,6-11

Máme doma jeden veľmi jednoduchý obraz, maľoval ho pán, ktorý bol v zamestnaní rušňovodičom. Je na ňom namaľovaná poľná cestička, kde sú z jednej aj z druhej strany brezy a na pravej strane je les.

No a pri ceste stojí kríž na ktorom je zavesený Pán Ježiš. Je to taký typický kríž, aké bežne dnes bývajú pri cestách. Pod krížom je stará drevená ohrada a dnu v ohrade je ešte červený lampáš. Je dosť nezvyčajný, lebo je veľký. No a na obraze pred ohradou pod krížom kľačí staršia žena, s trávnicou na chrbte, ešte v sukniach a šatke na hlave, ako to bolo v minulosti. Obloha je zamračená, ako pred búrkou.

Ten obraz nie je žiadne významné umelecké dielo a možno odborníci v umení by ho len tak zmiatli zo stola, ale pripomína mi jednoduchú a úprimnú vieru v Pána Ježiša Krista. Obyčajná jednoduchá dedinská žena ide domov z poľa z nejakej práce a zastaví sa na chvíľu pri kríži, ktorý jej pripomína jej Pána Spasiteľa, ale aj to, čo pre ňu a pre jej záchranu urobil.

Nerobí to preto, že ju niekto vidí, nechce sa týmto svojim postojom ukázať pred ľuďmi, lebo žiadni iní ľudia tam nie sú. Je len ona sama, jej vôľa, jej rozhodnutie, v ktorom sa na chvíľu zastaví na svojej ceste, neponáhľa sa, aj keď ide búrka. Je pre ňu dôležitejšie sa zastaviť, kľaknúť si, aj keď ju bolia nohy a kolená a má na chrbte nejaký náklad, chce niečo veľmi dôležité povedať v modlitbe svojmu Pánovi. Potom vstane a pokračuje vo svojej ceste ďalej.

Toto je viera v Ježiša Krista. Takto veľmi jednoducho sa prejavuje v živote človeka. Aj takto sa dokazuje, aj keď takéto konanie nemá divákov ani žiadnych svedkov a človek sa týmto bežne nechváli. Urobí to preto, že to chce urobiť, pretože to takto cíti.

Viete si v hlave predstaviť ten obraz? Máte ho takto podľa môjho opisu v hlave? Myslíte si, že ste sa trafili do toho, ako ozaj vyzerá?

Predstavili ste si mladé brezy, či staré? Úzku cestu, či nejakú širšiu? Les hustý, či riedky, oblohu príliš tmavú alebo svetlejšiu? Mraky veľké, či rozťahané?

Je zložité predstaviť si ten obraz, keď ste ho nikdy nevideli? Som si istý, že tých možností je nespočetne veľa. Že človek vo svojej fantázii farieb a rôznych umeleckých štýlov napriek opisu má mnoho alternatív. Ako to celé priblížiť, aby ste si ten obraz vedeli predstaviť? A to ešte nehovorím o originály. Že ten obraz je namaľovaný podľa nejakej skutočnej reality, nejakej skutočnej cesty v lese, kde sa taký kríž ozaj nachádza s presne takou istou ohradou a lampášom, a že ozaj sa pri ňom niekedy modlila takáto staršia žena.

Dnes pokračujeme v rozoberaní viery všeobecnej kresťanskej a vykladáme si druhú časť, v ktorej vyznávame vieru v Ježiša Krista. Je kajúca nedeľa. Napriek tomu budeme pokračovať vo výklade viery všeobecnej kresťanskej.

Keď som nad tým uvažoval, prišlo mi na um, že sme doteraz hovorili o Bohu Otcu, ktorý stvoril nebo a zem. O Bohu, ktorý má našu úctu a pred ktorým máme bázeň, ale do určitého času bol tento Boh pre človeka ukrytý, tajomný a nepoznaný. Mali sme iba opis Boha, opis jeho obrazu, prerozprávané to, aký je a ako sa k ľuďom správa.

Presne tak, ako som vám ja na začiatku opisoval obraz, ktorý ste naživo nevideli, a či sa vaša predstava zhoduje s obrazom, to povedať neviem. Som si však istý, že každý z vás má trochu inú predstavu.

Myslím, že presne tak to bolo aj vo vzťahu k Bohu. Celá Stará zmluva nám hovorila a opisovala, aký Boh Stvoriteľ neba a zeme môže byť. Ale potom prišiel niekto, kto nám doslova ukázal obraz Boha, aby sa tie naše predstavy zjednotili a spoznali sme ho ešte viac. A toto sa stalo práve v osobe Pána Ježiša Krista.

Teraz je najvhodnejší čas prečítať si dnešný kázňový text:

Text:J 14,6-11

Veríme v Pána Ježiša Krista práve pre toto. To, o čom ľudia v Starej zmluve len fantazírovali a všelijako možne si ho predstavovali, to sa zmenilo práve v osobe Pána Ježiša Krista. To bola tá vyčítava odpoveď Filipovi: ...taký dlhý čas som s vami a nepoznal si ma? Kto mňa videl, videl Otca.

Veríme v Pána Ježiša Krista preto, lebo nám priblížil Boha, Stvoriteľa neba i zeme. Zjednotil nám tie naše predstavy o Bohu. Z jeho rozprávania a života vieme, aký Boh ozaj je. Dokonca aj s tým vyjadrením: Kto mňa videl, videl Otca.

Predstavte si Boha vo svojich reakciách a postojoch, ako Pána Ježiša Krista. Nikdy to pre človeka nebolo jednoduché predstaviť si Boha. Rôzne pokusy vnímame v literatúre, v umení aj v rôznych svetových náboženstvách. To všetko sú predstavy človeka. Ale Pán Ježiš prišiel s tým, aby tie predstavy spresnil a zjednotil. Takže Boh v jeden moment dejín ľudstva odkryl svoj obraz, aby sme si ho mohli priblížiť.

Teraz si porovnáme vašu predstavu obrazu, ktorý som vám opísal s tým, ako ten obraz vyzerá naozaj.

Trafili ste sa aspoň trochu podľa môjho rozprávania do toho, čo vidíte? Tak ste si tie brezy, kríž so záhradkou a modliacou ženou predstavovali? 

Pán Boh sa nám ľuďom priblížil takto. Celý ten duchovný, ten Boží svet, ktorý nám bol tak vzdialený, priniesol Ježiš svojim životom a rozprávaním do nášho ľudského sveta. Rozprával a opisoval, aký Boh je, používal podobenstvá, aby nám priblížil aké to bude v nebeskom kráľovstve, v rôznych dôkazoch moci nám vysvetľoval, že Bohu nie je nič nemožné. Všetko preto, aby sme ten obraz Boha mali pred sebou čo najvernejší a najpresnejší.

Pán Ježiš je pre nás obrazom nebeského Boha a kto chce spoznať Boha, mal by spoznať život Pána Ježiša Krista. Náš Boh je ako Pán Ježiš, ktorý sa stal človekom a žil tu medzi nami na tejto zemi. Je taký láskavý, ale aj taký prísny, je taký tolerantný a odpúšťajúci, ale aj mnoho vyžadujúci od človeka. To je ten moment, na základe ktorého vyznávame, že veríme v Ježiša Krista. Vďaka nemu poznáme Boha Otca.

Je to pre nás jednoduchšie. Prítomnosť Ježiša Krista na zemi, to že bol človekom tak ako my, nám uľahčuje dôverovať Bohu. Znovu sa vrátim k tomu obrazu a k tej jednoduchosti, ako je na ňom vyobrazená oddanosť a úprimnosť.

Zložené ruky a pokľaknutie hovoria za všetko. Viera človeka občas potrebuje takúto vizuálnu pomoc. Pre tú ženu na obraze je to kríž pri ceste. Pre nás je to Boh, ktorý sa stal človekom. Boha sme v ňom mohli vidieť, mohli sa ho niektorí ľudia dotknúť, mohli vidieť jeho moc. To všetko sú pre nás pomôcky, aby sme mohli vyznať, že veríme v Ježiša Krista, Jeho jediného syna.  

Samozrejme, že platí, že poznávame len čiastočne, akoby v obraze, ale potom raz spoznáme plne. Potom uvidíme aj ten originál.

Máme dnes kajúcu nedeľu a ja som nehovoril nič o pokání. Hovoril som viac o tom, že veríme v Ježiša Krista. Ale to, že v Neho veríme, znamená, že môžeme čakať Božiu milosť a odpustenie, nie iba prísny trest. A toto je zvesť, ktorú v dnešnú kajúcu nedeľu potrebujeme počuť.

AMEN

Piesne: 189; 328; (217); 478; A 48; 656/17

Texty: Jer 7,1-11;  R 11,25-32;  L 19,41-48;   Ž 74,1-3.8-12