4. po Trojici 2007
Kázňový text: 1. Mojžišova 4:1–8
Jeden príbeh hovorí o človeku, ktorý po bohoslužbách chcel vyzerať veľkoryso a tak hodil do ofery 100.-Sk. Neskôr však prišiel za kostolníkom a hovorí: Prepáčte, omylom som hodil do pokladničky 100.-Sk, chcel som dať 20.-Sk, môžete mi vydať? Kostolník hovorí: Čo ste dali, to ste dali, z ofery sa nevydáva. Hm, povzdychol dotyčný, dúfam, že mi tú stovku Boh započíta v nebi…. Ohohoo, hovorí kostolník, Boh vám započíta len tých 20.-Sk, ktoré ste chceli dať zo srdca.
Ftip je v tom, že toto nie je ftip. Je to pravda. Boh je totiž náročný. Jemu nejde len o to, čo robíme, ale najmä o to, prečo to robíme. Pozerá sa na postoj nášho srdca.
Na príklade Kaina a Ábela vidíme, že Boh pozerá na srdce. Pozrime sa, čo bolo problémom. Obaja šli obetovať Hospodinu. Tak to fungovalo od momentu, kedy Adam s Evou zhrešili a kedy Hospodin zabil zviera a urobil ľuďom odev z kože. Už tam teda vidíme, že Boh berie hriech smrteľne vážne – za každý hriech je smrť. Aby nezomrel človek, zomiera za ľudské hriechy niekto iný – v tomto prípade je to zviera. Odvtedy teda ľudia obetovali. Aj Kain s Ábelom idú obetovať.
Kain, ako farmár, obetuje z plodín poľa – takto stručne Písmo hodnotí Kainov prístup – jeho prípravu ku obetovaniu. Pozrime sa, čo hovorí o Ábelovej príprave: Aj Ábel obetoval z prvorodeniat svojho stáda, a to z najtučnejších (v. 4). Vidíme teda, že Ábel si dal záležať – Hospodinu dal z prvorodených – akoby hovoril – najprv Bohu a až potom mne samému; a navyše svoje stádo prebral, aby našiel tie najtučnejšie kusy – Hospodinu patrí to najlepšie, najkrajšie.
Hospodin Ábelovu obeť prijal a Kainovu nie. Vysvetlenia sú rôzne. Prvé, Kain si šiel splniť náboženskú povinnosť. Nerobil to úprimne. Pán Ježiš hovorí: Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím) (Mt 15:8–9). Boh pozerá na srdce.
V knihe proroka Ámosa Boh hovorí: Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky, neznášam vôňu vašich zhromaždení. Keď mi prinášate spaľované obete, vo vašich daroch nemám záľubu, na obete spoločenstva z vašich tučných zvierat sa nepozriem. Preč odo mňa s hlukom vašich piesní! Nechcem počuť hudbu tvojich hárf! (5:21– 23. Podobné slová čítame aj v Izaiášovi 1. kapitole. Boh pozerá na srdce. V 2. Korintským čítame: Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh (9:7). Boh pozerá na srdce.
Okrem toho je otázne, či Kain obetoval správnu obeť. Či zelenina bola tou správnou obeťou na zástupnú smrť za hriechy. Preto je otázne, či to Kain nebral s úplnou ľahostajnosťou: Však je to jedno, hlavne, že som niečo obetoval, nie? Boh však pozerá na srdce.
Ak sme pri hriechu prvých ľudí boli svedkami, ako zhadzovali vinu jeden na druhého, tu sme svedkami ešte horších a tragickejších následkov. Čo robí Kain? Neuznáva si vinu. Vinný je niekto iný. Vinný je Ábel. Otázkou je, čím sa previnil. Veď Ábel za nič nemohol. To Boh prijal jeho obeť a neprijal Kainovu. No Kain sa naštval na brata. Keď niečo zbabreme my, na koho sa naštveme?
Boh Kaina varuje pred hriechom:… hriech číha pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť, ale ty ho opanuj! Apoštol Peter hovorí: Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; vzoprite sa mu, pevní vo viere (1. Petra 5:8–9).
Čo je Božou vôľou a čo je hriechom, to poznáme z Písma. Iste, život nie je čierno-biely, často nevieme presne, ako sa rozhodnúť správne. No v mnohých prípadoch je to jasné a jednoznačné. Napríklad 10 Božích prikázaní je jasných a jednoznačných. Otázkou je, či sme ochotní podľa nich konať.
Tu sme svedkami, ako Pán Boh jasne upozorňuje Kaina, aby si dával pozor. Upozorňuje ho na hriech. No zároveň vidíme, že Kain na Boha kašle.
Opakuje sa situácia z raja, keď Eva odcitovala Boží príkaz a hneď nato natiahla ruku a daný príkaz porušila. Podobne Kain – Boh mu jasne povedal, že sa blíži problém. Kain o tom vedel. A hneď nato zobral brata na pole a zabil ho. Vidíme, že základným ľudským problémom je vedomá vzbura proti Bohu.
Boh nás upozorňuje na hriech a dáva silu premôcť ho. Počuli sme, ako hovorí, aby sme opanovali hriech, aby sme sa diablovi vzopreli pevní vo viere. Môžeme hriech premôcť, vzoprieť sa mu. Otázkou však je – chceme sa vôbec vzoprieť hriechu? Nekonáme oveľa častejšie a oveľa radšej ako Eva, či Kain – je nám jasné, čo Boh od nás chce, no my vedome spáchame hriech?
Ospravedlňujem sa blondínkam, ale ja za to nemôžem, že práve o nich kolujú ftipy. Jeden hovorí: Ide blondínka po ulici, vidí banánovú šupku a vzdychne: Ach, zasa sa šmyknem a spadnem.
Často sa správame ako oná blondínka – vidíme hriech, jasne vieme, že je to hriech a my si slastne vzdychneme: Ach Bože, taká škoda, zasa zhreším…. Dajme si pozor. Príklad Evy a Kaina nás pred takýmto konaním varujú. Vieme, že ich konanie malo veľmi tragické následky.
Boh pozerá na srdce. Zaujímajú Ho naše skutočné pohnútky. Vidí, či vieru berieme vážne, či Ho naozaj úprimne milujeme, alebo či to všetko je len pretvárka, hra, farizejstvo. Boh nás upozorňuje na hriech a dáva silu premôcť ho. Aj týmto veciam nás učia Kain a Ábel. Prvý vrah a prvá obeť. Amen.
Texty: 1. Kráľov 19:15–16, 19–21; Galatským 5:1, 13–25; Lukáš 9:51–62
Piesne: 189; 507; 203; 347; A: 61
